Filipíny - raj pre dovolenkárov (cestopis)

Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, zverejňujeme ich v ich pôvodnej forme len s drobnými jazykovými úpravami.

Aj keď Filipíny začína navštevovať čoraz viac a viac cestovateľov, ešte stále nie sú také preplnené a cítili sme sa tu ako dobrodruhovia, ktorí majú čo objavovať. Navštívili sme ostrovy Boracay, Cebu, Bohol a hlavné mesto Manila.

Po náročnej ceste zaslúžená nádhera

Boracay je úplný raj, aj keď cesta na tento ostrov je mierne strastiplná. Prileteli sme na letisko Kalibo-Boracay, ktoré sa nachádza na susednom ostrove Panay. Z letiska sa treba dostať do prístavu Caticlan, čo trvá cca dve hodiny autom, autobusom alebo minivanom a následne absolvovať krátku desaťminútovú plavbu na samotný ostrov Boracay.

Z prístavu na ostrove Boracay potom už turistov rozvážajú trojkolky (tricycle). Ostrovom Boracay vedie hlavná cesta v strede ostrova. Väčšina hotelov sa potom nachádza priamo na pláži, resp. hotely od pláže oddeľuje len cestička v piesku. Z posledných síl sme ťahali kufre po piesku do nášho hotela. Boli sme úplne vyčerpaní, ale keď sa nám naskytol pohľad na tú krásnu pláž, vysoké kokosové palmy a more, bolo nám jasné, že to stálo za to.

(zdroj: Lenka Lukáčová)

Na západnom pobreží ostrova sa nachádza nádherná pláž White Beach. Je dlhá 7 km a tvorí ju jemný biely piesok. Hladina mora tu pola priezračná a pokojná ako jazero. Vyskúšali sme si tu aj teraz veľmi populárny paddleboarding. Bývali sme v pokojnejšej časti ostrova, ale menšou prechádzkou po pláži sme sa dostali až k centru s reštauráciami, obchodmi a miestnymi trhmi.

(zdroj: Lenka Lukáčová)

Po pár dňoch oddychu na pláži sme sa rozhodli tento ostrov preskúmať. Na ceste sme si odchytili trojkolku a vyrazili po ostrove. Cestou sme videli ako žijú miestni obyvatelia vo svojich skromných domovoch a ako sa deti v jednotných školských uniformách chystajú do školy. Došli sme až na nádhernú pláž na severe ostrova, Puka Shell Beach. Neboli tam takmer žiadni turisti a užívali sme si ešte väčší pokoj a nádherné výhľady.

(zdroj: Lenka Lukáčová)

Z ostrova Boracay sme sa pohli ďalej – na ostrov Cebu, kam sme preleteli za necelú hodinu. Bola to pre nás len prestupná stanica, kde sme strávili iba jeden deň. Neskôr nám to aj bolo ľúto, pretože ostrov Cebu je známy úžasnými vodopádmi Kawasan a tiež tým, že sa tam chodí potápať so žralokom veľrybím. My sme sa však na druhé ráno loďou preplavili na ďalší ostrov Bohol.

Návšteva ostrova Bohol

Po dvojhodinovej plavbe sme už boli na ostrove Bohol. Ubytovali sme sa v blízkosti najznámejšej pláže Alona Beach. Tá sa nachádza na susednom ostrove Panglao, ktorý je s Boholom prepojený mostom a cesta z letiska tam trvala cca 40 minút taxíkom. Ostrovy Bohol a Panglao sú ešte menej turistické, čo sa prejavovalo takmer prázdnymi plážami a nízkymi cenami v oblasti ubytovania aj služieb.

(zdroj: Lenka Lukáčová)

Na ostrov Bohol nás lákali jeho dve hlavné atrakcie – čokoládové vrchy Chocolate hills a zvieratko tarsier, po slovensky zvaný okáľ filipínsky. Hneď na druhý deň sme si preto prenajali auto so šoférom na celý deň a vyrazili na výlet po ostrove. Náš šofér už mal premyslenú trasu, ktorou vozil turistov, takže sme jednotlivé zastávky nechali na neho.

Naše prvé kroky viedli do rezervácie v dedine Corella, kde sa starali o okále filipínske. Tieto najmenšie opice s veľkými očami patria medzi veľmi ohrozené druhy. Navyše sú veľmi bojazlivé a hluk im nerobí dobre. Dokonca je to jedno z mála zvierat, ktoré dokážu spáchať samovraždu, a to práve zo stresu. V tejto rezervácii sme sa potichu túlali džungľou a dúfali sme, že nejakého okáľa vôbec zbadáme. Podarilo sa!

(zdroj: Lenka Lukáčová)

Druhou zastávkou boli Čokoládové vrchy. Tento názov dostali podľa toho, že v období sucha majú hnedú farbu a pripomínajú bonboniéru. Zaujímavosťou je, že tieto vrchy sú vlastne koraly, ktoré vystúpili na zemský povrch po vysušení mora.

(zdroj: Lenka Lukáčová)

V tento deň sme si dopriali aj jeden adrenalínový zážitok. Prechádzali sme dedinou Loboc, v ktorej sa nachádza dobrodružný park (Eco-Tourism Adventure Park). Ponúka množstvo atrakcií ako napr. plavba cez džungľu po rieke Loboc. My sme sa však rozhodli vyskúšať zipline. Vo výške 120 metrov nad riekou Loboc sme preleteli roklinou asi 500 metrovú trasu. Dosť adrenalínový zážitok, na to, že sa bojím výšok. Náš výlet sa blížil ku koncu a cestou späť sme sa ešte zastavili v kostole Baclayon na juhu ostrova, ktorý je ťažko poznačený zemetrasením z roku 2013. Momentálne je tento kostol súčasťou zápisu filipínskych kostolov v zozname UNESCO.

(zdroj: Lenka Lukáčová)

Z Boholu sme preleteli do hlavného mesta Manila, nachádzajúceho sa na ostrove Luzon. Po príjemnom čase, strávenom na ostrovoch, nás ruch tohto veľkomesta až tak neočaril. Strávili sme tu len jednu noc v blízkosti letiska, a pokračovali sme do Singapúru.