Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, zverejňujeme ich v ich pôvodnej forme len s drobnými jazykovými úpravami.
Už som sa nevedela dočkať, kedy dorazím do cieľa. Srílanské pláže na úplnom juhu som si nechala na záver výletu s batohom okolo ostrova, ako odpočinok po náročných presunoch. Čo na juhu Srí Lanky určite zažiť a vidieť?
Oddych, kokosy, málo turistov a príjemná miestna komunita
Vytúžený oddych pod palmami začína na pláži Mirissa. Aj keď je medzi turistami veľmi populárna, rozhodne sa tu ľudia netlačia hlava na hlave. Najčastejšie sa sem smerujú kroky surferov začiatočníkov, ktorí chcú získať prvé skúsenosti. Populárna je aj vedľajšia pláž Weligama podľa rovnomenného zálivu.
Dovolenka na krásnej pláži
Pozrite si ponuky dovoleniek v oblasti pláže Mirissa a Weligama na Srí Lanke.
(zdroj: Rowan Huevel - unsplash)Je veľmi jednoduché dohodnúť si tu rôzne aktivity. Pozorovať môžete rybárov, ktorí sa objavujú na takmer každej fotke zo Srí Lanky alebo si rezervovať výlet s pozorovaním veľrýb. Alebo ako ja, užívať si slnko a kokosy. Na pláži nájdete príjemné malé reštaurácie s chutným a lacným jedlom. Výhľad na oceán je ako bonus k cene.
Srílanské pláže Hikkaduwa a Kogala sú dobrým východiskovým bodom na šnorchľovanie či potápanie. Potrebné vybavenie vám veľmi radi požičajú/predajú ochotní miestni.
Poslednou zastávkou bola pláž Unawatuna, ktorá je príjemnou kombináciou neveľkého počtu turistov s miestnou komunitou. Keby už slnečných lúčov bolo príliš, odporúčam si pozrieť Japonskú pagodu mieru. Mohutná biela stavba stojaca na brehu oceánu je skutočný architektonický skvost. Pri západe Slnka sa vám naskytne pohľad na krásne sfarbenú oblohu a v pozadí sa črtajúce mesto Galle.
(zdroj: Michel Struharová)Nečakaná návšteva mesta Galle
Najväčšie mesto južnej časti ostrova sa volá Galle. Pravdupovediac, ocitla som sa tu náhodou, keďže z Unawatuny som sa prepravila prekvapivo rýchlo a stále mi ostávalo pár hodín času do odchodu vlaku do Colomba. Prečo si neskrátiť čas krátkou prechádzkou?
Navštívte Galle
Historické centrum mesta, ktoré tvorí stará pevnosť, je pár minút chôdze od vlakovej stanice. Hneď po vstupe do centra sa stávam centrom pozornosti miestnych detí, ktorým práve končilo vyučovanie. Keď sa dav rozpŕchol, ocitla som sa pri nádhernom anglikánskom Kostole všetkých svätých. Ako sa dozvedám z môjho múdreho sprievodcu, postavený bol už v roku 1871 a museli ho mierne upraviť, pretože nezvládal miestnu klímu.
Už z diaľky sa týči vysoký maják, ku ktorému pomaly kráčam úzkymi uličkami. Úplne ma dostali miestne budovy v koloniálnom štýle. Farebné, zachovalé, skrývajúce množstvo obchodov pre nákupovchtivých turistov.
(zdroj: Michel Struharová)Spomínaný maják zdiaľky nevyzerá až tak mohutne, ale jeho výšku 26 metrov si uvedomujem, až sa k nemu postavím kvôli fotke. Podľa tabuľky, ktorá je na ňom umiestnená, bol postavený v roku 1938 a tak ako celé centrum, je zaradený do zoznamu dedičstva UNESCO.
Ako tak stojím oproti majáku, všimla som si vysokú bielu budovu a modliacich sa moslimov. Nechcelo sa mi veriť, že toto je mešita. Volá sa Meera a dozvedám sa, že netradičná architektúra súvisí s vplyvom Portugalcov na ostrove, ktorí začali pevnosť budovať. V ich diele neskôr pokračovali Holanďania, čo vysvetľuje holandské názvy ulíc, nápisy a kostol Groote Kert.
(zdroj: Michel Struharová)Ďalšie zaujímavé budovy v typickom koloniálnom štýle sú stará Holandská nemocnica, kde teraz sídlia kaviarne a reštaurácie s výhľadom na oceán, budova Amangalla, v ktorej je moderný hotel, no postavená bola už v roku 1694 pre holandského guvernéra.
Okrem architektúry sa dá zájsť do námorného múzea či archeologické múzea, čo som pre krátkosť času nestihla. Po ceste späť na vlakovú stanicu sa ešte pozerám na vežu s hodinami, ktorá je tiež súčasťou pevnosti. Najvyšší časť ísť do Colomba.