Mohyla v Očkove. FOTO - AUTOR
Málo vecí z dejín našich predkov rozpráva o ich živote tak, ako smrť. Práve v Očkove je hrob z čias kultúry s prívlastkom velatická (13. - 10. storočie p. n. l.).
Stála expozícia Trenčianskeho múzea ukrytá pod názvom Mohyla náčelníka velatickej kultúry sa nachádza asi kilometer od dedinky oproti cintorínu. Pôvodne bola vysoká viac ako 10 metrov, s priemerom asi 25 metrov. Vlastná hrobová komora a hrob sa nachádzajú ešte o osem metrov nižšie pod úrovňou okolitého terénu. Výstup po betónových schodíkoch k plexisklovému prístrešku, cez ktorý sa dá nahliadnuť do zrekonštruovaného hrobu, len veľmi málo pripomína pôvodnú monumentálnosť mohyly. Kombinácia vlnitého plechu a poveternostnými vplyvmi zmatneného organického skla asi nie je to, čo by sme si predstavovali ako prezentáciu takého významného náleziska.
Mohyla kráľa
Očkovskú mohylu postavili bojovníkovi - veľmožovi, ktorý mal pohreb ako kráľ. Desiatky kubíkov tvrdého dreva boli navŕšené na pohrebnú hranicu. Po kremácii ostala prepálená pôda v okruhu desiatich metrov. Pohrebný rituál sa začínal nadránom, ešte za tmy. Keď sa rozhorel oheň, bol to veľkolepý, až hrozivý pohľad. Nebohého na hranicu posadili alebo uložili poležiačky v šatách z látky, ktorá údajne pripomínala brokát. Oblečenie bolo popretkávané zlatými nitkami, ktoré sa roztavili na malé kvapky. Mŕtveho zdobili zlaté a bronzové šperky.
Hoci mohylu vykradli už pred tisíckami rokov, pravdepodobne pár rokov po pohrebe, aj to, čo ostalo, je dôkazom významu a majetnosti pochovaného: bronzová hadovitá ihlica, trosky panciera, prilby, náholeníc, štítu, meča kopije, konského postroja. Nápadné sú zvyšky misky pokrytej rýdzim zlatom. Pálenie bola úvodná etapa pohrebného procesu. Po nej nasledovalo vyhĺbenie hrobovej komory a pod ňou hrobovej jamy. To všetko do hĺbky ôsmich metrov. Prekrytie hrobu dnes pripomína nízky kopec. Zem sa nad pohrebnou komorou vŕšila v troch vrstvách a každá vrstva sa spevňovala kamenným vencom.
Samotnú stavbu sprevádzali rituálne obrady, ktorých súčasťou bývali ľudské obete. V prípade očkovskej mohyly sa po nich nenašli stopy, analógie zo zahraničia však naznačujú, že nenájsť stopu neznamená, že rituálne vraždy neboli.
Krvavá krčma
Priestor Očkovskej mohyly svoju čiernu povesť potvrdil aj o niekoľko storočí neskôr. Expozícia archeologických nálezov je inštalovaná v zachovaných priestoroch tzv. Krvavej krčmy.
Príbeh sa začal v druhej polovici 17. storočia. V roku 1665 sa narodil Ladislav Ocskay, neskôr majiteľ dnešnej obce aj s jej okolím. Na svojich majetkoch sa zdržiaval veľmi málo. Jeho dobrodružná povaha ho doviedla do radov povstaleckých vojsk Františka Rákocziho II. Priamo v zemianskej kúrii svojho rodu urobil prícestnú krčmu. Keďže sa doma nezdržiaval, vedenie krčmy vzal do svojich rúk personál. Lenže po zaplatení sa máloktorý pocestný dostal z nej živý von. V areáli sú zjavné priestory krčmy a aj miesto, kde bola pokladňa. Z jedálne krčmy je výstavnou sieňou, ostatné priestory zanikli pri ťažbe hliny pre tunajšiu tehelňu.
FOTO
Autor: Ľuboš Vodička