SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Zaujímavé vianočné tradície z celého sveta

Ako sa oslavujú Vianoce v rôznych kútoch sveta? O zvláštne zvyky a tradície na Vianoce nie je núdza.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: https://pixabay.com/sk/users/jill111-334088/)

Vianoce sú pravdepodobne najviac oslavovanými sviatkami po celom svete, ktorých zvyky sa v jednotlivých krajinách líšia.

Sú výsledkom a zmesou pohanských aj náboženských osláv, ktoré mali po stáročia pre ľudí dôležitý význam. Ich pôvod je v pohanských oslavách zimného slnovratu, kedy bola najdlhšia a najtmavšia noc v roku.

Vianoce, vo veľkej miere ako ich poznáme dnes, boli oficiálne vyhlásené Pápežom Júliusom l., ktorý stanovil 25. december za deň narodenia Ježiša Krista.

Tradičné aj nové zvyky na Vianoce

V pohanských zvykoch sa v zime príbytky zdobili vždyzelenými rastlinami ako symbol života a znovuzrodenia. Imelo malo osobitný význam pre Keltov. Ako jedna z mála rastlín nesie plody v zimnom období, kedy väčšina rastlín symbolicky umiera. Preto jej pripisovali schopnosť uzdravovať rany a zvyšovať plodnosť.

V symbole imela sa nesú napríklad Vianoce v Anglicku. Počas viktoriánskej doby, si ľudia v Anglicku začali imelo vešať nad dvere a voľne zo stropov.

Postupne vznikla tradícia, že niekto v miestnosti musel pobozkať osobu, ktorá sa ocitla pod imelom. Takéto správanie však bolo počas roka neakceptovateľné.

V Amerike vznikol vianočný symbol z rastliny poinsettia, zvanej aj vianočná ruža. Táto červeno zelená rastlinka pôvodom z Mexika je pomenovaná podľa amerického ministra pre Mexiko, Joela R. Poinsetta, ktorý ju priviezol v roku 1828 do krajiny.

Veľmi rýchlo sa začala pestovať v skleníkoch a obchody v New Yorku ju ponúkali pred a počas sviatkov. Až do roku 1900 bola univerzálnym symbolom Vianoc.

Krásne rozsvietený, blikajúci, ligotavý vianočný stromček je dnešným symbolom Vianoc. Úplne prvý vyzdobený stromček sa objavil v Lotyšsku. Podľa historikov si ľudia prvý krát ozdobili stromček až v roku 1510 v meste Riga.

Tradícia zdobenia výslovne vianočných stromčekov sa začala šíriť v Nemecku. Mnohé nemecké mestá mali po roku 1750 vianočné stromčeky.

Až v roku 1848 priniesli americké noviny obrázok vianočného stromčeka a táto tradícia sa veľmi rýchlo udomácnila v každej domácnosti.

Vianoce v Rusku takmer zanikli. V roku 1918 boli zakázané, a tak aj tradície postupne upadali do zabudnutia. V Rusku sa slávia pravoslávne Vianoce, ktoré pripadajú podľa nášho kalendára na 6. januára a začínajú 40 dňovým pôstom, ktorý začína 28. novembra.

V mnohých rodinách sa oslavuje viac Nový rok s Jolkou, vnučkou Deda Mráza, ktorá nadeľuje pri vyzdobenej jedličke darčeky.

Vianočné zvyky, ktoré prekvapia

Svetlo je dôležitým prvkom osláv Vianoc. Vo zvláštnej podobe sa oslavuje napríklad na Filipínach. Tu sa v meste San Fernando každoročne, v sobotu pred Štedrým večerom, koná Festival Ligligan Parul Sampernandu.

Na festivale tradične súťažia okolité dediny v tvorbe a predvedení lampiónov. Pôvodne boli lampióny iba papierové s priemerom pol metra. Dnes sú z rôznych materiálov a ich veľkosť narástla do priemeru 6 metrov.

Možno najmladšou vianočnou tradíciou, ktorá je spojená so svetlom, je švédska vianočná koza v meste Gävle. Od roku 1966 tu každoročne obyvatelia postavia 13 metrov vysokú slamenú sochu. Spolu s touto tradíciou sa však vyvinula aj ďalšia.

Každoročne sa skupina ľudí snaží kozu ochrániť pred inou skupinou, ktorá sa kozu snaží podpáliť. Za vyše 40 rokov tejto tradície koza prežila do Vianoc iba 11 krát. Naposledy zhorela minulý rok. Tradícia stavania vianočnej kozy pritiahla do mesta množstvo turistov, jej stavanie si možno pozrieť online.

Na Islande sú Vianoce tradične spojené s pokojom a čítaním kníh. Práve na Islande sa vydáva najviac kníh v prepočte na obyvateľa a väčšina z nich sa predá od septembra do novembra.

Táto tradícia je súčasťou obdobia nazývaného Jolabokaflod, v preklade vianočná kniha. Jeho vyvrcholením je Štedrý večer, kedy si členovia rodiny a priatelia navzájom vymieňajú a požičiavajú knihy a zvyšok večera strávia čítaním a jedením čokolády.

V podobnom tempe pokoja sa nesie aj vianočný zvyk v Estónsku. Na Štedrý večer si estónske rodiny spolu užívajú saunu a relax.

Fínske rodiny na Vianoce spomínajú na svojich zosnulých a na cintorínoch zapaľujú sviečky.

V Japonsku nie sú Vianoce takým významným sviatkom. Vďaka reklamnému pôsobeniu od roku 1974 je však silnou tradíciou stráviť rodinnú večeru v populárnej americkej sieti rýchleho občerstvenia. Záujem je tak veľký, že je nutná rezervácia.

Podľa legendy v Grécku ľudia veria, že 25. decembra sa objavujú neprajní škriatkovia, ktorí sa s ľuďmi zahrávajú a vystrájajú rôzne triky.

Aby sa ich ľudia zbavili, účinné je zapáliť v krbe alebo komíne staré topánky, alebo do komína zavesiť párky alebo cukríky.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  4. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  5. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  6. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 793
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 230
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 478
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 318
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 537
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 712
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 492
  8. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 2 080
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  2. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  3. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  4. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  7. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  8. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 98 309
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 667
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 607
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 478
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 365
  6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 229
  7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 182
  8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 221
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťZatvoriť reklamu