Pol roka jazdili dvaja českí fotografi na najvyššie kopce Jeseníkov, aby zachytili výnimočnú hviezdnu oblohu. Ich hlavnou motiváciou bola príroda a radosť z cestovania.
Z výprav Daniela Ščerbu a Jířího Bajáka vzniklo výnimočné časozberné video.
„Väčšinou sme sa snažili byť hore hodinu pred západom slnka a odchádzali odtiaľ asi hodinu po jeho západe.
Niekedy ešte neskôr, ak sa zamračilo alebo začalo pršať,“ hovorí Jiří Baják. Často v horách aj prespali.
Daniel Ščerba a Jíří Baják to autom majú do Jeseníkov asi 70 minút, potom s 10-15 kg batohom na chrbte šliapali hore na kopec.
Najazdili asi 5 tisíc kilometrov a nafotili vyše 90 tisíc fotografií, ktoré zabrali dva terabajty dát. Z najlepších 11 tisíc záberov potom v strižni vytvorili toto očarujúce video:
Jeseníky ukrývajú jeden zo siedmich divov Českej republiky Čítajte Pre čoraz viac rozšírený svetelný smog sa na inom mieste v Českej republike dá niečo podobné už len ťažko vytvoriť.
„Svetelný smog je problém aj v Jeseníkoch a to aj na miestach, kde sme to nečakali. Veľké mestá vyžarujú svetlo doďaleka a citlivá fototechnika takéto svetelné znečistenie zachytí. Preto treba ísť čo najhlbšie do Jeseníkov. V mestách už prakticky Mliečnu cestu neuvidíte,“ vysvetľuje Jiří Baják.
Jeho kamarát Daniel Ščerba za jednu z fotografií získal v auguste od Českej astronomickej spoločnosti ocenenie Fotografia mesiaca.
V strižni sa potom snažili vybrať správnu hudbu, ktorá by čo najlepšie vystihla atmosféru pri fotografovaní.
„Technické záležitosti ako rendrovanie, korekcie farieb a ďalšie úpravy pre asi 10 sekundovú sekvenciu trvali asi 4 hodiny. Tretinu z nich som robil aj na dva alebo viackrát, keď sa objavila chyba alebo sa mi výsledná podoba nepáčila,“ dodáva Jiří Baják. Pod šírym nebom strávili odhadom 350 hodín.
Počasie v Jeseníkoch je premenlivé, často sa stávalo, že predpoveď a webkamery ukazovali dokonalé podmienky na fotografovanie.
Po 70 minútach v aute a dvoch hodinách štverania sa nahor však niekedy začalo pršať alebo sa zamračilo. A proti vysokej vlhkosti nepomohlo ani vyhrievanie objektívu. Takže sa vracali domov naprázdno.
„Niekedy zase pršalo a hrmelo všade naokolo, ale my sme mali potrebný výhľad na hviezdy a mohli sme sa kochať búrkami v susedstve,“ dodáva Jiří Baják.
