Londýn 9. januára (TASR) - Aljaške sa často vraví koniec sveta - je to riedko osídlená divočina, s rozsiahlymi lesmi, tundrou a ľadovými pláňami. Aljaška má asi 600.000 obyvateľov, ktorí profitujú z ropných polí na arktickom pobreží. Archeológia rozhodne nie je to prvé, čo človeka v súvislosti s Aljaškou napadne, konštatuje na svojej internetovej stránke britská rozhlasová a televízna stanica BBC.
Ale v tejto oblasti prebieha nielen horúčkovitá archeologická aktivita, ale dokonca sa tu budujú múzeá. Archeologický výskum na Aljaške iniciovala v roku 1989 havária ropného tankeru Exxon Valdez. Ropa znečistila pobrežie v dĺžke 1500 míľ a archeológovia v rámci záchranárskych akcií zaisťovali označovanie nálezísk.
Objavili vtedy na pobreží vyše 1000 lokalít, ktoré teraz skúmajú tímy odborníkov. Najstaršie pamiatky sú staré asi 10.000 rokov. Náleziská sú však väčšinou na ťažko prístupných miestach. Pobrežie s početnými fjordmi tu lemujú ľadovce dosahujúce výšku 50 metrov. Občas sa z nich odlomí kus ľadu veľký asi ako dvojposchodový autobus a spadne do vody.
Ľadovce podľa odborníkov výrazne ovplyvňovali život dávnych obyvateľov tohto pobrežia. Za ostatných tisíc rokov museli ľudia niekoľkokrát opustiť svoje osady, keď sa k nim približovala masa ľadu. V 18. storočí začali ľadovce ustupovať, ale ľudia sa do opustených osád už nevrátili.
V jednej takejto osade našli archeológovia červené koráliky zo 17. storočia, keď začali Aljašku kolonizovať Rusi. Nútili domorodcov loviť morské vydry, ktorých kožušina bola veľmi cenným artiklom. S kolonizátormi sa však rozšírili aj choroby a alkohol. Obom neduhom podľahlo veľa domorodcov. Tých, ktorí prežili, obrátili ruskí kňazi na pravoslávnu vieru, ktorá tu má i dnes veľa stúpencov.
V archeologickom tíme pôsobia i domorodci a niektorí majú ruské priezviská. Vedci chceli, aby sa zúčastnili na výskume, aby si mohli nahrať ich spomienky, pretože autentické nahrávky sú súčasťou projektu. Rozprávanie domorodcov o stádach tuleňov, veľkosti osád a spôsobe života, o love, či o domoch v osadách sa dedili z generácie na generáciu a zhodovali sa s tým, čo zistili archeológovia.
Vedci dúfajú, že keď sa im podarí zhromaždiť dostatok nálezov, budú môcť vôbec prvýkrát zostaviť dejiny eskimáckeho kmeňa Aleutov.
V roku 1867 Rusko predalo Aljašku Američanom a tunajším obyvateľom nastali v mnohých ohľadoch lepšie časy, ktoré v roku 1959 vyústili do vzniku štátu Aljaška. Washington však v tom čase nemal príliš pochopenie pre kultúru aljašských domorodcov.
Až dnes zažíva domorodá kultúra rozkvet. Na školách sa vyučujú domorodé jazyky a nová generácia je na svoje piesne a tance náležite hrdá. A v ostatných rokoch sa o domorodcov začali zaujímať i archeológovia a múzeá.
12 lb žab