Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, zverejňujeme ich v ich pôvodnej forme len s drobnými jazykovými úpravami.
Už od detstva ma fascinovali gorily a orangutany. Keď mi kamarátka povedala o letenkách do mesta Kota Kinabalu, vôbec som netušila, kde sa môže nachádzať. Až pri pohľade na mapu som zistila, že ide o najväčšie mesto v provincii Sabah v malajzijskej časti ostrova Borneo. Splnenie detského sna začalo naberať reálne kontúry.
Do Kota Kinabalu sa cestovateľ prichádzajúci z Európy dostane jednoducho - vnútroštátnym letom z Kuala Lumpur. Mesto nie je veľké, prekvapilo ma relatívnou čistotou v porovnaní s inými ázijskými mestami (aj keď na Singapúr sa nechytá).
Osobne ma nadchla lokálna gastronómia. Neďaleko centra sa nachádza veľký nočný trh, kde vám pripravia desiatky druhov morských plodov, stačí si len ukázať. V centre sa nachádza množstvo čínskych reštaurácii, kde odporúčam ochutnať laksu. Prejdite sa popri oceáne, užite si západ Slnka z najobľúbenejšej miestnej pláže Tanjung Aru.
Krmenie orangutanov (zdroj: Michel Struhárová)V meste sme sa nezdržali dlho, pretože bol čas vydať sa smerom k dedine Sepilok, kde sa nachádza rehabilitačné centrum pre orangutany. Dostanete sa sem autobusom, čo je trošku komplikovanejšie, pretože zastávka sa nachádza mimo centra mesta, no lokálni vás budú radi navigovať. Ak vás netlačí rozpočet alebo ste väčšia skupina, prenajmite si auto.
Z okna autobusu pozorujem okolitú krajinu, ktorú, bohužiaľ, z veľkej časti tvoria palmové plantáže na produkciu oleja. Veľmi smutný pohľad.
Rehabilitačné centrum v Sepiloku bolo založené už v roku 1964. V cene vstupného je okrem prehliadky centra a prechádzky v džungli aj možnosť pozorovať kŕmenie, každý deň o 10:00 a 15:00. V centre sa tiež starajú asi o 25 mláďat, ktoré osireli a pripravujú sa v centre na návrat do džungle.
Ďalšia zaujímavosť je Rainforrest Discovery Center, vybudované priamo v dažďovom pralese. V korunách jeho stromov hniezdi asi 200 druhov unikátnych vtákov, ktoré možno pozorovať z veží rozmietnených po celom areáli.
Zo Sepiloku sa presúvame do dedinky Sukau, kadiaľ tečie rieka Kinabatangan. Nevedela som sa dočkať plavby po rieke, okolo ktorej je zachovaný prales s divo žijúcimi zvieratami. Táto oblasť je špeciálna výskytom vzácnych “nosatých” opíc Proboscis.
Rieka Kinabatangan (zdroj: Michel Struhárová)Počas dvojhodinovej plavby sme, okrem opíc, mali šťastie vidieť presúvať sa sloniu rodinu, orangutana v jeho prirodzenom prostredí a na brehu rieky chytal bronz asi 4-metrový aligátor. Nebolo mi všetko jedno, keď kapitán s našou loďou zastavil asi 2 metre od neho. Bodku na záver dňa dal krásny západ Slnka nad pralesom.
Posledná zastávka je mesto Semporna, ktorej okolie je známe medzi milovníkmi podmorského sveta. Skoro ráno už sedíme v lodi so šnorchlami v rukách a vyrážame sa presvedčiť na vlastné oči o kráse blízkeho koralového útesu.
Prvýkrát sa stretávam s tzv. “sea gypsies” - lokálna nomádska komunita, ktorá žije v hausbótoch, nevedia čítať ani písať a deň trávia lovením rýb, aby mali jedlo. Akonáhle naša loď prichádza bližšie k hausbótom, vydá sa naším smerom niekoľko drevených lodí s deťmi, ktoré ku nám naťahujú ruky a čakajú, že im dáme jedlo alebo peniaze.
Po asi 15 minútach, keď už všetci všetko rozdali, pokračujeme ďalej, k ostrovu Bohey Dulang. V jeho strede je kopec, ktorý zdolávame asi za 20 minút a prichádzame k parádnemu výhľadu.
Bohey Dulang (zdroj: Michel Struhárová)Najvyšší čas na šnorchlovanie a po krátkej ceste loďou už skáčem do tyrkysovo modrej vody. Náš sprievodca ma ťahá za ruku k miestu, kde vraj majú byť korytnačky, no bohužiaľ, nemali sme šťastie.
Pokračujeme k našej poslednej zastávke - ostrov Sibuan. Po šnorchlovaní nám ostal čas aj na prechádzku a keďže ostrov má asi 300 metrovú šírku, obídeme ho veľmi rýchlo. Je to presne ten idylický raj s palmami a bielym pieskom, aký všetci poznáme z fotiek.
Borneo je dostupnejšie než si myslíte, a to čo zažijete, je unikátne a nie masovo turistické, takže ak túžite po niečo nevšednom, kupujte letenky.
Dovolenka v Malajzii