Vila Tugendhat. Klenot svetovej architektúry

Najznámejšia budova Brna podstúpila v roku 2012 dokonalú rekonštrukciu a znovu víta ľudí z celého sveta

Vila Tugendhat. (Zdroj: David Židlický)

Svetovo najznámejšia budova v Brne na seba upozorní už pri pohľade z ulice. Uprostred uličiek brnenského Černého Pola s dvoj-trojpodlažnými vilkami je jediná s plochou strechou. Jej inakosť naznačuje aj jediné viditeľné podlažie predelené priechodom na terasu.

Spolu s výhľadom si ale skutočnú výnimočnosť tejto budovy človek vychutná až keď vstúpi dovnútra. Vila má v skutočnosti tri podlažia a dokonale využíva svahovitý pozemok, na ktorom stojí.

Kedysi to bol koniec záhrady továrnika Alfreda Löw-Beera. Pozemok a financovanie stavby bol svadobný dar pre druhé manželstvo jeho dcéry Grety s Fritzom Tugendhatom.

Architekta neobmedzovali peniaze

Vilu im navrhol nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohe. Neobmedzovali ho peniaze, rozpočet bol milión nemeckých mariek (asi 5 miliónov vtedajších československých korún). Auto vtedy stálo 15-20 tisíc korún, dom so záhradou štvrť milióna.

Mies van der Rohe pri svojom návrhu dokonale využil poskytnutú voľnú ruku. Na rozdiel od prevzdušneného ale dočasného pavilónu v Barcelone, v Brne vytvoril technologicky revolučný dom na bývanie, ktorý prežil rôzne obdobia až dodnes.

Jeho majiteľom sa v ňom dobre bývalo bez ohľadu na obavy kritikov. Toto obdobie bohužiaľ trvalo len 8 rokov, v roku 1938 pre židovský pôvod museli pred nacistami ujsť. Až do Venezuely.

Dom prežil množstvo zásahov

Dom potom utrpel množstvo zásahov, v jednom období tu boli ustajnené dokonca kone. Tiež sa tu tancovalo a cvičilo. Práve tu sa delilo aj Česko-Slovensko. Potomkom pôvodných majiteľov sa už však výnimočný dom nevrátil.

Jeho obnova do pôvodnej krásy v rokoch 2010-12 stála 8,3 milióna eur, z toho 85% percent zaplatila mnohými nenávidená Európska únia.

Návštevníka v detskom veku či s bolesťami pri zohýbaní poteší hneď na začiatok moderný spôsob nazúvania igelitových návlekov. Po tomto nevyhnutnom úvode im najvyššie podlažie ponúkne obytnú časť, s oddelenými spálňami manželov, detskými izbami a izbou pestúnky.

Prekvapuje aj na dnešnú dobu technicky dokonale vybavená kúpelňa so strešnými oknami.

Tugendhatovci ustúpili zámerom architekta

Dvere do izieb sú na celú výšku miestnosti. Tugendhatovci sa už pri návrhu báli, že sa budú skrúcať. Ich žiadosť, aby boli vysoké ako v normálnych domoch Mies van der Rohe odmietol. Ak nebudú podľa jeho návrhu, vzdá sa projektu.

Ustúpili Tugendhatovci, architekt mal voľnú ruku. Neskôr to robilo problémy pri rekonštrukcii – dvere sa nedali zdvihnúť a vysadiť z pántov.

Výnimočnosť návrhu Miesa van der Roheho potvrdzuje aj nižšie podlažie s reprezentatívnou časťou.

Úctyhodných 237 štvorcových metrov sa delí na pracovnú, odpočinkovú a jedálenskú časť.

Ónyxová stena prežila len náhodou

Vzácna ónyxová stena je z Maroka a z rozpočtu na dom zhltla 200 tisíc korún.

Svoju výnimočnosť však dodnes dokazuje v každom slnečnom dni, keď mení farbu a svetlo jeho lúčov posúva hlbšie dovnútra.

Zhodou šťastných náhod ju nechal počas vojny nacistický nájomník obmurovať. Práve tu ustajnené sovietske kone ju preto po skončení vojny síce nemohli oceniť, ale ani zničiť. Vďaka tomu sa zachovala dodnes.

Prepojenie so záhradou a výhľady na panorámu Brna umožňujú obrovské okná na celú výšku podlažia.

Sú dokonalou kópiou pôvodných, ktoré rozbila tlaková vlna pri spojeneckom bombardovaní v roku 1944. Odolalo jediné, vďake ďalšej technickej vychytávke Miesa van der Roheho.

Okná sa pre svoju veľkosť nedali otvoriť tradičným spôsobom. Niektoré sa vďaka nápadu architekta mohli ako opona spúšťať do nižšieho podlažia.

V čase bombardovania bolo jedno práve spustené a to ho ochránilo pred účinkom tlakovej vlny. Odstránili ho až neskôr po vojne.

Až vďaka črepine nájdenej v jednom z výkopov majú súčasné kópie vlastnosti pôvodných. Pochádzajú však z Belgicka a nie z Česka.

Výnimočný drevený obklad

Ďalšou príjemnou náhodou bola záchrana polkruhovej steny z makassarského ebenu v jedálni. Zmizla nevedno kam počas nacistickej okupácie.

Ktorýsi z reštaurátorov si až po desiatkach rokov uvedomil, že drevo z nej sa použilo ako dekorácia steny v menze Právnickej fakulty, kde malo gestapo počas vojny bar.

Mohla sa po obnove vrátiť späť a nemusela sa vyrábať napodobenina.

Kópiami je však väčšina pôvodného kovového nábytku, Mies van der Rohe navrhol stoličku Brno priamo pre vilu Tugendhat. Známe je tiež jeho kreslo Barcelona či MR 20.

Prvý rodinný dom s oceľovým skeletom

Stropy budovy nesie oceľový skelet. Dovtedy sa tento spôsob používal len v priemyselných budovách.

Obyčajnosť štyroch L profilov zo železa, ktoré tvoria na pôdoryse malé krížiky, zakrýva v obytnej časti luxusný plášť z chrómového plechu.

Znalci technických záležitostí vo vile ocenia dokonalú klimatizačnú jednotku, prípadne kuchyňu.

Z tepelnotechnického hľadiska však vila nespĺňala ekonomické kritéria ani v čase vzniku. Kúrenie v obývacej časti síce bolo ukryté do podlahy, cenou za zimné výhľady cez obrovské sklené okná bol vagón kvalitného koksu. Na vykúrenie domu sa minul každú zimu.

A ak by niekto hľadal v záhrade strom, pod ktorým si Klaus a Mečiar parcelovali krajinu, neuspejú. Strom už nerastie.

Téma: Destinácie