BRATISLAVA. Ak sa túlate po nočnom Madride, Barcelone alebo Seville, všade narazíte na rovnakú rutinu. Hoci je už desať hodín večer, v reštauráciách možno nájsť celé rodiny. Od seniorov až po malé deti.
Zatiaľ čo v iných krajinách sa kuchyne zatvárajú, Španieli ešte len začali hodovať.
Dláždenými ulicami sa tak po západe slnka roznesie vrava, cinkanie príborov, a rozvoniava paella, cesnakové krevety (gambas al ajillo) či cocido Madrileño (dusený cícer s bravčovým mäsom a chorizom).
Kde sa vzala siesta
Cestovatelia neskorú večeru pripisujú pozvoľnému životnému rytmu, ktorý je typický pre stredomorie. Málokto vie, že za životný štýl vrátane siesty spôsobil fakt, že sa Španieli už viac než 70 rokov nachádzajú v nesprávnom časovom pásme.
(zdroj: timeanddate.com)Španielsko leží pozdĺž rovnakej zemepisnej dĺžky ako Veľká Británia, Portugalsko a Maroko. Teoreticky by preto malo patriť do pásma greenwichského hlavného času (GMT). Namiesto toho však požíva stredoeurópsky čas (CET).
Dôsledkom je, že Madrid je zladený napríklad aj so srbským Belehradom, ktorý sa nachádza viac než 2500 kilometrov východne.
Celé sa to začalo v roku 1940, keď generál Franco zmenil časovú zónu Španielska a zo solidarity s nacistickým Nemeckom posunul čas o hodinu vopred.
Obyvateľom, ktorí čelili traume z občianskej vojny, ani nenapadlo sa na zmenu sťažovať. Naďalej večerali v obvyklý čas, no kvôli posunu sa z obeda o 13.00 stal obed o 14.00 a večera o 20.00 sa presunula na 21.00.
Barcelona: Na ceste po stopách Gaudího Čítajte Ako prebieha pracovný deň
Keď vojna skončila, hodiny sa už späť neposunuli. O návrate sa naposledy špekulovalo vlani, tému sa pokúsil otvoriť premiér Mariano Rajoy, no k rozhodnutiu nedošlo. Súčasťou malo byť aj zrušenie siesty.
Regionálne úrady na vrátane Malorky, či Ibizy boli jednoznačne proti. Dlhé dni, keď západ slnka prichádza až o desiatej, totiž podporujú zisky z turizmu. Nesprávna časová zóna má aj negatívnu stránku - spánkovú depriváciu a zníženú produktivitu obyvateľov.
Dôsledkom hodinového posunu je tak denný rytmus, ktorý sa od stredoeurópskeho značne líši. Typický španielsky pracovný deň začína o 9. ráno, siesta trvá dve hodiny (medzi 14. a 16.00) a pracovná doba končí okolo 20.00.
Španieli si preto súkromný život musia odkladať na neskoršie večerné hodiny. Jedným z dôsledkov je aj, že sa hlavný vysielací čas televízií začína až o 22:30.
