Totálne peklo TukTuk-árov sa začína po zotmení. Na večeru chodíme zásadne pešo a každých 20 sekúnd jeden z nich pribrzdí a spýta sa "TukTuk?". Už ani neodpovedáme, len zakrútime rukou. Odpovedať "No, thank you." je pre nich výzva na začiatok rozhovoru.
Tak sa dozvedáme, že súrne potrebujeme "Massage BumBum", že s obyčajnou ženou je to za 40$ na hodinu, alebo 60$ na noc. Poďakujeme a náš nezáujem zvalíme na obavy z vírusu HIV. Okamžite dostávame odpoveď "Use condom Mister, no problem". Naše "No, thank you." je pre neho iba prejavením záujmu z našej strany a že súrne potrebujeme viac informácií. "I know beauty woman, Mister. Only 60$ for one hour or 80$ whole night."
Naša trpezlivosť je už za hranicami, stále ideme pešo a dotyčný TukTuk-ár si povoz vedľa nás posúva stále vpred. Motor zavýja a my sa ho chceme zbaviť. Skúsime hlášku "We dont have money.". "No problem Mister, i know cheap ladyboy!"
Feri je už nasratý, Maťo rozladený a Vlado vôbec nereaguje. Vzdaľujeme sa od TukTukára a cítime duševné oslobodenie od sexuálneho turizmu, už sme od neho asi 20m. Sme voľní. Zrazu akceleruje a veríme, že pri nás opäť nezastane.
Ako cestuje expedícia Vietnamsko.sk
Opak je pravdou a sprisaheneckým hlasom príde ponuka "Marihuana". Prvý kontakt s drogami v tejto krajine nás zaujme a tak chceme vedieť viac, či je to legálne, ako to kupuje, ako to predáva. Ubezpečuje nás, sediac na skútri v protismere, bez helmy, podivne kľučkujúc a s vypnutými svetlami, že je to v Kambodži v poriadku.
Len si to musíme vyfajčiť na hoteli, aby nás policajti nevideli. Keď chceme, za chvíľu nám to privezie, celý balíček za 20$ a ešte nás aj na hotel zoberie. "Prípadne rovno na políciu" zasmejeme sa po slovensky a slovo polícia rozosmialo aj jeho...
Ešte asi 5minút ide vedľa nás a skúša všetko možné aj nemožné. Absolútne nereagujeme. Po chvíli sa konečne neosvetlený TukTuk-ár stráca v tme a my si vydýchneme. Okolo nás prejde veľké množstvo osvetlených aj neosvetlených dopravných prostriedkov, ktoré sú z veľkej časti v katastrofálnom stave a my si uvedomujeme, že v tejto totálnej tme sme jediný chodci.
Bez ďalších problémov na ceste, nás na hoteli privítal obrovský mŕtvy šváb, ktorého sme si ako talizman nechali za dverami. Na ďalší deň máme objednané autobusové miestenky smerom na hlavné mesto Phnom Penh, už sa tešíme na 312 kilometrov dlhý prejazd touto krásnou krajinou.
Mestá sú síce špinavé, smradľavé a plné smetí, našťastie nás čaká veľa prejazdov krajinou, kde sa z veľkej časti venujú poľnohospodárstvu. Pôda je oranžovo hnedá a neprepúšťa vodu, všetky polia sú prirodzenými bazénmi.
Je tu vysoká vlhkosť a teplota. Veľká časť obyvateľstva nám pripadá ako keby vôbec nepracovali, alebo iba tak ležia v sieťach uviazaných medzi stromami. Ich nároky sú nižšie a všetko pôsobí tak, že chcú prežiť tento deň a zajtra sa uvidí. Potrebujú iba trochu jedla, teplo majú, vyspia sa kdekoľvek.
Je ďalší deň, sedíme v autobuse a postupne sa blížime k hlavnému mestu. Úplne vychudnutá ruka starenky sediacej predo mnou silno zviera tyč pri okne. Uvedomujem si ako sa mám dobre, že mám kde bývať, mám prácu a mám čo jesť.
List synovi
Z expedície posiela Vlado denne svojmu synovi list o tom, čo videl a zažil na cestách.
18.9.2016
Ahoj Davidko,
precestovali sme šesť hodín v Kambodži, aby sme videli staré budhistické chrámy /ako naše kostoly/. Autobus bol perfektný, sedadlo som si mohol sklopiť a na nohy som mal miesta dosť. Veď vieš, že tie moje smraďáky sú riadne dlhé a keď ti poviem že tam bolo super, tak to tak je. Zastavili sme sa najesť v jednej dedine a tam sušili mäso na kríkoch, priamo na drevenom podnose. Vyzeralo to výborne a nebola tam ani jedna hnusná mucha ako lietajú u nás.
Prišli sme do mesta Siem Reap a tu v hoteli sme mali nových kamarátov. Šváby, ploštice a blchy. Fuj. A neuveríš čo sme našli u jednej tety, ktorá ponúkala jedlo. Ona ponúkala pražené chrobáky, lúčne koníky a dokonca aj žaby. Miestnym obyvateľom to chutí ako veľká pochúťka, my to ale zatiaľ ochutnať nechceme.
Tie budhistické chrámy boli krásne, boli staré 400 rokov. Niekde presvitalo slnko, niekde bola tma. Na kraji jedného chrámu sa hrali deti, umývali sa vo vlažnej vode a niektoré aj predávali drobnosti turistom. Turista je človek, ktorý sa vyberie do sveta niečo zažiť. Takže aj ty keď si bol s nami v Tatrach si bol turista. Od detí som kúpil magnetku na chladničku, aby som nezabudol kde som bol. Veď vieš aká som ja hlava deravá a koľko vecí mi musíš pripomínať ;)
Keď sme išli preč, tak sme stretli deti, ktoré chytali ryby. Neuveríš, ale jeden chlapec nemal na tom silóne kde je naviazaný háčik, tak tam nemal žiadny plavák. Tak som mu to pomohol urobiť a chvíľu sme chytali ryby spolu. Keď prídem naspäť domov, tak musíme ísť na rybačku čo som ti sľúbil. Aspoň na dva dni s karavanom a budeme si grilovať. Nemusíš sa báť, nebudú to chrobáky a žaby.
Ľúbim ťa, posielam ti pusu na obidve líčka. Tie moje sú smutné, lebo si mi ešte žiadnu neposlal. Maminku dúfam poslúchaš, to by som bol už najviac smutný. Napíš mi čo máte nové.
Ahojte a dobrú noc, alebo dobré ráno, podľa toho kedy to čítate. ČaukoPánko
Z Vietnamu do Bratislavy za 30 dní?
Pätica cestovateľov na jednom aute a jednej motorke chce dokázať, že áno. Sledujte ich cestu. Stihnú to?
Päť kamarátov sa z Hočiminovho mesta (voľakedy Saigon) do Bratislavy presúva autom aj motorkou. Zhruba 15-tisíc kilometrov vedie cez pätnásť krajín Ázie po miestnych cestách. Čaká ich džungľa, púšť, more aj cesty vo výške 5300 metrov nad morom. Chcú dokázať, že to zvládnu za menej ako mesiac. Ale naozaj sa to dá?
Ďakujeme vydavateľstvu Petit Press a denníku SME, poisťovni UNION, ORANGE, Motoshopu Žubor a Viza travel.
Autor: vietnamsko.sk