Keď si magazín National Geografic Traveller všimol Spišský hrad a zaradil ho do svojej fotografickej galérie 11 hradov na svete, ktoré dáva do pozornosti turistom a cestovateľom, návštevnosť obľúbeného hradu ešte vzrástla.
Vlani ho podľa údajov Slovenského národného múzea navštívilo vyše 209-tisíc ľudí. Stal sa tak slovenskou jednotkou. Druhou najnavštevovanejšou pamiatkou bol vlani Bojnický zámok. Ani ten neunikol pozornosti zahraničných médií a v rebríčku najkrajších zámkov v Európe mu patrí ôsme miesto.
Ocenili romantický vzhľad zámku a označili ho za ideálny pre tých, ktorí snívajú. Vychválili aj podujatia, napríklad festival strašidiel, ktoré tu bývajú. Očakáva sa preto, že turistov, ktorí navštívia tento rozprávkový zámok, bude v tomto roku ešte viac. Každá reklama je totiž dobrá a ak sa o vás vie aj v cudzine, o to lepšie.
Počet zahraničných turistov, ktorí dovolenkujú na Slovensku v posledných rokoch rastie. A aj domácich, ktorí chcú lepšie spoznať tradičné i netradičné miesta našej krajiny je stále viac. Máme im čo ponúknuť.
Napríklad hradov a zámkov máme požehnane. Kaštieľov je 425, k tomu treba pripočítať 180 hradov a zámkov spolu s hradnými ruinami. Máme Tatry, kúpele, akvaparky, jaskyne i krásne turistické chodníky.
Medzi tradičnými tipmi, ktoré miesto či pamiatku na Slovensku považujete za najkrajšie, sa tradične opakujú Tatry, Slovenský raj, Bojnický zámok, Oltár Majstra Pavla, Čičmany, Spišský hrad a Banská Štiavnica. Svojich vlastných slovenských sedem divov si však môže zostaviť každý sám. Pre každého je srdcovou záležitosťou niečo iné.
Člnkovanie na Štrbskom plese (zdroj: www.vt.sk)1. Tatranské plesá
Tatry sú najobľúbenejšou turistickou oblasťou na Slovensku a lákajú turistov počas celého roka. V zime ponúkajú veľa možností na zimné športy, v lete zase na letnú turistiku.
Letné obdobie je ideálne na spoznávanie napríklad niektorého z tatranských plies. Štrbské pleso je najznámejšie a najnavštevovanejšie. Nechýbalo veľa a v roku 1860 by miestni Štrbčania pleso vypustili, aby namiesto „bezvýznamnej mláky" získali kvalitné pasienky.
Postupne ho však začali zarybňovať a v zime ho využívali na chladiarenské účely. Lámali z neho ľad, lebo bol neuveriteľne čistý a číry. Dovážali ho až do Budapešti či Viedne.
Zaujímavosťou Štrbského plesa je aj to, že nemá žiadny viditeľný prítok ani odtok. V roku 2008 sa na ňom po 25-ročnej odmlke obnovila vyše 130-ročná tradícia člnkovania.
Druhým najnavštevovanejším plesom je Popradské pleso v Mengusovskej doline, ktoré je ľadovcového pôvodu. Nachádza sa pri ňom Chata pri Popradskom plese a symbolický cintorín venovaný obetiam Vysokých Tatier. Návšteva Popradského plesa je vhodná aj pre menej zdatných turistov a rodiny s deťmi.
Najväčším a najhlbším plesom na slovenskej strane Vysokých Tatier je Veľké Hincovo pleso. Je ľadovcového pôvodu a jeho plocha býva pokrytá ľadom počas 270 dní v roku. Raritou plesa je, že v ňom žije pstruh potočný.
Tomášovský výhľad v Slovenskom raji. (zdroj: Archív Mesta SNV)2. Slovenský raj
Slovenský raj je jednou z najkrajších oblastí regiónu Spiš a Slovenska vôbec. Každoročne ho navštívi množstvo turistov, ktorí obdivujú krasové planiny, hlboké riečne kaňony, rokliny s čarovnými vodopádmi, podzemný svet jaskýň a priepastí či najkrajších výhľadov.
Jeden z najkrajších a najznámejších kaňonov Slovenska je Prielom Hornádu. Vedie od Hrdla Hornádu na Podlesku pri obci Hrabušice po most pri Maši v Smižanoch. Náročný, ale nezabudnuteľný prechod po turisticky značenom chodníku umožňujú kovové mostíky a lávky, reťaze, rebríky a stúpačky. Kaňonom prechádza aj rovnomenný náučný chodník.
Kaňony Stratenský kaňon, Tiesňavy a Biely potok patria k najnavštevovanejším kaňonom Slovenského raja. Najatraktívnejšou roklinou Slovenského raja je Suchá Belá. Vstup do nej je priamo zo strediska Podlesok pri Hrabušiciach a prechod ňou je jednosmerný.
Ďalšími populárnymi roklinami sú Kláštorská roklina, Kyseľ, Piecky, Veľký Sokol, Sokolia dolina a Zejmarská roklina.
Najkrajšie výhľady ponúka najdostupnejší a najobľúbenejší bod Tomášovský výhľad na 146 metrov vysokej skalnej terase ľavého brehu Hornádu. Poskytuje jedinečné pohľady dovnútra Slovenského raja a pri dobrom počasí aj na končiare Vysokých Tatier. Je to aj obľúbený terén na skalolezenie. Je súčasťou náučného chodníka Prielom Hornádu a dostupný je aj na bicykli cyklotrasou z obce Spišské Tomášovce.
Bojnický zámok. (zdroj: Jana Liptáková)3. Bojnický zámok
Vlastnil ho Matúš Čák Trenčiansky, kráľ Matej Korvín ho daroval svojmu nemanželskému synovi, pred 2. svetovou vojnou ho kúpila firma Baťa. Bojnický zámok patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie na Slovensku.
Nad mestom Bojnice stál pôvodne drevený hrad, až neskôr sa pri jeho budovaní začal používať kameň. Majitelia zámku sa menili. Do jeho histórie sa zapísali Thurzovci, ktorí hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. O sto rokov neskôr zámok získali Pálffyovci, ktorí opäť začali s prestavbou: hrad nadobudol barokovú podobu. Posledným prestavovateľom, ktorý dal pamiatke súčasnú podobu, bol gróf Ján František Pálffy.
Nechal sa inšpirovať francúzskymi gotickými zámkami z povodia rieky Loiry, pápežským palácom v Avignone, ale aj renesančnou talianskou architektúrou. Výsledkom je súčasná neogotická podoba zámku, do ktorej ho prestavovali celých 22 rokov. Hoci si Pálffy najal architekta, sám vraj kreslil, navrhoval a celú prestavbu riadil.
Grófovi Pálffymu veľmi záležalo na tom, aby bolo bohatstvo zámku sprístupnené na obdiv verejnosti. V testamente napísal, že si v ňom praje zriadiť Bojnické múzeum. Dedičia však Pálffyho poslednú vôľu nerešpektovali a mnohé cenné predmety po jeho smrti v roku 1908 rozpredali na dražbách.
Zámok neskôr v roku 1939 odkúpila firma Baťa, po vojne prepadol v zmysle Benešových dekrétov štátu. Od roku 1950 je v zámku múzeum. Zámok a jeho záhrady sú dnes prístupné verejnosti.
Kto sa rád bojí, môže si naplánovať „nočnú prehliadku zámku s duchom a strašidlami“. Lektori sa na ňu obliekajú do dobových kostýmov a občas sa vraj koná len pri svetle sviečky. Pozor, nočné prehliadky nie sú každý deň, ich termíny nájdu záujemcovia na stránke zámku.
Súčasťou prehliadky je aj prírodná jaskyňa a jeden z najstarších stromov na Slovensku – Matejova lipa, ktorú vraj zasadil ešte Matúš Čák.
Oltár Majstra Pavla v Levoči. (zdroj: TASR)4. Levoča - to sú Majster Pavol a Biela pani
Na historickom námestí Levoče nájdete viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových meštianskych domov s arkádovitými vnútornými dvormi.
V radnici na poschodí má svoje expozície Spišské múzeum. Expozícia múzea je venovaná dejinám mesta Levoča – počiatkom jeho rozvoja, obdobiu rozkvetu i súčasnosti. Dozviete sa tu aj o Juliane Ghécyovej-Korponayovej, známej to Levočskej bielej panej, ktorá bola údajne jedinou ženou v uhorských dejinách, ktorá sa dopustila vlastizrady.
Jedna z legiend hovorí, že Júlia, zamilovaná do veliteľa nepriateľskej cisárskej armády, ukradla opitému richtárovi na bále kľúče od mestskej brány a z lásky zradila svoje mesto. Obvinená a potrestaná zo zrady však bola neprávom, pretože Levoču nikdy nezradila.
Pred radnicou stojí známa klietka hanby z roku 1600, ktorá slúžila na verejné vystavovanie ľudí, ktorí sa previnili proti dobrým mravom.
Klenotom Levoče je gotický Chrám sv. Jakuba s mimoriadne cenným interiérom, pozostávajúcim z gotických oltárov, mobiliáru a fresiek. Chrámu dominuje najvyšší drevený gotický oltár na svete. Jeho sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče a tento rok si Levoča i celé Slovensko pripomína 500. výročie jeho dokončenia.
Nad Levočou sa týči Mariánska hora, ktorá patrí k najstarším a najznámejším pútnickým miestam na Slovensku.
Radenov dom v Čičmanoch. (zdroj: Považské múzeum v Žiline)5. Ľudová architektúra v Čičmanoch
Pri potulkách po Žilinskom kraji si spravte malú zastávku aj v Čičmanoch. Je to rázovitá obec v Strážovských vrchoch pri prameňoch rieky Rajčianky. Voľakedy tu bolo základným zdrojom obživy obyvateľstva poľnohospodárstvo, doplnené chovom dobytka a oviec.
Keď obec začiatkom 20. storočia postihli požiare, nové domy vybudovali ako pôvodné – drevené. S typickými bielymi ornamentmi inšpirovanými tunajšou výšivkou. Vápenný náter tak chránil drevo pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi.
Čičmany sú známe aj ľudovým odevom, v ktorom prevláda biela farba pôvodne domácky vyrábaného textilného materiálu – ľanového plátna a súkna. Odev je bohato zdobený výšivkou, čipkami a aplikáciou vlnených šnúr. Farebnosť výšivky využíva najmä odtiene bielej, žltej, oranžovej a okrovej farby.
Komplex ľudovej architektúry v Čičmanoch bol v roku 1977 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu. Považské múzeum v Žiline zriadilo v Čičmanoch prvú muzeálnu expozíciu.
Špišský hrad (zdroj: Fotolia)6. Najfotografovanejší slovenský hrad
Spišský hrad, ktorý bol spolu so Spišským Podhradím, Spišskou Kapitulou a Kostolom Ducha Svätého v Žehre zapísaný v roku 1993 do Zoznamu UNESCO minulý rok navštívilo vyše 200 000 návštevníkov, čo bol rekord v jeho 900-ročných dejinách.
Spišský hrad ponúka návštevníkom nočné prehliadky, animačné prehliadky pre deti, ochutnávky jedál v hradnej kuchyni, divadelné predstavenia, šermiarske súboje. Prehliadku hradu a jeho výstavných expozícií môžete absolvovať so sprievodcom alebo individuálne s audio sprievodcom a mobilnou aplikáciou vo viacerých jazykoch.
V útrobách hradu je umiestnená muzeálna expozícia Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justície. Môžete navštíviť hradnú kaplnku sv. Alžbety, dobovú kuchyňu, spálňu i kúpeľňu, zbrojnicu a mučiareň.
Populárny je aj výstup na hradnú vežu, odkiaľ máte jedinečný výhľad do širokého okolia. Pri dobrej viditeľnosti vidíte aj zasnežené končiare Vysokých Tatier. Na severovýchodnom svahu hradného kopca si všimnite gigantický kamenný obrazec vytvorený v roku 2008 pod vedením austrálskeho umelca Andrewa Rogersa. Stvárňuje koňa z keltskej mince nájdenej počas archeologického výskumu na Spišskom hrade.
Kulisy Spišského hradu si obľúbili aj filmári. Nakrúcala sa tu známa slovenská rozprávka Radúz a Mahuliena, ale aj americký film Dračie srdce.
Kalvária v Banskej Štiavnici. (zdroj: Ján Krošlák)7. Barborská cesta odkrýva banícku minulosť
Poznávacia trasa Barborská cesta prechádza najvýznamnejšími miestami banských pamiatok a pamätihodností. Jej názov je spätý s patrónkou baníkov svätou Barborou.
Trasa spája mestá Banskú Bystricu, Kremnicu a Banskú Štiavnicu, takže ide o mestá, ako aj o dedinky a lokality, ktoré boli v minulosti centrom baníctva. Vďaka tomu sa v tomto regióne zachovalo množstvo technických diel súvisiacich s baníctvom.
Barborskú cestu tvorí okruh dlhý 183 km a je rozdelená do deviatich samostatných etáp. Po každej etape je možnosť na jednotlivých zastávkach prenocovať, načerpať nové sily a ochutnať miestnu gastronómiu. Trasa sa absolvuje pešo alebo na bicykli, po vyznačených turistických chodníkoch a jej prejdenie trvá osem až deväť dní.
Najzaujímavejšie zastávky:
- Ak pôjdete z Banskej Bystrice do Starých Hôr, môžete uvidieť Kaplnku sv. Barbory v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici, v ktorej sa nachádza gotický oltár sv. Barbory z dielne Majstra Pavla z Levoče.
- V baníckom regióne Harmaneckej doliny dodnes funguje aj známa papiereň a za návštevu stojí aj Harmanecká jaskyňa. Nad obcou Dolný Harmanec v doline Rakytovo stojí obnovený vodný žľab na splavovanie dreva.
- Jednou z ďalších zaujímavostí na Barborskej ceste je Gergelyho tunel. Bola to najkratšia spojnica medzi Banskou Bystricou a Kremnicou.
- Na ceste zo Skalky do Kremnice sa môžete zastaviť v obci Krahule s charakteristickými zrubovými prízemnými domami.
- V katastri obce Kremnické Bane sa nachádza symbolický geografický stred Európy, ktorý je vyznačený kamenným pamätníkom.
- V Kremnici sa dozviete o histórii mesta i razbe mincí a z veže mestského hradu sa pokocháte pohľadom na mesto.
- Z Kremnice sa putovaním popod zrúcaniny stredovekého hradu Šášov dostanete až do kúpeľov Sklené Teplice, kde sa môžete okúpať priamo v jaskyni.
- Po ceste do Banskej Štiavnice môžete navštíviť zrúcaniny hradov Revište a Teplice nazývaného aj Červený hrad alebo Pustý hrad Teplice.
- V lokalite Pri Novom kríži sa nachádza novodobá atrakcia, novostavba zámku Marcus s Kaplnkou svätej Barbory.
- V Banskej Štiavnici nevynechajte Námestie Sv. Trojice s honosnými meštianskymi domami a dominantným barokovým morovým stĺpom so súsoším Sv. Trojice, neskorogotickým Kostolom sv. Kataríny, gotickou radnicou a budovou bývalého banského súdu Berggericht, kde dnes sídli mineralogická expozícia Slovenského banského múzea.
- Medzi najzaujímavejšie banské pamiatky Banskej Štiavnice patria ďalej šachta Ondrej a štôlňa Bartolomej, ktorá je súčasťou najväčšieho slovenského banského múzea v prírode, či dedičná štôlňa Glanzenberg a štôlňa Michal.
- K dominantám mesta patria aj Starý a Nový zámok, Klopačka a jedinečná baroková Kalvária.
- Nevynechajte ani návštevu botanickej záhrady a známe tajchy v okolí štiavnických baní.
- Zo Štiavnice môžu vaše kroky smerovať do Bacúrova. Po ceste sa určite zastavte v obci Svätý Anton, kde sa nachádza jeden z najkrajších kaštieľov Slovenska. Nájdete v ňom v ňom umelecko-historickú a poľovnícku expozíciu.
- Pri ceste z Bacúrova do Zvolena sa môžete zastaviť v Ostrej Lúke, v renesančnom kaštieli zo začiatku 16. storočia. Kaštieľ je známy jej niekdajšou obyvateľkou Adelou Ostrolúckou, priateľkou Ľudovíta Štúra.
- Za zastávku stojí aj zrúcanina Pustého hradu pri Zvolene.
Autor: Pavol Urbánek, Marián Puček