Cestovateľ Martin Navrátil: Zážitky sú viac ako peniaze

Za vyše 15 rokov precestoval už 160 krajín. Napriek tomu sa Martin Navrátil s cestovaním nechystá skončiť.

Na lanovej drahe nad pralesom v Laose.(Zdroj: Martin Navrátil)

Martin Navrátil o cestovateľských zážitkoch a radách píše aj na svojej stránke Travelistan.

Má význam počítať, koľko krajín ste precestovali a porovnávať sa s inými ľuďmi?

Do dnešného dňa som precestoval 160 krajín. Je to pekné číslo, ale nebola to motivácia pre cestovanie.

Nemal som métu, koľko krajín chcem vidieť a či ich bude viac, ako navštívil niekto iný.

Keď som začal cestovať, chcel som spoznávať svet a za tie roky som sa precestoval k tomuto číslu.

Nemal som métu, koľko krajín chcem vidieť a či ich bude viac, ako navštívil niekto iný.

Stretol som cestovateľov, ktorí si krajiny fanaticky počítajú a plánujú nové kvôli zbieraniu ďalších čiarok. Ja si chcem krajinu čo najviac zažiť a mať z cesty dobrý pocit. Zážitky mi nikto nevezme a s počtom čiarok našťastie nesúvisia.

Čím sa pri výbere krajiny či miesta riadite?

Riadim sa tým, čo by som chcel zažiť, nie či je to nová krajina. Cieľom je ísť za niečím, čo ceste dá iný rozmer.

Snažím sa pridať niečo historické alebo kultúrne, čo mi tú krajinu priblíži. Nejde o pocit, že som niekde len bol.

Prečítajte si tiež: Chcete rozosmiať turistického sprievodcu?

Napríklad by som chcel zvládnuť rieku Kongo na takzvaných plávajúcich dedinách. Vidieť jeden z najzachovanejších dažďových pralesov.

Aký máte ďalší cestovateľský sen?

Cestovateľských snov mám veľa, ale jeden je veľmi veľký. Dostať sa do uzbeckej Chivy.

Napriek tomu, že som bol v Uzbekistane už 6-krát, vždy mi niečo skrížilo plány a musel som jej návštevu odložiť.

Ale verím, že na budúci rok sa tam dostanem spolu s priateľkou Martou. Musíme predsa dokončiť cestu po Hodvábnej ceste.

Inak Marta tam už bola.

Čím je Chiva taká výnimočná?

Veľa som o nej počul a čítal. Je asi najkompaktnejším stredovekým mestom v Strednej Ázii. Nemám dôvod o tom pochybovať, ale chcem sa o tom presvedčiť naživo a dotvoriť si pohľad na najdôležitejšie mestá na Hodvábnej ceste.

Videl som už všetky, len Chiva mi doteraz stále unikala. Asi preto ma to tam aj najviac ťahá.

Máte aj nejaké miesto, o ktorom viete, že sa už nezopakuje?

Sýrska Palmýra. Prvýkrát som tam bol v roku 1998 a prespali sme v rímskom amfiteátri a pozorovali sme miliardu hviezd nad nami. To spojenie histórie a autentickosti miesta bolo úžasné. Na to nikdy nezabudnem.

Škoda, že to je minulosť. Palmýru zničila vojna a aj keby sa Sýria dostala zo svojho vojnového marazmu, to čo tam bolo, sa už nepodarí obnoviť. Je to preč.

Keby sme sa naučili lepšie predať to, čo máme v cestovnom ruchu, budeme rajom pre cestovateľov.

Ako vnímate Slovensko pri porovnaní so skúsenosťami z iných krajín?

Už nefrflem. Máme sa šialene dobre a porovnávanie napríklad s Bangladéšom, kde väčšina ľudí má príjem 3 doláre na deň, by nebolo fér.

Keby sme sa naučili lepšie predať to čo máme v cestovnom ruchu, budeme rajom pre cestovateľov.

Máme najviac hradov na svete, ale kto o tom vie? A že máme tak bohatý folklór, ktorý nám závidí svet a my naňho pozeráme cez prsty?

Kam sa rád vraciate a prečo?

Do Afriky. Tento kontinent je najživší kút sveta. Tu zažijete tie pravé cestovateľské zážitky. Afrika je síce veľmi ťažká na cestovanie a vyžaduje veľa plánovania a musíte byť pripravený na časté zmeny. Ale každú námahu vám vráti mnohonásobne v podobe zážitkov.

Niekto povie, že sa v Afrike bojí chorôb, ale v klasických destináciách ako je napríklad Indonézia ich môže chytiť viac.

V Afrike sú ľudia stále bezprostrední a ich zvyky také, ako boli pred mnohými desiatkami rokov. Tu nemusíte chodiť do etnografických múzeí, tu je všetko naživo pred vami.

Milujem ich hudbu a spôsob sa zabaviť. Mám hudobný „hluch“ a neviem spievať, ale keď cestujete miestnym autobusom a niekto si tam určite niečo zanôti, za chvíľu spieva celý autobus. Aj so mnou..

Afrika je cestovateľská pecka, ktorú Slováci ešte neobjavili. Ak si odmyslím sever ako Maroko či Egypt, tak určite treba skúsiť Tanzániu a pláže Zanzibaru.

Je nejaká krajina, región alebo spôsob cestovania či trávenia dovolenky, kam už sa vrátiť nechcete a odhovárate aj iných?

Skôr ľudom hovorím, aby išli do krajín, ktoré im môžu ujsť. Neustále okolo seba počujem, ako by chceli zažiť krajinu v pôvodnej forme a bez turistov, pritom sú sami turisti.

Prečítajte si tiež: Kuba si turistov omotá okolo prsta.

Väčšina ide práve do krajín ako Thajsko, Kuba, Filipíny, Peru, či Mexiko, kde sa to pôvodné čaro stratilo a kde majú už davy turistov. Kuba už nebude ako pred 10 rokmi.

Choďte sa pozrieť do Iránu, ktorý je absolútne bezpečný. Svoju mamu som tam poslal dvakrát na dovolenku a bola nadšená.

Aj Mjanmarsko (Barma) je vynikajúce, ale tiež stráca svoje čaro.

Odporúčam Strednú Áziu, ktorá je stále mimo cestovateľských ciest. Ponúka viac ako hocktorý iný región a pritom tam je lacnejšie ako v klasických dovolenkových destináciách.

Ak chce niekto odo mňa radu, tak vravím: Choďte tam, kde je to ešte ako tak pôvodné. Aby ste nezávideli iným cestovateľom zážitky, ktoré ste mohli zažiť aj vy.

Za tie roky vidíte aj iné zmeny v destináciách, kde ste už boli? Či už k lepšiemu alebo horšiemu?

Na jednej strane turistický priemysel ekonomicky pomáha domácim. Tam, kde sa ešte nerozbehol naplno, je vidieť radosť z nových príležitostí.

Tam, kde je už veľa cestovateľov, vidím isté uspokojenie, až lenivosť. Domáci si zvykli, že netreba robiť nič navyše. Pri poslednej návšteve ma sklamal Nepál.

Nepál je úžasná krajina, ale domáci už nahadzujú aj 15-násobne ceny. Myslia si, že keď som zo západu, určite som bohatý.

Sem-tam to navyše zabalia do smutného príbehu, aby od vás získali ešte viac peňazí. Všetkých síce netreba hádzať do jedného vreca, ale sám som takéto situácie zažil pričasto.

Môže byť cestovateľom aj niekto lenivý?

Ak niečo nevychádza podľa plánu, musíš mať veľkú schopnosť improvizácie. Ak vlak mešká 12 hodín, nemôžeš čakať, že to niekto za teba vyrieši. Navyše ak niečo iné zmeškáš, ak sa nedostaneš na dané miesto.

Lenivý človek by prepadol apatii. Cestovanie ťa naučí neustále improvizovať a vymýšľať. A práve improvizácia ma baví.

Mám rád, keď príde na prvý pohľad neriešiteľná situácia. Ale na druhý, možno na tretí pohľad už riešenie dokážem nájsť.

Platí to aj pre úradníkov a pohraničné kontroly?

Ak nerátam 90. roky, keď si bulharskí a rumunskí colníci nezakryte pýtali úplatky, tak na západných hraniciach som nikdy nemal problémy.

Preklepli si ma na vstupe do Izraela, lebo v pase som mal sýrske, afgánske aj libanonské víza. Vypočúvali ma asi hodinu. Nešlo im do hlavy, že niekto cestuje aj do takýchto krajín. Podobne to bolo aj na vstupe do USA.

Osvedčilo sa mi neklamať. Povedal som, kvôli čomu som kde bol. To im stačilo a všetko prebehlo v poriadku.

Tí čo klamú, sú na tom horšie. Pri kontrole ich dokážu odhaliť a nepustia ich.

Aké postupy sa vám ešte osvedčili pri riešení problémov?

Možno mám aj kúsok šťastia, že sa mi problémy vyhýbajú. Snažím sa im však predchádzať.

Ale tiež sa mi darí spraviť nejakú kravinu. Naposledy v Afganistane, keď som išiel s veľkým batohom po ulici a navyše som mal dlhú bradu.

Vôbec mi nedocvaklo, že pôsobím podozrivo.

Že to vyzerá, že nesiem výbušniny a idem sa odpáliť. Okolo mňa prechádzala kolóna s tureckým veľvyslancom a jeho ochranka okamžite vyťahovala zbrane.

Zachránilo ma, že som v ruke držal pas a nebolo treba nič zdĺhavo vysvetľovať. Nezabudnem ale, ako si na čelo zaťukal vojak s nabitým samopalom . To bola moja veľká chyba, tam mi nebolo všetko jedno.

Na Sibíri sme mali haváriu pri mínus 50. Auto ostalo nepojazdné. Ak by sme necestovali dvoma autami, zamrzli by sme ako mamuty.

Máte aj skúsenosti so zlodejmi?

Okradli ma len raz. Na Kube. Zavolal som políciu, ale rýchlo som zistil, že mi nepomôžu. Dokonca som musel podpísať dokument, že som si to vymyslel, lebo v ich krajine je nulová kriminalita.

Čo vtedy robiť?

Príliš sa nerozčuľovať. Aj tak si nepomôžeš. Osobné veci si nosím so sebou alebo ich mám odložené tak, že zlodej by sa k nim nedostal. Raz som si ešte kedysi dávno dal na bulharskej hranici peniaze do topánky.

Aké kritériá máte pri výbere krajiny, miesta kam sa chystáte?

Momentálne chodievam tam, kde veľa cestovateľov nechodí. V polovici novembra som sa vrátil zo Somálska a Džibutska. Zažil som tam pocity, ako keď som prvýkrát cestoval celkom sám ako 17-ročný. Tá cesta ma nabila na ďalšie cesty.

Ako je to s vašim pudom sebazáchovy? Z predchádzajúcich odpovedí vyplýva, že vyhľadávate aj nebezpečné miesta.

Navštívil som 3-krát Afganistan, minulý rok Irak a teraz Somálsko. Už ma nebavilo o týchto krajinách iba čítať, chcel som ich vidieť na vlastné oči.

Každý o Afganistane niečo vie, ale nikto tam poriadne nebol.

Ak si niekto myslí, že som odvážny, tak vždy som trochu vystrašený. Túžba ísť tam ma síce ženie vpred, ale to neznamená, že mi chýba pud sebazáchovy. Práve on mi pomáha zbytočne neriskovať a prežiť.

Nechám si narásť bradu, kúpim si nenápadné oblečenie a pokúšam sa nevyčnievať.

Pokúšate sa splynúť s okolím, aby ste nepútali zbytočnú pozornosť? Ako sa dá riziko znížiť na únosnú mieru?

Ak idem do Afganistanu, nechám si narásť bradu, kúpim si nenápadné oblečenie a pokúšam sa nevyčnievať. Jasné, že som iný a domáci to vidia. V Afganistane ma však pasovali nanajvýš za tureckého novinára, takže maskovanie bolo dobré.

Nechodím tiež s mapou v ruke. Tú si "odfotografujem" do pamäti.

Odkiaľ čerpáte informácie? Koľko trvá príprava?

Do menej navštevovaných krajín sa veľmi nedá čerpať z webov, lebo situácia sa každú chvíľu mení. Záleží aj na krajine.

Niekedy zavolám na ambasádu a skúšam si dohodnúť stretnutie, aby som zistil niečo viac. Diplomati vám chcú pomôcť, ale musia vedieť, že nie ste blázon. Dobré je napríklad vedieť, či tam nebudú voľby, vtedy sa necestuje.

Príprava na Somálsko mi zabrala asi týždeň. Čím viac cestuješ, tým vieš rýchlejšie odhadnúť situáciu.

Zväčša chodíte do menej vychytených miest. Ako sa tam orientujete? Používate papierové mapy alebo GPS navigáciu?

V tomto som konzervatívny. Stále používam klasické mapy. V mobile síce mám rôzne aplikácie, ale radšej sa orientujem s mapou.

Samozrejme sú miesta a situácie, keď ju musím mať v hlave, aby som nepútal zbytočne pozornosť.

Ak ide o mesto, kde je veľa úzkych uličiek, tak sa doňho ponorím a kašlem na mapu. Mojou výhodou je, že to nevnímam ako stratenie sa, ale že spoznávam nové miesta.

Ako komunikujete s domácimi? Máte nejaké osvedčené postupy?

Prečítajte si tiež: Tričko pre cestovateľov. Ikony uľahčia rozhovor

Všade používam angličtinu. Veľa cestovateľov má predsudky napríklad voči Južnej Amerike, že tam keď nehovoríš po španielsky, si stratený. Mne sa to nikdy nestalo.

Keď nepomáha angličtina, použijem otvorené gestá, úsmev, ruky, nohy a vždy sa viem dohovoriť.

Plus pomáha sa naučiť pár zvykov daného regiónu.

Mnoho ľudí brzdia v cestovaní peniaze.

Cestovanie nie je o veľkom balíku peňazí. Samozrejme, že to nie je najlacnejšia vec na svete, ale je to o prioritách. Kúpime si nové auto alebo budeme cestovať?

My sme si s priateľkou Martou pred rokom naplánovali 9-mesačnú cestu po Hodvábnej ceste. Minuli sme 17 tisíc eur.

Podobné peniaze by sme asi minuli aj doma, ale bez zážitkov. A tie sú hodné omnoho viac, ako sme zaplatili.

Navyše som zistil, že sa nevypláca cestovať čo najlacnejšie. Lacná letenka na Filipíny? Asi je tam obdobie dažďov.

Lacný hostel? Áno sú, ale ak ste dvaja, tak niekedy dáš za 3 hviezdičkový hotel menej, ako za guesthouse pre dvoch.

Prečítajte si tiež: Cesta okolo sveta na bicykli sa úspešne skončila

Do módy prišlo cestovať čo najlacnejšie. Ak nejde o záležitosti ako putovať pešo, stopom, na bicykli či na mopede, tak osobne tomu veľmi nerozumiem.

Cestovatelia sa potom naháňajú za lepšími kurzami v destináciách.

Dve hodiny hľadania je však na takom mieste strata času. A jeho hodnota je vyššia ako to, čo ušetrili.

Alebo niekto nesie 20 litrov vody. Ušetril 2 eurá, ale spotil sa tak, že 2 litre vody vypil navyše. Hranica medzi lowcost a zlatou strednou cestou nie je veľká. Ja cestujem výhodne.

Najlacnejšie totiž neznamená aj najvýhodnejšie. Dať si tu kávu, tam pivko, rozhodnúť sa pre lepší hotel, mne osobne pomáha oddýchnuť si a nabrať sily.

Lebo cestovať dlhodobo tak, že to musí byť čo najlacnejšie a ja mám kvôli tomu stres, by mi ukradlo radosť z cestovania. Najmä ak vidím, že ľudí, čo to robia takto, to psychicky ničí.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Gulag. Najhoršie dedičstvo ZSSR

Mávate pred cestou predsudky? Sú niektoré z nich reálne alebo skresľujú realitu?

Jasné, že mám, ale preto cestujem, aby som ich v sebe odbúral. Napríklad nechápem slovanskú nahnevanosť na celý svet, hoci sa traduje, že my Slovania sme pohostinní.

Možno aj sme, ale moja skúsenosť je, že ľudia napríklad v Rusku sa mračia. Ako keby boli stále nahnevaní na celý svet. Napriek tomu, že do Ruska chodím každý rok na rôzne miesta, stále ma to prekvapí.

Skreslením reality je aj predsudok o Číňanoch, že sa mračia. Moja skúsenosť je taká, že ak sa v ich kultúre len jemne vyznáte, je to najusmiatejší národ na svete.

Odpočívate tak, že necestujete?

Cestujem stále. A keď nie som na cestách, stále niečo plánujem a vymýšľam. Cestovanie je droga.

Martin Navrátil ako turistický sprievodca cestoval po svete 15 rokov. O cestovateľských zážitkoch a radách píše aj na svojej stránke Travelistan.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  3. Legendárna Transsibírska magistrála
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  8. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  10. Top First moment dovolenky na leto 2018
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 427
  2. Legendárna Transsibírska magistrála 8 039
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 5 674
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 517
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 475
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 907
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 799
  8. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 1 742
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 657
  10. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť 1 165