BRATISLAVA. Gemer. Dlhodobo zanedbávaný, pritom unikátny. Jeho jedinečné prírodné bohatstvo a priemyselná história sa mnohokrát spájala s rodovými sídlami a kaštieľmi významnej uhorskej šľachty.
Zabudnutá krajina leží na pomedzí stredného a východného Slovenska. V dolinách, ktoré vyhĺbili rieky Slaná a Štítnik, ležia železničné trate. Označené sú číslicami 165, 166 a 167, do dolín sa rozbiehajú zo stanice Plešivec. Osobné vlaky po nich nejazdia už takmer pätnásť rokov.
Mišo Hudák a ďalší členovia organizácie Východné pobrežie sa po opustených trasách túlajú už niekoľko mesiacov. Dokumentujú súčasný stav železničných stavieb ako aj tovární a fabrík, kvôli ktorým boli železnice na konci devätnásteho storočia vystavané.
„Železničné trate slúžia ako základné osi objavovania krajiny, jaskyne či planiny sú na dosah nefunkčných zastávok, staré vysoké pece, banské diela, či zvyšky lanoviek sa nachádzajú v rozličných záhyboch gemerskej krajiny. Železnica je len východiskový bod k spoznaniu jej bohatstva,“ hovorí Hudák.
Niekdajšie železné srdce Uhorska s množstvom technického a priemyselného dedičstva dlhodobo chátra. „Návštevník z veľkého mesta prvoplánovo cíti iný čas, ale oveľa viac by mal cítiť pokoru. Pokoru k ľuďom, ktorí žijú často v nepredstaviteľnom existenčnom tlaku,“ vysvetľuje Hudák.
Fotografie a reálie okolia trojice železničných tratí plánuje vydať Východné pobrežie aj knižne, za pomoci Fondu na podporu umenia. Pripravovaná kniha má názov Grafikon 165-166-167 s podtitulom Gemer je vesmír.