„Keď letíš, cítiš sa trochu inak, ako keď máš nohy na zemi. Prvýkrát som len kopal. Teraz to už vnímam inak. Mám možnosť lietať, poznávať prírodu a rozvíjať pri tom telo aj ducha,“ hovorí Martin Gáborík, jeden z trojice slovenských paraglajdistov, lietajúcich po celom svete.
Pravidelne ich vídať, ako krúžia nad indickými Himalájmi, kde sa im podarilo vytvoriť najdlhší let plochého trojuholníka v Ázii s dĺžkou takmer 260 kilometrov. Trval deväť hodín a pätnásť minút.
Ďalší z trojice tímu Partizani Paragliding Andrej Ďurana zas minulé leto vystúpal počas prechodo-preletu cez Tadžkistan a Kirgisko bez kyslíkového prístroja do výšky 7300 metrov nad morom. Práve on je aj držiteľom aktuálneho svetového rekordu v disciplíne hike & fly, keď za 17 hodín a 23 minút v rakúskych Alpách vyšliapal a zletel 10 437 výškových metrov.

Bez mäsa, bez tepla, bez sprchy
Na expedície v Himalájach vyrážajú z miesta Bir v údolí rieky Kangra, známej výbornými čajmi. Minulý rok odtiaľ za mesiac nalietali a precestovali viac než štyritisíc kilometrov.
Trojici Martin Gáborík, Andrej Ďurana a Jakub Beňo tam pomáha indický šofér Babloo, ktorý ich vozí autom a je ich hlavným šéfkuchárom.
„Jedinou aktivitou domácich je šúľanie cigariet a fajčenie tabaku. Fajčil aj najvyšší indický boh, tak fajčia aj oni. Samozrejme, starajú sa aj o pokrmy. Okrem Babla s nami chodí aj jeho kamarát, aby boli vo dvojici a bolo im veselšie. Varia hlavne strukoviny, ryžu a zeleninu, mäsa je málo,“ vysvetľuje Gáborík.
Pripravujú im dokopy päť jedál. Dookola to isté, no vždy s prenikavou chuťou a plné vôní.

Mäso nie je jediné, čoho je v Indii málo. Niekedy sa tam našinci nesprchujú aj niekoľko týždňov. Vonkajšia teplota je mnohokrát pod nulou a vzduch suchý, preto sa takmer nepotia. Pri plánovaní trás preto hľadajú horúce pramene, aby tam mohli pristáť, oprať si a umyť sa.
Odtiaľ môžu letieť ďalej. Robia tak často, neostávajú na jednom mieste.
„Výhodou paraglajdingu je, že sa vieš presúvať vzduchom. Je to najlacnejší aj najkrajší spôsob prepravy,“ podotýka Martin.