Manželia Erika a Helmut Simonovci z nemeckého Norimbergu boli vášniví turisti a horolezci. Počas vysokohorského výletu na ľadovci v Ötztalských Alpách zišli z chodníka medzi horskými sedlami Hauslabjoch a Tisenjoch. Vo výške 3279 m. n. m našli 19. septembra v topiacom sa ľadovci zamrznutú mŕtvolu.
Z tela bolo vidieť len holý chrbát a hlavu bez vlasov. Preto ho najskôr považovali za horolezca, ktorého dávnejšie zabila lavína. Nález oznámili po návrate správcovi horskej chaty Similaun, kde bývali. On kontaktoval rakúsku políciu.
Pokus vyslobodiť telo pomocou horolezeckých cepínov nasledujúci deň bol neúspešný. Rakúsky policajt a správca chaty preto miesto aspoň odfotili a pre zlé počasie sa vrátili do údolia.
Ötziho naturalistická rekonštrukcia v Juhotirolskom archeologickom múzeu v Bolzane. (zdroj: wikimedia/cc/Thilo Parg)Problémy pri vyslobodzovaní tela
Telo sa nepodarilo vyslobodiť z ľadu ani nasledujúci deň, hoci na miesto nálezu prišlo viacero horolezcov, vrátane Hansa Kammerlandereho a Reinholda Messnera. K dispozícii nebol ani vrtuľník. Správca chaty Markus Pirpamer preto vyčnievajúcu časť tela aspoň prikryl plastovou fóliou.
Vyslobodiť z ľadu sa ho podarilo až 22. septembra, pričom sa pri ňom našlo viacero zaujímavých vecí: kusy kože, dýku, sekerku, chumáče sena či palicu, ktorú až neskôr identifikovali ako luk. Naznačovalo to, že telo je staršie, ako sa dovtedy myslelo. Privolať k nálezu archeológa nikomu nenapadlo.
Vrtuľník zamrznuté telo previezol do údolia až 23. septembra a odtiaľ ho prepravili do Ústavu súdneho lekárstva v Innsbrucku.
V Alpách objavili najstaršiu snežnicu Čítajte Konrad Spindler, expert na praveké dejiny z Univerzity v Innsbrucku bol k telu privolaný až 24. septembra. Vek múmie odhadol aj podľa typu nájdenej sekerky na "prinajmenšom 4 000 rokov".
Vzhľadom na to, že telo sa už v teplejších podmienkach začala rozkladať, umiestnili ho do chladiarenského boxu, kde dokázali vytvoriť podmienky, aké boli na ľadovci.
Podľa miesta nálezu dostala múmia meno Ötzi.
Vlastné múzeum
Dnes má Ötzi vlastné múzeum v juhotirolskom Bolzane a vedci ho niekoľkokrát dôkladne preskúmali najmodernejšími metódami. Vďaka tomu vieme, že v čase smrti mal asi 40 rokov, meral 164 cm a vážil okolo 50 kg.
V jeho DNA identifikovali napríklad gén hnedých očí, netoleranciu na laktózu (nedokázal stráviť mlieko, syry áno) a mal krvnú skupinu 0. V súčasnej Európe majú podobnú DNA napríklad obyvatelia Sardínie a Korziky.
(zdroj: pixabay/cc/bastiaan)Ötzi mal za života problémy s kĺbmi, musel ho bolieť aj chrbát a tiež zuby, kvôli parodontitíde. Trpel aj na lymskú boreliózu a mal vysoký cholesterol s nábehom na kardiovaskulárne ochorenia.
Na chrbte a na rukách mal tetovanie. Nebolo však robené ostrou ihlou, ale narezávaním kože. Do rán sa potom vtieral prach z dreveného uhlia.
Mal oblečený kožený kabát s kapucňou, na nohách obuté akési kožené mokasíny vystlané senom. Medená sekerka pri ňom nasvedčuje, že bol na tie časy zámožný.
Podľa množstva indícií dlhodobo žil v dnešnom severnom Taliansku a na miesto smrti sa dostal veľmi narýchlo, podľa zvyškov peľu to bolo niekedy na jar.
Repliku Ötziho topánok vytvorili obuvnícki experti Petr Hlaváček a Václav Grešák zo Zlína. (zdroj: wikimedia/cc/Josef Chlachula)Nejasné okolnosti smrti
Presná príčina smrti však nebola celkom jasná, a nie je ani doteraz. Prvotné hypotézy hovorili o podchladení a následnom zamrznutí.
Dnes vieme, že jeho smrť sprevádzalo násilie. Ötzi mal zlomené rameno a niekoľko zranení na hlave.
Až neskôr v roku 2001 objavili vedci pri snímkovaní tela pod lopatkou hrot šípu, ktorý mu preťal tepnu. Samotný šíp ešte pred smrťou niekto z tela vybral. Podľa profesora Horsta Seidlera z Viedenského inštitútu pre antropológiu bolo príčinou smrti silné krvácanie z tohto poranenia.
Ötzi mohol zomrieť aj na následky vážneho poranenia na hlave, ktoré však mohlo vzniknúť až počas agónie či pádu na skaly.
Ďalšie analýzy odhalili stopy krvi ďalších najmenej štyroch ľudí: krv jedného z nich bola na Ötziho noži a krv ďalších dvoch na rovnakom hrote šípa. Štvrtá vzorka bola na jeho koženom oblečení. Podľa jedného z vysvetlení sa mohol brániť pred útokom, sám pri tom niekoho poranil či zabil a na chrbáte niesol zraneného priateľa.
Či išlo o pokus o vraždu, násilie v rámci kmeňa alebo vybavovanie si účtov s niekým úplne cudzím sa už nedá určiť. Útočníci ho ale o jeho majetok neobrali ani po smrti
Prírodné zakonzervovanie v ľadovci ho zachovalo pre súčasnú vedu a niektoré z jeho záhad sa tak postupne darí odhaľovať.
Pamätník na mieste nálezu. (zdroj: wikimedia/cc/Kogo)
Pamätná tabuľa hovorí o náleze. (zdroj: wikimedia/cc/)Hraničný spor
Ötzi vyvolal tiež rakúsko - taliansky spor o vlastníctvo tela. Podľa mierovej zmluvy z roku 1919 hranicu oboch štátov určuje rozvodie riek Inn a Etsch. Na ľadovci sa to nedá ale presne zistiť.
Až po náleze tela geodeti presne zamerali hranicu na tomto mieste. Až vtedy sa prišlo na to, že telo ležalo 92 a pol metra na území Talianska. Preto aj požiadalo o vydanie tela a Rakúšania Talianom museli vyhovieť.
Po dokončení vedeckého prieskumu na Univerzite v Innsbrucku je preto od roku 1998 Ötzi vystavený v archeologickom múzeu v Bolzane, hlavnom meste Južného Tirolska.
