Čičmany

Rázovitá dedinka leží v kotline Strážovských vrchov, takmer pri prameni rieky Rajčianky. Najväčším lákadlom Čičmian sú typické zruby - domčeky z dreva, ktoré sú zdobené pravidelnou ornamentálnou výzdobou.
Obvyklé sú najmä špirály, kríže, vlnovky alebo motívy kohúta a páva. Pôvodne jednoduché ornamenty tvorili ženy, ktoré hlinou a neskôr aj vápnom zdobili nárožia domov. Ozdobné motívy sa postupne komplikovali a v 19. storočí prenikli na celý exteriér neomietnutých domov.
V roku 1977 sa časť dediny stala pamiatkovou rezerváciu, aby sa uchoval jej pôvodný kolorit. V obci nájdete múzeum, ktoré mapuje spôsob zdobenia a dejiny obce. Nachádza sa v Radenovom dome, kde je i výstava krojov.
Arborétum Mlyňany

V jednom z najväčších parkov v strednej Európe nájdete najväčšiu a najbohatšiu zbierku vždyzelených a cudzokrajných rastlín a drevín na Slovensku.
Vyše 2300 druhov rastlín je tematicky usporiadaných podľa miesta pôvodu. Po trojici náučných chodníkoch môžete zažiť ochutnávky atmosféry východnej a strednej Ázie, Kaukazu, ďalekého Východu, či Severnej Ameriky.
Arborétum Mlyňany sa nachádza v okrese Zlaté Moravce, v Podunajskej pahorkatine, v katastri dvoch obcí- Vieska nad Žitavou a Tesárske Mlyňany.
Milovníci ruží si prídu na svoje v srdci arboréta, časti známej aj pod názvom Ambrózyho park. Nachádza sa tam neoklasicistický kaštieľ s vežou so unikátnou zadnou bránou. Každý kameň, ktorý bol použitý na jej výstavbu, bol privezený z iného slovenského lomu.
Park založil Štefan Ambrózy - Migazzi v roku 1892. Verejnosti je prístupný v mesiacoch apríl až september. Najkrajší je v mesiacoch máj a jún, kedy rozkvitnú exotické druhy kvetín.

Súľovské skaly

Na Slovensku nie je veľa ľahko prístupných a natoľko malebných miest, ako sú Súľovské skaly. Už pár kilometrov po odbočke z hlavnej cesty medzi Považskou Bystricou a Bytčou sa nad dolinou ukáže prekrásna scenéria.
Skalné útvary, vežičky a hrebienky sú výstižne pomenované ako Organy. Ich súčasťou je aj vychýrený trinásťmetrový otvor zavŕšený lomeným oblúkom - Gotická brána.
Na vrchole pomerne nenáročného výstupu možno objaviť Súľovský hrad. V porovnaní s inými slovenskými zrúcaninami je výrazne menší, no po troche úsilia je návštevníkom odmenou výhľad na ďalšie časti Súľovských vrchov a kotlinu.
Banská Štiavnica

Štiavnica, to nie je iba monumentálny morový stĺp. V úzkom údolí sa zbiehajú kostoly, paláce bohatých ťažiarov a meštianske domy.
Nad strmými úbočiami kopcov sa zas nad nimi krčia malé banícke domčeky. Takmer nedotknutú architektúru spájajú romantické uličky. Nečudo, že Štiavnicu nájdete aj na zozname UNESCO.
V Štiavnici je všetko hore alebo dole kopcom, každé zdolané "poschodie" sa odvďačí unikátnym výhľadom. Rozhodne sa oplatí navštíviť štiavnickú kalváriu na kopci Scharfenberg, ktorá patrí medzi najkrajšie barokové kalvárie Európy.
Takzvané Strieborné mesto a jeho okolie ponúka bohatý kultúrny život, ale aj ochutnávku baníckej minulosti. Do podzemia môžete sfárať vyzbrojení plášťom, helmou a baníckou lampou.
Tajchy v okolí sú harmonicky zrastené s prírodou a ponúkajú prírodné kúpanie, člnkovanie, rybačku, v zime korčuľovanie a romantické prechádzky. Nečudo, že práve v Štiavnici sa Andrej Sládkovič zamiloval do Maríny.

Dražovský kostolík

Prechádzkou po štrkom vysypanej cestičke sa ocitnete na malej lúke s osamelým kostolíkom. Kostol, ktorý stojí na skalnatom kopci je zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi.
Stojí na jednom z výbežkov Tríbečského pohoria, na ceste medzi Nitrou a Topoľčanmi a je dominantou okolia.
Pri dobrom počasí ponúka krásny výhľad na okolité polia, blízku Nitru i malé dedinky črtajúce sa v diaľke.
Park tmavej oblohy Poloniny

Kým väčšina miest a hradov v noci láka turistov vďaka masívnemu osvetleniu, Poloniny v najvýchodnejšom cípe krajiny lákajú na tmu.
V Parku tmavej oblohy Poloniny možno vidieť na vlastné oči astronomické javy, ktoré ste videli len na obrázkoch. Voľným okom možno vo Vlčích horách vidieť asi 2-tisíc hviezd. Pre porovnanie, v mestách je to len dvesto a vo veľkomestách približne dvadsať.
Výborne vidieť Mliečnu cestu, takzvané zodiakálne svetlo a ďalšou vzácnosťou je takzvaný protisvit, čiže mierne zjasnenie oblohy v mieste ležiacom oproti polohe Slnka.
Bojnice

Bojnický zámok patrí k najkrajším a preto aj najnavštevovanejším zámkom na Slovensku. Vďaka za patrí veľkorysosti grófa Jána Pálfiho, ktorý sa pri jeho prestavbe na prelome 19. a 20. storočia nechal inšpirovať francúzskymi hradmi na rieke Loira.
Dnes je zámok spolu s množstvom atrakcií, veľkým parkom, zoologickou záhradou a príjemnými kúpeľmi obľúbeným miestom romantických výletov, či víkendových pobytov.

Kvačianska dolina

Kvačianska dolina je výborným miestom na príjemnú prechádzku v malebnom horskom prostredí. Súčasťou scenérií náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina je skalný útvar Jánošíkova hlava, rokliny, vyhliadky na dolinu a dvojica rozprávkových mlynov Oblazy.
Mlyny v minulosti chradli, až sa takmer stali zrúcaninami. Od roku 1980 však pamiatkari začali vidiecku architektúru zachraňovať a dnes si návštevníci môžu na vlastné oči pozrieť technológiu mletia múky starodávnym spôsobom.
Ukážku robia dobrovoľníci, ktorí sa každoročne na tomto mieste striedajú. Žijú pritom presne ako za starých čias - uprostred prírody a bez elektriny.
Šumiaca voda v hati, malebné drevené stavby a nádherná okolitá príroda zanechá v každom návštevníkovi hlboké stopy.

Demänovská ľadová jaskyňa

Trvalá ľadová výplň, bizarné a mohutné tvary podzemných priestorov, vzácna jaskynná fauna a bohatá história.
Prvá zmienka je z roku 1672, no v záznamoch sa nehovorí o Demänovskej, ale Dračej jaskyni. J. P. Hain v nej totiž našiel kosti jaskynných medveďov a považoval ich za dračie.
Ak sa rozhodnete navštíviť tento prírodný skvost, pôjdete v šľapajach slovenských velikánov. Na stenách jaskyne môžete nájsť podpisy Hodžu či Chalupku.
Chodby sú riečne modelované a nájdete tu Čiernu galériu, Jazernú i Medvediu chodbu, kopu dómov - Štrkový, Veľký, Belov, Halašov aj Dóm trosiek. Nádherná ľadová výzdoba krášli spodné časti jaskyne, najmä Kmeťov dóm. Na viacerých miestach sa zachovala pôvodná výplň v podobe stalaktitov i stalagnitov. Prehliadka jaskyne trvá 45 minút.
Do jaskyne sa radšej poriadne oblečte, ani v najhorúcejšom lete tu totiž nevystúpi teplota nad 3 stupne Celzia.

Havránok

Liptovské brehy Váhu obývali ľudia už na úsvite dejín. Archeológom sa podarilo vďaka systematickej práci odkryť pozostatky po dobe železnej a rímskej.
Tieto miesta zaznamenali svoj najväčší rozmach počas keltského osídlenia. V roku 1991 bolo nálezisko na Havránku vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Archeoskanzen Havránok je najvýznamnejšia archeologická lokalita na Liptove. Navštíviť ho znamená jedinečnú príležitosť dotknúť sa našej najstaršej histórie.
Príťažlivý areál archeologického parku pozostáva zo skupiniek dobových stavieb. Na začiatku trasy stojí pôvodná veža rímskokatolíckeho gotického kostola Blahoslavenej Panny Márie v Liptovskej Mare. Originálna stavba padla za obeť výstavbe priehradného jazera, jej majestátna kópia uzatvára dolnú časť liptovského skanzenu v Pribyline.
Jedným z najpôsobivejších miest na prehliadkovej trase je obetná šachta, v ktorej sa našli pozostatky ľudských obetí dávneho kultu. Kosti mali stopy po rituálnom mučení a sú spomienkou na starodávne časy, kedy si uzmierenie s božstvami vyžiadalo životy.