Moskva 11. januára (TASR) - Strecha dvadsiateho druhého poschodia moskovského hotela Inturist je nerealizovaným snom, ktorý si 31-ročný hotel vezme so sebou do hrobu. Hotel so 434 izbami situovaný len niekoľko stoviek metrov od Červeného námestia a Kremľa opustili poslední hostia 7. januára a na konci marca ho začnú búrať.
Ak by sa legendárny hotel pre cudzincov z roku 1970 rekonštruoval, mala na streche modernizovanej budovy vzniknúť otočná vyhliadková reštaurácia s jedinečným výhľadom na historickú časť Moskvy. Ako na dlani je pod hotelom celý Kremeľ - sídlo hlavy ruského štátu. Dnes je strecha plná hrdzavého železa, antén a káblov zasypaných kopami snehu.
"Druhý, tu piaty! Opustili sme strechu," hlási do vysielačky šéf hotelovej bezpečnostnej služby Nikolaj Dolgomolov, ktorý strechu hotela neukazuje novinárom často. Hotelovým hosťom sa o pohľade zo strechy mohlo len snívať. Musel im vystačiť pohľad z okna. Aj ten však ponúkal oveľa viac než ostatné hotelové izby v meste.
Na strategickú strechu mali po strmých schodoch prístup len jednotlivci. Napríklad spojári amerického prezidenta Billa Clintona, počas jeho návštevy v Moskve. Hotel je široko-ďaleko najvyššou budovou a zaisťoval perfektné šírenie rádiového signálu.
Šéf bezpečnosti Inturistu strávil v hoteli deväť rokov. Bol svedkom toho, ako sa hotel postavený sovietskym režimom výhradne pre turistov zo zahraničia na prelome 80. a 90. rokov menil. Tzv. valutové bary, kde sa predávalo len za tvrdú menu, valutový obchod "Beriozka" (Tuzex) a devy ľahších mravov - "interdevočky", s príchodom kapitalizmu do Ruska nahradili štýlové reštaurácie, butiky a normálne prostitútky.
Doba sa zmenila a hotel nedobytný pre obyčajných sovietskych smrteľníkov sa stal domovom pre desiatky ruských firiem i pre ruský organizovaný zločin so všetkým, čo k tomu patrí. Hotel bol neraz svedkom zatýkania. V roku 1998 na 20. poschodí pod oknom pri výťahovej šachte explodoval zabudnutý kufrík. Podľa expertov v ňom bola trhavina ekvivalentná 2,5 kilogramu trinitrotoluénu. Tlaková vlna vytrhla kus obvodovej železobetónovej konštrukcie, poškodila výťahy a zdemolovala dvere izieb na celom podlaží. Statika budovy ale poškodená nebola.
Zlatou érou hotela boli 70. a 80. roky. Pôvodne trojhviezdičkový hotel prijímal veľké skupiny západoeurópskych turistov a aj keď za tri desaťročia zostarol a prišiel o jednu hviezdičku, turisti ho mali v obľube. Ako jediný moskovský hotel totiž za ceny od 40 do 90 dolárov ponúkal nádherný výhľad na všetky svetové strany. Osudnou sa mu stala jeho poloha a rentabilita. Obsadenosť hotela nikdy neklesala pod 70 percent a sezónne sa blížila k magickej a pre väčšinu hotelov sveta nedosiahnuteľnej hranici sto percent.
"Náklady na postavenie hotela sa už niekoľkokrát vrátili," povedal pre TASR námestník generálneho riaditeľa hotela Alexander Kolesnikov. Za vyše sedem rokov strávil v Inturiste toľko času, že ho považuje za "rodný dom". Hotel vo vlastníctve mesta prinášal zisk a ak by sa do budovy investovalo odhadom 15 miliónov dolárov, mohol poskytovať ubytovacie služby na európskej úrovni aj naďalej. Železobetónová konštrukcia budovy by vydržala najmenej ďalších 70 rokov.
"Všetko bolo naplánované," tvrdí Kolesnikov o prekvapivom rozhodnutí o zbúraní budovy. Mesto znemožnilo v roku 1993 privatizáciu hotela a keď odmietlo jeho rekonštrukciu, prišiel smrtiaci úder. Na mieste Inturistu má vzniknúť asi desaťposchodový hotel Hilton za 120 miliónov dolárov. Kolesnikov nepochybuje, že väčšiu hodnotu než samotný hotel má parcela na ktorej stojí. Predstaviteľ Inturistu, ktorý celý svoj život pracuje v hotelierstve, odhaduje, že majiteľovi sa investície do stavby vrátia za 5-8 rokov. Potom už bude v zisku. Zmluva s mestom má byť na 49 rokov.
Tézu primátora Moskvy Jurija Lužkova, že Inturist je "pokazeným zubom" Moskvy a preto ho treba zbúrať, predstaviteľ Inturistu považuje za smiešnu. "Istú časť histórie nemožno odhodiť. Ak áno, tak poďme zbúrať zjazdový palác v Kremli!" Zo strechy i najluxusnejšieho dvojpodlažného apartmánu hotela je okrem hranatej budovy zjazdov v historickom Kremli vidieť desiatky sporných sivých sovietskych stavieb zo železobetónu, ktoré možno rovnako ako Inturist prirovnať k pokazenému chrupu.
V zahraničí mal hotel početných kritikov i fanatických priaznivcov. Mnohí si vybavujú problémové výťahy, neeurópsky štandard izieb, švábov v kúpeľniach či dokonca krysy v hotelových pivniciach. O Inturiste sa tradujú aj historky o odpočúvacích zariadeniach KGB v každej z izieb, aby bývalý komunistický režim mal cudzincov pod kontrolou. Alexander Kolesnikov ale o mikrofónoch v izbách "nič nevie". Záujem agentov o hotelových hostí ale obecne nevylučuje. "Tajné služby sa snažia zaistiť bezpečnosť svojej krajiny ako všade vo svete," vysvetľuje.
Zariadenie hotela sa musí vysťahovať do konca januára. Čo sa nepredá, pripadne detským domovom a kláštorom. Po ôsmom februári zostane v budove len ochranka, kúrenári a likvidačný tím. Po novom zamestnaní sa bude musieť obzrieť vyše 500 zamestnancov. Niektorí nastúpili do Inturistu ešte v roku 1970.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) mon