Autor je cestovateľ a turistický sprievodca
Uzbecká Chiva má neopakovateľnú atmosféru a svojimi unikátnymi stavbami dokáže konkurovať ktorémukoľvek známejšiemu miestu na legendárnej trase. Jej prekliatím alebo požehnaním je poloha.
Nikdy cez ňu neviedla hlavná trasa Hodvábnej cesty ako cez Bucharu či Samarkand. No vždy k nej bola veľmi blízko a tak sa jej dejiny s touto významnou obchodnou trasou prepletajú.
Kirgizský Biškek. Parky, Lenin a šašlíky Čítajte Aj dnes, ak by bola o 500 kilometrov východnejšie, obklopovali by ju davy turistov a rozplývali by sa nad jej krásou. Podľa mnohých znalcov našťastie zostáva v tieni nielen Hodvábnej cesty, ale zatiaľ sa jej vyhýba aj čoraz agresívnejšia podoba turistického ruchu.
Minaret Kalta Minor je symbolom mesta. (zdroj: Tomáš Kubuš)Cesta do Chivy
Nemôžeme sa však tváriť, že turisti o tomto mieste nikdy nepočuli, ale len zlomok návštevníkov Uzbekistanu prepadne cez pomyselný filter. Mnohých od návštevy Chivy odradí poloha.
Buď sa môže z Taškentu letieť uzbeckými aerolinkami do Urgenču a odtiaľ necelú hodinku autom do Chivy. Alebo sa tam vybrať nočným vlakom či autobusom.
Najdobrodružnejšou alternatívou je autobus. Zo známejšej Buchary sem vedie na mnohých miestach rozbitá cesta. Jej 480 kilometrov preto cestujúcim zhltne bez problémov 8, ba aj 10 hodín času.
Panoráma mesta s Kalta Minor. (zdroj: Tomáš Kubuš)Chiva si vďaka svojej odľahlosti uchovala pôvodný šarm a ostala akoby zakonzervovaná. Prekliatie či požehnanie? Posúďte sami.
Starý Ikarus s popraskaným čelným sklom pretína juhouzbeckú krajinu a za sebou necháva iba prašnú stopu. Krajina za Bucharou je rovinatá, prázdna, občas ozdobená bavlníkovými políčkami, no viac menej tu vládne sucho a piesok.
Buchara. Srdce Hodvábnej cesty Čítajte Prechádzame cez púšť Kyzylkum, ktorú si možno mnohí pamätajú ešte zo školských lavíc. Nie je to žiadna romantika plná krásnych zlatých dún, ale prázdna a vyschnutá krajina, kde tu posiata kríkmi a občasnými dedinkami.
Minaret Kalta Minor stojí na hlavnej tepne mesta. (zdroj: Tomáš Kubuš)Z monotónnosti vytrhne človeka nielen natriasanie na výtlkoch, ale aj pohľad na rieku Amu Darja. Bájny Oxus svojho času prekonával aj Alexander Veľký so svojimi vojakmi pri slávnom ťažení na východ.
Dnes rieka tvorí na niektorých miestach hranicu medzi Uzbekistanom a Turkmenistanom. Koniec koncov aj Chiva leží len pár desiatok kilometrov od hranice s Turkménskom.
Trh s otrokmi aj Sovietsky zväz
Akýsi obal pôvodnej Chivy ukrytej za vysokými hlinenými hradbami tvorí moderné mesto. Život tu plynie od východu slnka po jeho západ a medzi tým sa v sovietskych domoch odohrávajú každodenné príbehy ľudí. Ničím sa nelíši napríklad od mesta Urgenč či ďalších anonymných miest v postsovietskej strednej Ázii.
Každý cudzinec, ktorí sa sem dostane, neprichádza kvôli modernému mestu, ale aby sa nadýchol atmosféry staručkej Chivy. Stojí tu stovky rokov a jej sláva je naviazaná na Hodvábnu cestu. Pritiahla sem priviezla obchodníkov, exotický tovar z celého sveta, no najmä otrokov.
Hlavná ulica celej Chivy. (zdroj: Tomáš Kubuš)Ak by ste pred stáročiami chceli kúpiť otroka, pravdepodobne by vás odkázali práve na Chivu a jej preslávený trh. Generácie nomádov sa tohto mesta bálo. Vedeli ako skončia, ak by ich zajali miestne vojská.
V roku 1592 tu vznikol Chivský chanát a jeho bohatstvo lákalo nielen susednú Perziu, ale neskôr aj cárske Rusko. Chivu dobyl najskôr perzský panovník Nádir Šách. Ruské impérium sa s tým nezmierilo a koncom 19.storočia mesto prevzala pod svoje krídla cárska armáda s 13 000 vojakmi.
V roku 1924 sa tu už skloňoval len jeden jediný vládca a tým bol Sovietsky Zväz so Stalinom. S ním Chiva upadla a jej historické stavby začali chátrať.
Dôkladne opevnené mesto
Prvé, čo si dnes návštevník všimne, sú obrovské hradby. Dodnes do starého mesta Ičon Kala vedie niekoľko brán, tou najveľkolepejšou je Západná brána.
Do mesta vedie Západna brána. (zdroj: Tomáš Kubuš)Neďaleko od nej stojí socha matematika al-Chorezmího, jedného z najznámejších obyvateľov mesta a veľká mapa Hodvábnej cesty aj s bočnými cestami a s tými najdôležitejšími zastávkami. Bagdad, Merv, Buchara, afganský Kábul, pakistanský Pešavár či čínsky Turpan.
Čo meno, to krásny príbeh a túžba ocitnúť sa tam.
Trasa starovekej Hodvábnej cesty. (zdroj: Tomáš Kubuš)V Západnej bráne predávajú vstupenky a povolenie na fotografovanie. Turista-cudzinec síce zaplatí niekoľkonásobne viac ako domáci, no neskôr rýchlo pochopí, že to za tú krásu stojí.
Spod brány sa rozbieha dostratena hlavná ulica celej starej Chivy. Nesie meno miestneho, legendárneho hrdinu Pahlavona Mahmúda. Zdobia ju malé obchodíky, predajničky, usmievaví domáci so zlatými zubmi, ale aj malé, nenápadné čajchány či iné zaujímavosti.
Uličkami starého mesta. (zdroj: Tomáš Kubuš)Na hlavnej ulici dostanete kúpiť hlinené figúrky Hodžu Nasredína , veľké, huňaté a chlpaté karakolské čapice aké nosia pastieri, drevené stojany na korán, maľby starých mešít, orientálne kachličky či obkladačky a dnes už aj magnetky, pohľadnice či maketu najvyššieho minaretu mesta.
Nedokončený minaret Kalta Minor
Ikonou Chivy je unikátny minaret Kalta Minor. Nikdy ho nedokončili, ale aj napriek tomu si túto stavbu navždy zapamätáte. Tunajší panovník Mohammed Amín sa v roku 1851 rozhodol postaviť minaret tak vysoký, aby bolo z jeho špičky vidieť až do ďalekej Buchary.
Minaret rástol meter za metrom, no zastavil sa na dnešných 26-tich metroch. Vtedy sa zastavil aj tlkot srdca panovníka a sen o najvyššom minarete na svete si vzal Mohammed Amín do hrobu.
Už na pohľad je Kalta Minor jeden z najkrajších minaretov sveta. Okolo jeho tela obieha niekoľko tyrkysových pásov zdobených geometrickými motívmi a takmer na špičke sa roztancovala arabská kaligrafia. Tyrkysová farba v týchto končinách odráža zlé pohľady a nepustí k telu zlých duchov.
Medresa v Chive je na dosah. (zdroj: Tomáš Kubuš)Desiatky stavieb v strednej Ázii či v perzskom prostredí je preto ladených do tyrkysových odtieňov. Nedokážem z minaretu spustiť oči a dlho sedíme v diaľke, aby sme si pohľad na neho dokonale vychutnali.
Neďaleká medresa Amína Chána sa premenila na penzión s čajovňou. Kedysi sem prichádzali žiaci, aby sa učili múdrosti koránu, no aj matematiku, astronómiu či fyziku. Niekoľko stolov a prázdno. To charakterizuje medresu dnes.
Objavte legendárny Samarkand Čítajte Na stole pristane kanvica zeleného čaju a mištičky piály. Starý zvyk káže čaj naliať do mištičky a následne ho vyliať nazad do kanvice. Zopakuje sa to dokopy trikrát a čaj sa môže piť. Aj sa aspoň trošku ochladí a hlavne sa premiešajú čajové lístky, ktoré sa vo vnútri stále lúhujú.
Uzbecká kanvička čaju. (zdroj: Tomáš Kubuš)Výnimoční ľudia
Pár krokov odtiaľto sa k hradbám prilepila pevnosť Kuhna Ark. Panovníci Chivy v nej sídlili už od 12.storočia a tak je skutočne overená časom. Dnu vedú pootvorené drevené dvere skrášlené tradičnou drevorezbou.
Orientálna krása miestnych stavieb. (zdroj: Tomáš Kubuš)V pevnosti stála kedysi mincovňa, väznica, stajne, sklad zbraní, baraky pre vojakov, ale aj mešita či hárem plný fantázie.
Najzaujímavejším doplnkom nádvoria je vyvýšené miesto kruhového pôdorysu kam si vzácna návšteva mohla postaviť svoju jurtu. Kočovní nomádi ju vždy uprednostnili pred akýmkoľvek iným príbytkom.
Najkrajším miestom Kuhna Ark je vyhliadka na staré mesto. Odrazu je Kalta Minor na dosah ruky a za ním sa striedajú medresy s mešitami roztrúsenými medzi strechami domov.
Zabudnutý uzbecký Taškent Čítajte Chiva má v sebe nádherné pamiatky, no nielen tie dokážu vytvárať atmosféru celého miesta. Sú to domáci obyvatelia, ktorí k mestu patria a tvoria jeho dušu.
V niektorých kútoch sveta nosia ľudia šedivé farby, ale to nie je prípad Uzbekistanu.
Dievčatá obľubujú vkusné, kvietkované šaty, niektoré so šatkou prehodenou cez vlasy, ale to tu nie je ani tradícia ani podmienka. Pred slnkom sa chránia farebnými slnečníkmi a pod nimi sa usmievajú široké úsmevy a prenikavé čierne oči.
Speváčka v tradičnom oblečení. (zdroj: Tomáš Kubuš)Tu v Chive žijú azda tie najkrajšie dievčatá celého Uzbekistanu. Žiadne krátke sukne, tielka, či snaha zaujať čo najviac odkrytým telom. Práve naopak, a to ich krásu a čaro znásobuje.
Staršie ženy sa zhovárajú v tieni historických stavieb. Niektoré háčkujú, iné predávajú drobnosti od byliniek až po doma pripravené palacinky, no aj z nich cítiť život a nie rezignáciu v jeseni života.
Človeka tieto pohľady nabíjajú životodarnou energiou.
Pod minaretom Islam Hodža. (zdroj: Tomáš Kubuš)Minaret Islam Hodža
Z hlavnej ulice vedie cestička aj k dôležitej Piatkovej mešite. Jej interiér je posiaty lesom starých, drevených stĺpov a vďaka nim patrí táto mešita k najvzácnejším pamiatkam mesta.
Chudžand. Najhistorickejšie miesto Tadžikistanu Čítajte Človek má takmer v každom meste tendenciu hľadať miesta, odkiaľ by si mohol vychutnať panorámu mesta v ktorom sa ocitol. Pekný pohľad ponúkajú aj hradby, no ten najdokonalejší pohľad si treba zaslúžiť. Ukrýva sa na vrchole 57-metrov vysokého minaretu Islam Hodža.
Minaret Islam Hodža je panoramaticku rozhľadňou. (zdroj: Tomáš Kubuš)Kto sa sem chce dostať, musí vyšliapať 118 schodov ukrytých v minarete, ktoré sa jeho interiérom špirálovito točia ako had. S tým súvisí aj prítmie, vydýchaný vzduch a úzky priestor, ale výhľad zhora potom za to stojí.
Kazachstan. Prekvapenie strednej Ázie Čítajte Minaret nemá ani sto rokov a tak je v porovnaní s ostatnými stavbami mesta akoby ešte malé dieťa, no to nikomu neprekáža.
Pod nohami sa rozleje svet starej Chivy. Strechy sú ladené do hlinenej, pieskovej farby, desiatky malých kupol sa striedajú s minaretmi či ozdobnými vežičkami.
Nádvoria sa utápajú v tieni vysokých fasád a mestu dominuje tyrkysová kupola hrobka Pahlavona Mahmúda a tyrkysový minaret Kalta Minor.
Neuveriteľná krása, ktorá sa dá nasávať hodiny bez toho, aby vás to omrzelo.
Panorámu starej Chivy dotvárajú kupoly a minarety. (zdroj: Tomáš Kubuš)Tyrkysová krása
Pod tyrkysovou kupolou sa ukrýva hrobka legendárneho zápasníka, básnika aj filozofa Pahlavona Mahmúda. Miestni si ho zamilovali viac, než svojich chánov a jeho meno vystúpilo do takých výšin, že sa dnes považuje za patróna Chivy.
Vstupuje sa do nej jednou z bočných ulíc starého mesta a dá sa spoznať aj podľa toho, že kým ostatné stavby často zívajú prázdnotou, tu stretne pútnikov. Nádvorie s malou fontánou je miestom stretnutí a aj teraz tu trávi čas niekoľko skupiniek či rodín opretých o drevené stĺpy popíjajúcich čaj.
Mauzóleum Pahlavona Mahmúda. (zdroj: Tomáš Kubuš)
Kirgizský Biškek. Zelené parky, Lenin a šašlíky Čítajte Deti ponárajú do studne priviazaný pohárik a všetci sa z neho napijú, pretože veria, že je posvätný a má liečivé účinky. Hneď vedľa je pred prahom niekoľko tuctov topánok.
Tie si tu musí nechať každý, kto sa chce pozrieť do tesnej blízkosti hrobky.
Pár starčekov s bielymi bradami sedí pokojne na koberci a ticho sa modlia. V nepísanej hierarchii Uzbekistanu majú prezývku „aksakal“ teda „biela brada“ a často v dedinách tvoria radu starších.
Muž recituje verše z koránu, ľudia počúvajú, odplatia sa mu ošúchanými bankovkami. Pri odchode všetci cúvajú, aby sa svätcovi neotočili chrbtom.
Staré mesto v Chive má svoju atmosféru. (zdroj: Tomáš Kubuš)Areál je aj miestom posledného odpočinku chána Mohammeda Ráchima II., ktorý vládol Chive na prelome 19. a 20.storočia, ale jeho hrobka zíva prázdnotou.
Večerná a nočná krása
Na rozprávkovej Chive mám najradšej večer a noc. Ľudia sa pozvoľna z ulíc mesta vytratia a zákutia naplní ticho. Tma padá na mesto.
V noci má historická Chiva rozprávkové čaro. (zdroj: Tomáš Kubuš)Dotýka sa vrcholkov minaretov, schádza po ich štíhlych telách a padá na kupole mešít, zapĺňa nádvoria a napokon vyplní každú škáru starého mesta.
Sem tam sa ozvú kroky tuláka a len z čajchán sa ozývajú hlasy ľudí. Vôňa dreveného uhlia a grilovanej jahňaciny zláka na večeru. Sedí sa tu na tachte, teda s nohami prekríženými pod telom na tzv. trónoch. Jahňací aj hovädzí šašlík tu majú na každom stole a tak nebudeme výnimkou.
Milujem stredoázijské čajchány, pretože predstavujú dušu Hodvábnej cesty, ktorá sa vďaka nim dodnes nevytratila z týchto miest.
Monumenty Chivy sa rozsvietili a lákajú ešte viac, než cez deň. Teraz pripomína mesto ligotavý diamant stratený v čase.
Noc pri minarete Islam Hodža. (zdroj: Tomáš Kubuš)Minaret Islam Hodža sa takmer dotýka mesiaca a naokolo neho sa rozprestrel čierny koberec ozdobený hviezdami. Takúto krásu v noci človek nezažije ani v Samarkande, ani v Buchare.
Tomáš Kubuš bloguje aj na www.kubus.blog.sme.sk a má facebookovú stránku Prach ciest a batoh plný snov.