Komodo v Indonézii: Plavba za najväčšími jaštermi na svete

Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, zverejňujeme ich v ich pôvodnej forme len s drobnými jazykovými úpravami.

Národný park Komodo prevrátil úplne naruby rebríček najkrajších miest, ktoré som videla. Ten pocit, keď k vám kráča 4-metrový jašter varan komodský nezažijete nikde inde na svete.

Svetový unikát

Stopy varanov boli objavené pred miliónmi rokov v Austrálii, no dodnes je ich jediným domovom Národný park Komodo v Indonézii. Oficiálne vznikol v roku 1980, aby populáciu varanov chránil pred vyhynutím.

Varany boli stredobodom pozornosti ľudí dávno predtým. Už v roku 1956 britská televízia BBC odvysielala video dokumentaristu Davida Attenborougha, ktoré ukazuje varanov v ich prirodzenom prostredí.

Populácia najväčšieho žijúceho jaštera na svete Varana komodského aktuálne dosahuje číslo okolo 4000.

Sú to naozaj impozantné zvieratá. Dorastajú do dĺžky 3 - 4 metre a vážia aj 70 kíl. Aj keď majú veľké telo, na krátke vzdialenosti sa dokážu poriadne rozbehnúť a bežať rýchlosťou 20 km/h. Vraví sa, že ak sa rozbehnú po človeku, treba bežať zo strany na stranu, pretože ich spomalí dlhý chvost.

(zdroj: Michel Struhárová)

Varany sú nekompromisní predátori, ktorí sa jedia aj navzájom. Boj o život začína už pri znesení vajíčok. Varanie samice majú v zemi vyhĺbené diery, kde sú vajíčka v bezpečí. Po vyliahnutí sa mláďatá vyšplhajú na špeciálny druh palmy, ktoré rastie na ostrovoch, kde žijú, aby sa ochránili pred lačnými chuťami ich starších spoluobyvateľov.

Svoju obeť omámia slinami z veľkej papule, ktoré obsahujú jedovaté baktérie. Pôvodne sa tvrdilo, že už samotné sliny dokážu protivníka zabiť, no viacero výskumov (napríklad aj tento od National Geographic) prišlo k záveru, že zviera sa po zásahu slinami nedokáže brániť a varan ho potom zožerie.

Cesta na Komodo

Miestni v našom hoteli nám povedali, že si bohate vystačíme s jednodňovou plavbou a mali pravdu. Okrem Komoda sme nechceli vynechať ostrov Padar, ktorý je tiež súčasťou Národného parku.

Budíček o 5 ráno a už o 5:30 sme zdvíhali kotvy z prístavu Labuan Bajo. Prvá cieľ bol spomínaný ostrov Padar. Po 3 hodinách cesty na rozbúrenom mori som bola rada, že sme konečne tu. Žalúdok dostal zabrať. Za 20 minút sme vyliezli až na vrchol malého kopca a užívali si nádherný výhľad na členité pobrežie a čisté pláže.

(zdroj: Michel Struhárová)

Z Padaru po ďalšej hodine cesty prichádzame na ostrov Komodo. Hneď po príchode smerujeme k budove zaplatiť vstupné, kde nám pridelia sprievodcu a vyrážame. Napriek tomu, že Komodo navštívia ročne tisícky turistov, my sme v džungli stretli len jednu skupinu siedmych ľudí (plus nás 5 so sprievodcom).

Mohli sme ísť aj na bližší ostrov Rinca, no miestni nás upozornili, že tam je ťažšie stretnúť varany vo voľnej prírode. Zdržujú sa zvyčajne pri miestach, kde dostávajú žrať. Verila som, že budeme mať šťastie a varany uvidíme.

Ako tak kráčame, prvého sme videli už asi po 15 minútach kráčania leňošiť pod stromom. Boli sme úplne ticho a pomaly sa približovali. Naživo vyzerajú ešte väčšie, takže k nim idem len veľmi vystrašene. Sprievodca nás posmeľoval, no pri pohľade na dlhý chvost, obrovské laby a papuľu, som radšej dodržala bezpečný odstup.

(zdroj: Michel Struhárová)

Pokračujeme ďalej a priamo pred nami sa zjaví ďalší varan. Chvíľu kráčal smerom k nám, a potom sa stratil v okolitej zeleni.

Pri kuchyni sme natrafili na ďalšie vrátane jedného, podľa sprievodcu asi 30-ročného, starčeka. Tvrdil, že už mu veľa času asi neostáva a ostatné varany ho čoskoro zožerú.

Ide sa šnorchlovať

Súčasťou plavby sú dve zastávky na šnorchlovanie. Tá prvá sa volala Pink Beach na ostrove Komodo, len z inej svetovej strany. Pláž ma ružovkastý nádych vďaka červeným koralom, ktorých častice sa zmiešajú s bielym pieskom. Intenzita ružovej farby sa mení v závislosti od prílivu.

Loď kapitán ukotvil asi 20 metrov od brehu, takže sme si mysleli, že doplávať nebude vôbec náročné. Prúdy boli neuveriteľné, no najhoršie bolo doplávať späť k lodi.

Prúdy ma od nej stále ťahali preč, takže mi nakoniec museli hodiť lano. Totálne vyčerpaná som sa zložila na lodi. Pred šnorchlovaním s mantami, ktoré milujú silné prúdy, to nebola veľmi sľubná prognóza.

(zdroj: Michel Struhárová)

Už som naozaj nemala síl, tak vravím, že manty vynechám a počkám na lodi. Našťastie bol náš kapitán ochotný ísť s loďou za nami, takže sme sa nemuseli vracať.

Skočila som z lode a prúd ma hneď stiahol o 5 metrov ďalej. Našťastie kapitánov pomocník šiel s nami a ukázal nám, kadiaľ treba prúdy oboplávať, takže sme to zvládli. Manty boli úžasné, plávalo ich spolu 5 vo veľkej hĺbke.

Keď sme sa okolo 18:00 vrátili naspäť do prístavu v Labuan Bajo, pochopila som, prečo nám miestni odporúčali jednodňovú plavbu a úplne vyčerpaná som už o 21:00 zaspala.

Ako sa na Komodo dostať a koľko to stojí?

Za 80 € máte spiatočnú letenku z Bali do mesta Labuan Bajo na západnom cípe ostrova Flores. Labuan Bajo je rozlohou veľké asi ako Staré mesto v Bratislave. Celé dianie v Labuan Bajo sa koncentruje na jednej ulici, ktorá vedie k prístavu. Stačí sem zbehnúť a zjednať si loď, ktorou sa dostanete na Komodo. Ak si na zjednávanie netrúfate, plavbu vám zarezervuje aj váš hotel, no počítajte s vyššou cenou.

Plavba stála 500.000 IDR (35 €) vrátane obeda, kávy a vody. Konečná cena závisí od šikovnosti v zjednávaní alebo aj veľkosti skupiny. Vstup do NP Komodo je pre cudzincov 250.000 IDR (18 €).

Trasy sú rôzne, pretože čaro NP Komodo nie je len vo varanoch, ale aj v krásnych plážach a podmorskom svete, preto sú súčasťou zastávky na šnorchlovanie.

Ak máte viac času, určite si zarezervujte plavbu na viac dní s prenocovaním na lodi. Menšie skupiny cestovateľov sa zvyknú spájať, pretože cena pri skupinách od 6 ľudí vie byť podstatne nižšia. Dokonca aj samotné spoločnosti, ktoré plavby organizujú, majú na ulici vyložené nápisy, že hľadajú ľudí.