Ľudia si tancom spestrujú svoje dni, dávajú najavo radosť i smútok. Najznámejšie tance sveta často vznikali v ťažkých podmienkach a rokmi si získali takú popularitu, že prekročili hranice a reprezentujú kultúru krajín po celom svete.
Tango, Argentína
História tohto zmyselného tanca sa začala v 19. storočí v Buenos Aires. Tango sa najskôr tancovalo v chudobnejších štvrtiach na periférii. Tancom a hudbou bežní ľudia vyjadrovali svoje každodenné problémy, odzrkadľoval argentínsku kultúru.
Postupne sa z chudobnejších štvrtí tango dostávalo do barov, popredných tanečných klubov. Keď sa tango rozšírilo z Buenos Aires a podmanilo si celú Argentínu, bolo len otázkou času, kedy prekročí hranice a dostane sa do sveta.
Začiatkom 20. storočia si tango našlo cestu do Európy. Keďže Argentína patrila v tom čase medzi najbohatšie krajiny sveta, miestni boháči vlastnili drahé apartmány v európskych metropolách. Veľké oslavy, ktoré radi usporadúvali často hostili profesionálnych tanečníkov z Buenos Aires, ktorí Európanov tango aj učili. Svoj boom zažilo tango v roku 1913. Londýn, Rím, Berlín a dokonca už aj New York sa chcel učiť tango.

Salsa, Kuba
Energická salsa je jeden z najobľúbenejších štýlov tanca a reprezentuje latinskoamerické tance po celom svete. Na Kube je tancovanie salsy s typickou dynamickou hudbou neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Tancuje sa v baroch, kaviarňach, na uliciach, či doma.
Jej história sa začala písať vo východnej časti karibského ostrova. Počas občianskej vojny na Kube videli tancovať salsu americkí vojaci a otvorili tak dvere jej ďalšej expanzii. Američania prichádzali na ostrov hľadať inšpiráciu a hudobné prvky zakomponovali do svojej tvorby.
Svoj boom zažila salsa v 70. rokoch 20. storočia, rozšírila sa do nových oblastí a okrem klasickej kubánskej salsy začali vznikať komunity, ktoré jej vdýchli niečo špecifické zo svojej geografickej polohy. Najpopulárnejšie sú Kolumbia, Miami, New York, Los Angeles.
Salsa je energická rovnako ako Kuba. Pozrite si našu aktuálnu ponuku zájazdov >>

Brušné tance, Egypt
Raqs sharqi v preklade znamená orientálny tanec a jeho pôvod je pripisovaný Egyptu. Aj keď nie je presne známe, kedy sa brušné tance začali tancovať, do svetového povedomia sa dostali vďaka tanečníčke s pseudonymom “Little Egypt” na expozícii v roku 1893 v Chicagu. Účastníci boli fascinovaní neobvyklými pohybmi trupu a orientálnymi rytmami, ktoré doposiaľ nevideli.
Počas 20. storočia sa v egyptskom meste Cairo otvorilo niekoľko klubov, kde prichádzali ľudia s úžasom sledovať, čo tanečníci so svojim telom dokážu. Vďaka vplyvu Hollywoodu sa zmenila pôvodná podoba tanca, začala sa používať viac horná časť tela a zapájať aj ramená.
Tanec sa učia už malé dievčatá, no nie je neobvyklé, že tancujú aj muži. V Egypte by ani jedna rodinná oslava nebola kompletná bez tancovania brušného tanca.
Dovolenkujte v Egypte a pozrite si brušný tanec priamo tam, kde vznikol >>

Viedenský valčík, Rakúsko
Viedenský valčík bol prvým tancom, ktorý sa začal tancovať v typickom tesnom držaní. Jeho predchodcom bol tradičný tanec z rakúskych alpských dedín ländler. Keď valčík vznikol, veľa ľudí bolo pobúrených spôsobom držania a označili tanec za koniec decentnosti. Mohli ho dokonca tancovať iba vydaté ženy, pretože telesnú blízkosť so slobodnou ženou spoločnosť považovala za príliš riskantnú.
Našťastie si to nemysleli hudobní velikáni, predovšetkým viedenskí skladatelia Joseph Lanner a otec aj syn Straussovci, ktorí zložili niekoľko ikonických skladieb pre valčík známych dodnes, ako napríklad Na krásnom modrom Dunaji. 19. storočie bolo zlatou érou viedenského valčíka, vznikali sály, v ktorých tancovali tisícky párov a tanec sa dostal až na cisársky dvor.
Flamenco, Španielsko
Tradičný tanec pochádza z najjužnejšej časti Španielska, Andalúzie. O jeho popularite nielen v hispánskych krajinách hovorí aj fakt, že v Japonsku je otvorených viac flamenco tanečných škôl než v Španielsku.
Flamenco je viac forma umenia než tanec v pravom slovazmysle. Kombinácia gitarovej hudby, spevu a mimoriadne precítených pohybov rúk a nôh je silným zážitkom. Najväčšiu popularitu zažilo flamenco v 19. storočí, kedy sa tanec stal formou zábavy v baroch a kaviarňach. Začali sa objavovať opery, divadelné hry a filmy a počas diktatúry Franca bolo flamenco uznané ako španielsky národný tanec.
Zažite energické flamenco priamo v Španielsku >>

Samba, Brazília
Rýchle prepletanie nohami a hýbanie sa v bokoch je typické pre rytmickú sambu. Symbol Brazílie sa do krajiny dostal cez otrokov privezených z Afriky. Samba sa považuje za hudbu a tanec Rio de Janeira, aj keď sa zrodila v regióne Bahía.
Samba má dnes veľa štýlov, ktoré sa vyvíjali v chudobných štvrtiach Ria, kde si miestni oslavovali karneval po svojom. Ich spoločným menovateľom je rytmus hudby, do ktorej sa samba tancuje. Prvá oficiálna škola samby vznikla v roku 1928. Je to skôr organizácia tanečníkov, ktorí trénujú takmer každý deň, no len tí najlepší majú možnosť tancovať v karnevalovom sprievode.
Temperamentná samba priamo v Brazílii je skvelý zážitok. Pozrite si našu ponuku ubytovania >>

Kankán, Francúzsko
Tak ako tesné postavenie pri viedenskom valčíku vyvolalo pobúrenie v Rakúsku, tancovanie kankánu v kabaretoch odsudzovali ľudia vo Francúzsku. Vysoké výkopy nôh vraj odhaľovali z tela tanečníčok viac než spoločnosť dokázala tolerovať.
Za miesto, kde sa zrodila moderná forma kankánu sa považuje najslávnejší parížsky kabaret Moulin Rouge. Rýchlo si získal popularitu aj vďaka extravagantným predstaveniam, nádherným kostýmom, dokonalému vzhľadu tanečníčok tohto nového tanečného štýlu. Vtedy ešte kankán tancovali sólo tanečníčky. V typických radoch sa začal tancovať až v Británii, USA a Kanade. Francúzi si všimli tento úspech a začali trénovať kankán v skupinách tanečníčok, ktoré museli mať skvelú kondíciu, zmysel pre rytmus a koordináciu.
Poďte s nami do Francúzska, pozrite si aktuálne ponuky ubytovania >>

Merengue, Dominikánska republika
Tradičný tanec z Dominikánskej republiky sa kedysi netancoval v pároch, ale v skupinách. Jeho pôvod sa pripisuje k pohybom otrokov, ktorí pracovali na cukrových poliach a mali zviazané nohy. Aby sa mohli hýbať, priťahovali k sebe nohy. Druhý príbeh hovorí tanci vidiečanov na znak solidarity vojnovému hrdinovi, ktorý sa vrátil so zranenou nohou a kríval.
Merengue je národný tanec Dominikánskej republiky s mimoriadnym významom pre domácich. V 30. rokoch minulého storočia bol tanec považovaný za provokáciu a autority sa ho snažili zakázať. Zvolenie diktátora Trujilla znamenalo znovuzrodenie a rozšírenie merengue medzi všetky spoločenské vrstvy. Aj keď bolo merengue časťou jeho politickej propagandy, nemožno mu uprieť fakt, že sa stalo národným symbolom a pýchou Dominikánskej republiky.
Merengue sa tancuje všade. Domáci vo svojej spontánnosti vyzvú do tanca aj turistov a radi ich naučia základné kroky.
Zatancujte si merengue priamo v Dominikánskej republike. Vybrali sme pre vás tie najlepšie ponuky zájazdov >>
