SME

Slovák v Iráne: Cítil som sa bezpečnejšie než v uliciach Bratislavy

Ohromujúca krajina, veľká pohostinnosť a pamiatky svetového dedičstva. Aj takto vyzerá Irán, ktorý nepoznáte.

Most Khaju v Isfaháne. (Zdroj: TOMÁŠ SKUKALÍK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

TEHERÁN, BRATISLAVA. K metropolám, kde zaútočili podporovatelia teroristov z Islamského štátu, sa v stredu pridal aj iránsky Teherán.

Terčom dvoch stredajších útokov sa stali iránsky parlament a mauzóleum vodcu iránskej revolúcie ajatolláha Rúholláha Chomejního. Útok si vyžiadal najmenej 13 obetí na životoch a vyše 40 zranených.

Podobné incidenty určite nie sú najlepšou reklamou pre turistov zo zahraničia. V prípade Iránu ako nebezpečnej destinácie však ide vo veľkej miere o predsudky, ktoré ho trápia už dlhé roky. Ľudia, ktorí Irán navštívili, hovoria o zaujímavej krajine plnej priateľských a pohostinných ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potenciál Iránu ako dovolenkovej destinácie je obrovský, no zahraniční turisti sa krajine do veľkej miery vyhýbajú už od islamskej revolúcie v roku 1979, píše portál Rádia Slobodná Európa RFERL.org.

Viac turistov, viac peňazí

Do tejto krajiny sa často vyberú len tí, ktorí vyhľadávajú netradičné miesto na dovolenku. Pre mainstreamových turistov má totiž Irán imidž izolovanej krajiny s odstrašujúco odlišnou kultúrou.

Irán si je toho vedomý, a práve preto sa snaží zlepšiť cestovný ruch a prilákať cudzincov. Aj tak chce naštartovať svoju ekonomiku, ktorá nie je v najlepšej kondícii z dôvodu pretrvávajúcich sankcií.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dôvodov, prečo sa krajine doteraz turisti vo veľkej miere vyhýbali, je podľa RFE niekoľko. Jedným z nich je vízový proces, ktorý môže byť často zdĺhavý a náročný.

Niektorí turisti majú námietky voči zahaľovaniu na verejnosti a ženy sa v krajine cítia byť obmedzované. Ďalším dôvodom je tiež značne limitovaná spotreba alkoholu. Mnoho cudzincov má tiež obavy z bezdôvodného zadržania či politických prevratov.

Irán pod prezidentom Hasanom Rúháním, ktorý v máji získal druhé funkčné obdobie s presvedčivým víťazstvom, sa začal otvárať cudzincom ako súčasť snahy o zlepšenie svojho medzinárodného imidžu a posilnenie hospodárstva.

Od podpísania jadrovej dohody so svetovými mocnosťami v roku 2015, ktorá bola prvoradým úspechom Rúháního, cestovné spoločnosti spustili prázdninové balíky. Hlavné európske letecké spoločnosti obnovili pravidelné lety do Iránu, vysvetľuje RFE.

Počet zahraničných turistov sa tým značne zvýšil. Vláda chce tiež zmierniť vízové obmedzenia a investovať do turistických ubytovacích zariadení a opravy dopravných sietí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rúhání zároveň sľúbil, že Irán sa otvorí svetu a jeho obyvateľom poskytne väčšiu domácu slobodu.

Prečítajte si tiež: Prezidentom Iránu bude opäť reformista Hasan Rúhání Čítajte 

Politika otvárania sa turistom mala už aj v uplynulých rokoch efekt. V roku 2015 navštívilo krajinu podľa Svetovej banky 5,2 milióna turistov, viac než dvakrát viac ako šesť rokov predtým. Vláda dúfa, že do roku 2025 priláka približne 20 miliónov zahraničných turistov a získa tak do rozpočtu 30 miliárd dolárov, štvornásobok toho, čo v roku 2015.

Starobylá architektúra aj prírodné krásy

„Dôvod, pre ktorý sa do krajiny zamilujete, sú najmä ľudia,“ hovorí Slovák Tomáš Skukalík, ktorý v Iráne strávil 41 dní.

Tvrdí, že Iránci sú vždy otvorení a ochotní pomôcť. Niekoľkonásobne to platí, ak zavítate mimo obvyklých turistických ciest, obzvlášť do Kurdistanu.

Poukazuje však na to, že treba rešpektovať spoločenskú etiketu stále zakorenenú v perzskej kultúre, ktorá sa prejavuje pri každodennom styku známych aj neznámych ľudí, čiže práve turistov.

„Z komplexného pohľadu som sa v krajine cítil bezpečnejšie ako v uliciach Bratislavy. Nikto mi neskrivil ani vlások, nikdy som nemal pocit najmenšieho ohrozenia,“ opisuje svoj pobyt v islamskej republike Skukalík na svojom blogu.

Vízový proces je podľa neho už dva roky úplne jednoduchý. Priletel na letisko a do hodiny dostal víza na 30 dní, ktoré sa dajú predĺžiť. Jedinou podmienkou je mať rezerváciu hotela na prvú noc.

"Irán predstavuje akési dva svety, ten na verejnosti, kde sa musia dodržiavať pravidlá, a ten v súkromí, kde je všetko oveľa voľnejšie," dodáva.

V krajine si prídu na svoje všetci milovníci histórie. Nachádza sa tu 19 miest zaradených do zoznamu svetového dedičstva, vrátane starobylého púštneho mesta Bam a zrúcanín Persepolisu.

Za najkrajšie mesto Iránu pokladá Skukalík Isfahan s historickými mostami a veľkolepým námestím. Imam square je s dĺžkou 512 metrov a šírkou 163 metrov druhé najväčšie námestie sveta.

Kish - ostrov slobody

Kľúčom k vládnym plánom na zvýšenie počtu turistov je tiež ostrov Kish, jedna z niekoľkých zón voľného obchodu v Iráne. Je pokladaný za oázu luxusu a relatívnej slobody v inak konzervatívnej islamskej republike, píše RFE

Južný ostrov v Perzskom zálive je známy svojimi novopostavenými centrami, päťhviezdičkovými hotelmi, bielymi piesočnými plážami, čistou vodou či šperkami.

Ostrov je turistickou oblasťou, ktorá každoročne priťahuje približne milión ľudí, zatiaľ väčšinou stále Iráncov. Teherán zintenzívňuje svoje úsilie, aby sa ostrov, ktorý sa nachádza 16 kilometrov od pevniny, stal destináciou hlavne pre zahraničných návštevníkov.

Načítavam video...

Jedným z lákadiel pre tých, čo hľadajú aktívnu dovolenku, má byť potápanie, nachádza sa tu potápačská škola s profesionálnymi inštruktormi a vybavením, uvádza portál iranianholiday.com.

Predovšetkým to je však úplne odlišný svet ako konzervatívny Irán. Na ostrove je tolerovaná konzumácia alkoholu, výnimkou nie sú ani prostitútky, píše RFE. Presný opak života na pevnine, kde ženy chodia zahalené.

Návštevníkov ostrova Kish priťahujú aj bezcolné obchody, rezortné hotely, vodné športy a možnosť uniknúť prísnym sociálnym normám na pevnine.

Mina, 21-ročná iránska študentka, ktorá dvakrát navštívil ostrov Kish, pre RFE hovorí, že Iránci tam odchádzajú, aby unikli sociálnym obmedzeniam na pevnine.

"Odišla som kvôli väčšej slobode ako napríklad v Teheráne," hovorí Mina, ktorá nechce odhaliť celé meno. "Sú tu pláže a možnosti, ktoré môžete robiť v noci. V Teheráne si nič také nemôžete dovoliť.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu