Vianoce sú pravdepodobne najviac oslavovanými sviatkami po celom svete, ktorých zvyky sa v jednotlivých krajinách líšia.
Sú výsledkom a zmesou pohanských aj náboženských osláv, ktoré mali po stáročia pre ľudí dôležitý význam. Ich pôvod je v pohanských oslavách zimného slnovratu, kedy bola najdlhšia a najtmavšia noc v roku.
Vianoce, vo veľkej miere ako ich poznáme dnes, boli oficiálne vyhlásené Pápežom Júliusom l., ktorý stanovil 25. december za deň narodenia Ježiša Krista.
(zdroj: Rodion Kutsaev, www.unsplash.com)Tradičné aj nové zvyky na Vianoce
V pohanských zvykoch sa v zime príbytky zdobili vždyzelenými rastlinami ako symbol života a znovuzrodenia. Imelo malo osobitný význam pre Keltov. Ako jedna z mála rastlín nesie plody v zimnom období, kedy väčšina rastlín symbolicky umiera. Preto jej pripisovali schopnosť uzdravovať rany a zvyšovať plodnosť.
V symbole imela sa nesú napríklad Vianoce v Anglicku. Počas viktoriánskej doby, si ľudia v Anglicku začali imelo vešať nad dvere a voľne zo stropov.
Postupne vznikla tradícia, že niekto v miestnosti musel pobozkať osobu, ktorá sa ocitla pod imelom. Takéto správanie však bolo počas roka neakceptovateľné.
S Vianocami sa spája imelo. (zdroj: https://pixabay.com/sk/users/Hans-2/)V Amerike vznikol vianočný symbol z rastliny poinsettia, zvanej aj vianočná ruža. Táto červeno zelená rastlinka pôvodom z Mexika je pomenovaná podľa amerického ministra pre Mexiko, Joela R. Poinsetta, ktorý ju priviezol v roku 1828 do krajiny.
Veľmi rýchlo sa začala pestovať v skleníkoch a obchody v New Yorku ju ponúkali pred a počas sviatkov. Až do roku 1900 bola univerzálnym symbolom Vianoc.
Krásne rozsvietený, blikajúci, ligotavý vianočný stromček je dnešným symbolom Vianoc. Úplne prvý vyzdobený stromček sa objavil v Lotyšsku. Podľa historikov si ľudia prvý krát ozdobili stromček až v roku 1510 v meste Riga.
Tradícia zdobeného vianočného stromčeka je pomerne mladá. (zdroj: https://pixabay.com/sk/users/ExposureToday-1250896/)Tradícia zdobenia výslovne vianočných stromčekov sa začala šíriť v Nemecku. Mnohé nemecké mestá mali po roku 1750 vianočné stromčeky.
Až v roku 1848 priniesli americké noviny obrázok vianočného stromčeka a táto tradícia sa veľmi rýchlo udomácnila v každej domácnosti.
Vianoce v Rusku takmer zanikli. V roku 1918 boli zakázané, a tak aj tradície postupne upadali do zabudnutia. V Rusku sa slávia pravoslávne Vianoce, ktoré pripadajú podľa nášho kalendára na 6. januára a začínajú 40 dňovým pôstom, ktorý začína 28. novembra.
V mnohých rodinách sa oslavuje viac Nový rok s Jolkou, vnučkou Deda Mráza, ktorá nadeľuje pri vyzdobenej jedličke darčeky.
V Rusku sa slávia hlavne Pravoslávne Vianoce. (zdroj: https://www.flickr.com/photos/kishjar/)Vianočné zvyky, ktoré prekvapia
Svetlo je dôležitým prvkom osláv Vianoc. Vo zvláštnej podobe sa oslavuje napríklad na Filipínach. Tu sa v meste San Fernando každoročne, v sobotu pred Štedrým večerom, koná Festival Ligligan Parul Sampernandu.
Na festivale tradične súťažia okolité dediny v tvorbe a predvedení lampiónov. Pôvodne boli lampióny iba papierové s priemerom pol metra. Dnes sú z rôznych materiálov a ich veľkosť narástla do priemeru 6 metrov.
Slamenná koza vo švédskom Gävle. (zdroj: https://www.flickr.com/photos/plastanka/)Možno najmladšou vianočnou tradíciou, ktorá je spojená so svetlom, je švédska vianočná koza v meste Gävle. Od roku 1966 tu každoročne obyvatelia postavia 13 metrov vysokú slamenú sochu. Spolu s touto tradíciou sa však vyvinula aj ďalšia.
Každoročne sa skupina ľudí snaží kozu ochrániť pred inou skupinou, ktorá sa kozu snaží podpáliť. Za vyše 40 rokov tejto tradície koza prežila do Vianoc iba 11 krát. Naposledy zhorela minulý rok. Tradícia stavania vianočnej kozy pritiahla do mesta množstvo turistov, jej stavanie si možno pozrieť online.
Na Islande sú Vianoce tradične spojené s pokojom a čítaním kníh. Práve na Islande sa vydáva najviac kníh v prepočte na obyvateľa a väčšina z nich sa predá od septembra do novembra.
Táto tradícia je súčasťou obdobia nazývaného Jolabokaflod, v preklade vianočná kniha. Jeho vyvrcholením je Štedrý večer, kedy si členovia rodiny a priatelia navzájom vymieňajú a požičiavajú knihy a zvyšok večera strávia čítaním a jedením čokolády.
Vianoce na Islande sú úzko spojené s knihami. (zdroj: https://pixabay.com/sk/users/Katrina_S-5565009/)V podobnom tempe pokoja sa nesie aj vianočný zvyk v Estónsku. Na Štedrý večer si estónske rodiny spolu užívajú saunu a relax.
Fínske rodiny na Vianoce spomínajú na svojich zosnulých a na cintorínoch zapaľujú sviečky.
V Japonsku nie sú Vianoce takým významným sviatkom. Vďaka reklamnému pôsobeniu od roku 1974 je však silnou tradíciou stráviť rodinnú večeru v populárnej americkej sieti rýchleho občerstvenia. Záujem je tak veľký, že je nutná rezervácia.
Vo Fínsku na Vianoce zapaľujú sviečky zosnulým. (zdroj: https://pixabay.com/sk/users/RitaE-19628/)Podľa legendy v Grécku ľudia veria, že 25. decembra sa objavujú neprajní škriatkovia, ktorí sa s ľuďmi zahrávajú a vystrájajú rôzne triky.
Aby sa ich ľudia zbavili, účinné je zapáliť v krbe alebo komíne staré topánky, alebo do komína zavesiť párky alebo cukríky.