Kuchárska hviezda Puck s hercom Peterom Falkom: Fantázii sa medze nekladú.
Šofér sa postavil na konci radu na Melrose Boulevard, na rohu La Brea. Polnočný Hollywood.
Zadné okno limuzíny nehlučne klesá a z neho na šoféra volá atraktívna blondínka: „Ed, nezabudni dvojitú červenú cibuľu, extra chili.“ Ed kýva hlavou a stojí, tak ako desiatky čakajúcich pred ním.
U Pinka je otvorené stále, od pol desiatej rána, do druhej, tretej v noci. Len v meste ako L. A. môžu byť kultové ešte aj búdky s párkami. Na tomto rohu sa pečie, varí a griluje už od roku 1939.
Umelá hmota v žiare neóniek
Hollywoodski snobi, keď chcú byť vtipní, šokujú svoje krásky tým, že ich pozvú na večeru k Pinkovi – stoličky z umelej hmoty, umelohmotné poháriky, umelohmotný príbor, a to všetko v žiare neóniek.
Na jedálnom lístku je dvadsaťpäťcentimetrový Stretch Chili Dog, alebo Chicago Polish Dog, vrátane horčice, cibule, paradajok, šalátu, reďkoviek a za dolár aj pár prúžkov pečenej slaniny. Špecialitou podniku je Poli Bacon Cheesburger, kombinácia hamburgera a hot dogu, obohatená výdatnou porciou majonézy, slaninky, paradajok a syra. Pink nie je žiadnym miestom askézy, zdravej životosprávy či odtučňovacích kúr. Ale steny búdy zdobia fotografie hviezd. Na jednu z nich napísal Jerry Lewis vlastnou rukou „Your Place Is The Best“ – „Najlepšie je u vás“.
Zo stien sa smejú Bill Cosby, Steve Martin, Quincy Jones, Eddie Murphy či olympijský atlét Bruce Jenner, ktorý vychvaľuje „psy“ na titulnej strane Sports Illustrated.
Nostalgická cesta do minulosti
Siete rýchleho občerstvenia ako Johnny Rockets sa o zákazníkov nemusia báť, aspoň zatiaľ.
Na tomto konci sveta, kam sa po polnoci nezatúla ani mačka, nie to zblúdilá prostitútka, nejde o módu a krásu, ale len o párky a žemle. Pink nie je len „nostalgická cesta do minulosti“, ako to formulujú majitelia. Legendárny bufet je aj symbolom stravovacích návykov Ameriky, jej spôsobu života. Denne, píše Eric Schlosser vo svojom bestselleri Fast Food Nation, sa štvrtina Američanov stravuje vo fast foode ako Pink, Burger King, McDonald alebo Pizza Hut. Pred tridsiatimi rokmi mal tento priemysel obrat šesť miliárd dolárov, dnes asi stodesať. Čiže na hamburgery, pizzu a párky utrácajú Američania viac než na filmy, knihy, časopisy, noviny, videokazety a cédéčka dokopy.
Lenže revolúcia rýchleho občerstvenia určuje nielen americký spôsob života. Vytvorila Amerike jej kulinárny imidž: celý svet preklína amerických kuchárov, pekárov pízz, žemlí a výrobcov coly.
Kuchári gurmánskej Grande Nation, Francúzi, pochopiteľne, vidia vo svojich amerických kolegoch divochov, ktorí si pletú bouillabaise s marseillaisou. Spojené štáty sú vysmievanou rozvojovou krajinou stravovacej kultúry.
Erotika s receptami
Roku 1973 varil v New Yorku spolu s americkými kolegami poprvýkrát rakúsky kuchár Wolfgang Puck. Tí, spomína Puck, trpeli komplexami menejcennosti a boli neistí.
Nečudo: Puck, hoci za úbohé peniaze, no predsa len praxoval u nóbl juhofrancúzskeho kuchára a neskôr v Paríži u Maxima miešal omáčky, ktorým sa naučil od matky. O tridsať rokov neskôr už bolo všetko inak. Puck hovorí: „Američania ešte stále musia dovážať Mercedesy alebo Porsche, lebo sú technicky lepšie.“ No európski kuchári mohli zostať doma, a tak sa stali vzácnymi.
Iste, McDonald‘s je a zostane americkou inštitúciou a deti ešte stále dávajú prednosť pizze a hranolkám pred paštétou z husacej pečene či morskému jazyku na mlynársky spôsob. Ba aj mladšie hollywoodske hviezdy si v luxusných hollywoodskych reštauráciách, napríklad L‘Orangerie, radšej objednajú osvedčený steak, než nejakú prejemnenú rafinovanosť. No „záujem o gurmánske jedlá postupne už prechádza na strednú vrstvu,“ hovorí Hans Röckenwagner. Pred sedemnástimi rokmi poprvýkrát stál pri sporáku s Američanmi a dnes vedie v Santa Monica vlastnú reštauráciu Röckenwagner.
Záujem Američanov o gurmánstvo začal rásť s prvými hodinami televízneho kuchára Jamesa Bearda, s prvými bestsellermi Julie Childovej (Mastering The Art Of French Cooking) či Alice Watersovej (Chez Alice Panisse Cafe Cookbook). Fracnúzske a talianske jedlá sa stali príjemnou spomienkou na letnú dovolenku v Európe.
Aj veľmi seriózne L. A. Times dávajú v posledných rokoch veľký priestor historkám o varení a receptom, každú stredu celých šesť strán. V prvom novembrovom vydaní priniesol New York Magazine vyše dvadsaťštyri receptov a článkov týkajúcich sa kulinárneho umenia. Za posledné desaťročia vyšli stovky, vlastne tisíce kuchárskych kníh.
Ešte aj čílska autorka Isabel Allende, žijúca v San Franciscu, vo svojej knihe Aphrodite skombinovala erotiku s receptami. Píše o tom, ako jej kulinárna kultúra a zmysel pre toto umenie zapĺňa sny: raz mala erotický sen s Antoniom Banderasom – najprv boli spolu na tortille, a ona z nej potom sama skočila do ryžového pudingu.
Komplexy sú preč
Dvojitý chili hamburger. Za štyri dvadsať sa najete.
Experti tvrdia, že špičkové kuchárske ročníky CIA, čiže Culinary Institute of America, znesú porovnanie s hotelovými školami vo Švajčiarsku. CIA sa už v Amerike hrdo hovorí Harvard kuchyne.
Michael Ruhlman, autor bestselleru The Making of a Chef, píše, že je to najvplyvnejšia kuchárska škola v Amerike, a možno na celom svete. Nová generácia amerických šéfkuchárov „je aspoň taká dobrá ako ich francúzski kolegovia, ktorí dnes varia v Amerike. Ak nie lepšia,“ píše zas vo svojej knihe The Soul of a Chef, Duša šéfkuchára. V očiach európskych kuchárov, pyšných na svoje tradície, je to veľmi prehnané tvrdenie.
V skutočnosti európski veteráni, ako tvrdí módny európsky americký kuchár Hans Röckenwagner, „ustrnuli vo svojej tradícii“. Pestrosť kultúr, ktoré sa v Amerike stretávajú, sa spája s takmer detskou zvedavosťou Američanov, takže ich fantázia nemá hraníc, a to vedie k „novým, nečakaným nápadom a výsledkom.“
Za špičkové už Američania pokladajú podľa prieskumov časopisu Travel & Leisure najlepšie reštaurácie v New Yorku – ešte lepšie, než parížske.
Aj filmoví producenti už zaregistrovali, že pod pokrievkou buble nová revolúcia americkej fascinácie svetom kuchyne a reagujú na ňu. Food Goes Hollywood, bol jeden z nedávnych titulkov L.A. Times. Na kuchynský bestseller Michaela Ruhlmana už kúpili filmové práva Universal Studios. Nedávno mal premiéru film Dinner Rush, ktorý sa tiež odohráva medzi panvicami, kastrólmi, hlukom a preklínaním, zhoreným jedlom a strateným egom. Režisér Bob Giraldi je sám majiteľom tucta reštaurácií, napríklad newyorskej reštaurácie Gigino, alebo Jean George‘s v hoteli Trump neďaleko Central Parku.
Jeho producent Phil Suarez práve vyvinul niekoľko reštauračných koncepcií a zriadil na internete kuchársku stránku www.starchefs.com.
Z kuchárov sú hviezdy
Záujem o recepty a kuchárske umenie je – tvrdí spisovateľ a kolumnista Ruhlman – taký veľký, ako ešte nikdy.
Bufet u Pinka, dobroty za dve osemdesiat.
Káblový kanál Food Channel vysiela vo dne v noci kurzy varenia, alebo prenáša naživo z Japonska svetovú kuchársku súťaž Iron Chef, Železný kuchár, v rámci ktorej súťažiaci špičkoví kuchári sveta vybavení úplne rovnakými ingredienciami pripravujú pochúťky, ktoré porota hodnotí komplikovaným bodovacím systémom. Každý piatok tu má už rok svoju polhodinu vyhradenú pre seba slávny Puck.
Z kuchárov sú hviezdy. „Nikdy by som nebol predpovedal takýto vývoj“, hovorí Hans Röckenwagner ein, ktorého už napríklad pozval moderátor Thomas Gottschalk, Nemec, ktorý to dotiahol do Hollywoodu, aby uvaril jeho hosťom na párty uňho doma v Malibu. Medzi hosťami vtedy bol napríklad šéf Disneyho štúdií Michael Eisner. „Hviezdy už nechodia do reštaurácií, ale reštaurácie chodia k nim.“ Napríklad Puck varil pre dvesto hostí na svadbe Jennifer Lopez a pred niekoľkými týždňami zas na narodeninovej párty Julie Roberts, ktorú organizoval Jerry Weintraub, Puckov priateľ.
A napriek celému tomu rozkvetu kuchynskej kultúry, napriek stovkám televíznych šou a stohom kuchárskych kníh americký národ neprestáva milovať svoju fast food. Hlavne vidiecka Amerika, ďaleko od luxusu a lesku, je verná mastným hamburgerom a hranolkám, ktorými sa napcháva chudoba. A obyčajní Američania, hlavne plno Hispáncov, trpezlivo v noci stoja v rade pred Pinkovou búdkou v Hollywoode. Za dva doláre osemdesiat sa tu nadlábne každý. Za také peniaze pred niektorými podnikmi nedostanete ani miesto na parkovanie.