BRATISLAVA. Cesta cez vnútrozemské himalájske kráľovstvo Bhután má okrem horských masívov nezvyčajnú atrakciu. Cestovatelia vyhľadávajú tamojšie dopravné značenie a fotia si ich. Značky pri horských cestách totiž obsahujú vtipné slovné hračky.
Sever krajiny tvoria zasnežené vrchy, juh zas pozostáva z tropických dažďových lesov. Horské cesty sú úzke a nebezpečné, prekročenie rýchlosti môže šoféra poľahky stáť život.
Aj keď bhutánske dopravné značky pôsobia trochu primitívne, nezvyčajná forma prinúti človeka aspoň na chvíľu spomaliť a zamyslieť sa.

Mladé cesty v začiatkoch
Netradičný prístup vyplýva aj z vlažnému prístupu krajiny k modernizácii a technológiám. Televízia a internet do Bhutánu dorazili až v roku 1999, mobilnú telefónnu sieť zaviedli ešte o štyri roky neskôr.
Prvú cestu v krajine začali stavať v roku 1960, dovtedy boli ľudia odkázaní na horské chodníčky a trasy, ktoré vyšliapal dobytok. Odvtedy v krajine vzniklo viac než 1500 kilometrov ciest. A na ich krajniciach nachádzajú cestovatelia nečakané potešenie.
Autorom zábavných, naivných a sporadicky aj hlbokých myšlienok sú prekvapivo úradníci.
Značenie je súčasťou projektu Dantak, ktorý zastrešuje organizácia Border Roads Organisation (BRO). Iniciatívu financuje indická vláda a už pol storočia modernizuje Bhután prostredníctvom stavebníckych a developerských projektov.
Bez semafórov a s minimom áut
Bhután si s cestnou infraštruktúrou dáva načas nie len kvôli zložitému terénu, ale aj pomerne nízkemu dopytu.
V geograficky izolovanej krajine, kde je v stredobode záujmu budhistická viera sú cesty zväčša ľudoprázdne. Na 750-tisíc obyvateľov pripadá iba 75-tisíc automobilov. Pre porovnanie, Slovensko, ktoré má podobnú rozlohu, má registrované takmer tri milióny automobilov.

Dopravnú situáciu v Bhutáne ilustruje aj jeho hlavné mesto. V Thimphu sa nachádzal jediný semafór v krajine, ktorý fungoval iba 24 hodín. Nahradil ho ikonický dopravný policajt, ktorý riadi dopravu spopod pestro maľovaného prístrešku.