Pri rozhodovaní navštíviť v cudzine cintorín často zaváži akú má atmosféru, umiestnenie, hroby slávnych ľudí alebo zaujímavá výzdoba náhrobkov a hrobiek. Nasledujúce cintoríny sú buď najnavštevovanejšie alebo iným spôsobom výnimočné.
Père Lachaise, Paríž
Cintorín Père Lachaise ročne navštívia asi dva milióny ľudí, aby obdivovali predovšetkým hroby slávnych ľudí. Odpočíva tu šansoniérka Edith Piaf, skladateľ Frederyk Chopin, či spisovatelia Molière a Honoré de Balzac.
K najnavštevovanejím patrí mohutný náhrobok Oscara Wilde. Býva posiaty bozkami ctiteliek, o čom svedčia odtlačky tisícok ženských pier.
Aj náhrobok zastreleného novinára Victora Noira navštevujú najmä ženy. Mnohé veria povere, že dotyk na správnom mieste náhrobku pomôže ich plodnosti a spokojnému sexuálnemu životu.
Na hrobe Jimma Morrisona zo skupiny The Doors sa zase zvykli organizovať bujaré oslavy, preto ho teraz chráni plot a často tu patroluje aj polícia.
San Michele, Benátky
San Michele je ostrov asi 500 metrov od Benátok. Väčšina návštevníkov sem ale nezavíta. Buď o ňom vôbec nevedia, alebo ich odrádza prezývka Ostrov mŕtvych.
Pre mesto slúži ako cintorín a obkolesuje ho červený múr, stojí tu tiež niekoľko kostolov. V Benátkach síce nepatrí medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie, aj sem sa však organizujú prehliadky.
Ostrov mŕtvych San Michele. (zdroj: flickr/cc/Alex Alishevskikh)La Recoleta, Buenos Aires
Cintorín La Recoleta v argentínskom Buenos Aires je pre cudzincov príťažlivý najmä hrobom Evity Perónovej. Okrem nej tu však sú pochované aj ďalšie najznámejších osobností argentínskej histórie.
Projekt cintorína z 18. storočia bol veľkorysý a vďaka tomu tu vznikli široké chodníky z ktorých k jednotlivých častiam odbočujú akési uličky lemované výstavnými hrobkami. Ich výzdoba sa inšpirovala najrôznejšími architektonickými štýlmi od baroka až po art deco. Spolu je ich asi 4 500, sto z nich vyhlásili za kultúrne pamiatky.
Niektoré pôvodne bohato zdobené hrobky sa bohužiaľ rozpadávajú. Potomkovia týchto rodín buď pomreli alebo schudobneli tak, že sa už o ne nedokážu starať
Cintorín La Recoleta. (zdroj: flickr/cc/Liam Quinn)Arlingtonský národný cintorín, USA
Arlingtonský národný cintorín neďaleko Washingtonu, D. C. patrí medzi najslávnejšie cintoríny v USA. Väčšina Američanov berie vlastenectvo úprimne a úctu vzdávajú aj pochovaným hrdinom. Leží tu asi 360 000 amerických vojakov, ktorý padli za vlasť, svoj hrob tu má aj zavraždený prezident John F. Kennedy.
V prospech Arlingtonu hovorí aj jeho jednoduchosť, rozsiahla upravená trávnatá plocha kontrastuje s nespočetným množstvom bielych náhrobkov bez zbytočných okrás.
Národný cintorín v Arlingtone. (zdroj: flickr/cc/Jim Bowen)Saint Louis, New Orleans
New Orleans leží na naplaveninách v ústí rieky Missisipi do Mexického zálivu. Hladina podzemnej vody tu bola vždy veľmi vysoko. Riziko ukladania rakvy do vody tu vyriešili pochovávaním do nadzemných hrobov vybudovaných z tehál či kameňa.
Cintorín Saint Louis má tri samostatné časti. Jeho nadzemné hroby pripomínajú domy, čím pojem „Mesto mŕtvych“ dostáva reálny rozmer.
Cintorín St. Louis. (zdroj: flickr/cc/Gary Brownell)Zentralfriedhof, Viedeň
Viedenský Zentralfriedhof je čo do rozlohy druhý najväčší cintorín v Európe (s plochou 2,4 km²) a s počtom pochovaných najväčší (asi 3,3 milióna ľudí). Premáva tu preto aj autobusová linka. Rozlohou väčší cintorín je len Hamburg/Ohlsdorf.
Najznámejší z pochovaných sú väčšinou hudobní skladatelia ako Ludwig Van Beethoven, Franz Schubert, Brahms, Straussovci, Wolfgang Amadeus Mozart. Po tragickej smrti v Karibiku sme pochovali aj hviezdu pop music Falca.
Sagada, Luzon, Filipíny
Visiace rakvy v Sagade na filipínskom ostrove Luzon sú súčasťou pohrebných rituálov Igorotov, pôvodného domorodého kmeňa. Prečo truhly s niektorými mŕtvymi nechávajú visieť sa snažia vysvetliť aj turistickí sprievodcovia, vedecký výskum zatiaľ žiadnu z hypotéz nepotvrdil.
Jedným z vysvetlení môže byť ochrana pred lovcami lebiek na ťažko prístupnom mieste, iné súvisí s obavou, že v zemi sa telá rýchlejšie rozkladajú a mohli by ich vyhrabať zvieratá. Pre turistov to je bez ohľadu na dôvod zaujímavá atrakcia.
Zavesené rakvy v Sagade na Filipínach. (zdroj: flickr/cc/Rick McCharles)Domy mŕtvych, Latinská Amerika
V prípade väčšiny cintorínov v Latinskej Amerike sa mŕtvi pochovávajú tradičným spôsobom do zeme či do krypty, tak ako u nás. Po desiatich rokoch sa nerozložené pozostatky vykopú a spália.
Rodina potom popol v urne ukladá do niekoľkoposchodových kolumbárií, do výklenkov vpredu so sklenými dvierkami. Mnoho z nich sú vysoké ako troj-štvorposchodové domy. "Domy mŕtvych" tvoria na cintoríne akoby mestské štvrte, kam si rodiny chodievajú svojich zosnulých uctievať.
(zdroj: flickr /cc/GrainConnoisseur Gidzinski)Neptune Memorial, Florida, USA
Umelý útes Neptune Memorial (známy aj ako Atlantis Memorial) sa rozkladá sa na morskom dne asi 6 kilometrov od pobrežia Key Largo na Floride. V súčasnosti má kapacitu pre 850 mŕtvych, konečným cieľom je zaplniť plochu asi 65 tisíc štvorcových metrov.
Neptune Memorial vznikol v roku 2007 po množstve problémov so získaním potrebných povolení. Popol zosnulých sa primiešava do betónu, z ktorého sa odlievajú rôzne stĺpy či sochy. Potopené a upevnené ku dnu majú slúžiť pre potápačov ako cieľ ponorov a tiež poskytnúť prirodzené útočisko pre podmorský život.
Neptun Memorial neďaleko pobrežia Floridy (zdroj: flickr/cc/Todd Murray)
