Pokus o socializmus uviedol Venezuelu do chaosu

Pokus Huga Cháveza vybudovať vo Venezuele socializmus sa skončil neúspechom. V krajine rastie inflácia, panuje nedostatok potravín a spotrebného tovaru, bežné sú násilné demonštrácie a pouličné nepokoje.

Michal Chmeliar (zdroj: Michal Chmeliar.)

O situácii sme sa zhovárali s turistickým sprievodcom Michalom Chmeliarom, ktorý sa špecializuje na krajiny Latinskej Ameriky. 

Venezuelu si viackrát navštívil. Žijú tam tvoji kamaráti, ako oni hodnotia situáciu?

„Majú jedinú prioritu – ak sa dá, zostať v bezpečí. A popri tom zohnať aspoň trochu jedla, lebo to už začína byť vážny problém.

Niektorí predávajú všetko čo majú, aby mali aspoň teoretickú možnosť opustiť krajinu. Skúsiť začať odznova niekde inde a dúfať, že sa raz budú môcť vrátiť.

Venezuelčania, s ktorými sa poznám, sú hlavne mladí ľudia. A namiesto toho aby si zakladali rodiny, bavili sa alebo si zariaďovali bývanie, sa snažia zachrániť si holý život. Pritom v krajine nezúri vojna, len s narastajúcim nedostatkom všetkého sa stupňuje agresivita medzi ľuďmi.

V krajine, ktorá bola v 70. rokoch najväčším dovozcom luxusného tovaru na západnej pologuli, sa dnes bojuje o každé vrecko ryže."

Je to naozaj také zlé? Nezveličuje sa to?

„Komunikujem s ľuďmi, ktorých osobne poznám a ktorí tam reálne žijú. Mám pocit, že je to ešte horšie ako sa píše. Von sa väčšinou dostanú len strohé správy o ekonomickej kríze vo Venezuele, všeobecné vyhlásenia súčasného prezidenta Nicolása Madura, či údaje o hyperinflácii.

Rozmenené na drobné to ale znamená, že v krajine sa šíri hlad, peniaze prakticky stratili hodnotu a hranice sú oficiálne zatvorené.

Dlhé čakanie a problémy s nedostatkom všetkého spôsobuje aj nepokoje medzi ľuďmi a políciou. (zdroj: TASR/AP)

Pred nepokojmi a narastajúcou agresivitou nikoho neochráni ani polícia. Skôr naopak. Ozbrojení muži a ženy zákona sú v rovnako zlej situácií ako ostatní. A preto sa vôbec neštítia zneužiť svoju právomoc a s úškrnom vás pri bežnej kontrole oberú o peniaze, či krvopotne zohnané jedlo. Nemáte šancu sa niekomu sťažovať, či dožadovať sa akéhokoľvek vášho práva.

Ozbrojené zložky sú v súčasnosti najväčším postrachom pre obyčajných Venezuelčanov."

Nebolo to tak už aj za prezidenta Cháveza?

„Hugo Chávez bol prezidentom od roku 1998 až do svojej smrti v roku 2013. Jeho snaha o vybudovanie silného socialistického štátu sa hlavne v prvých dvoch volebných obdobiach stretávala u ľudí s obrovským ohlasom. On sám sa pasoval do role otca národa a národ ho v tom vďaka štedrým príspevkom podporoval.

Navyše nikto nemusel platiť za plyn a plnú nádrž svojho auta ste natankovali za jeden dolár. K tomu pripočítajte príjemnú subtropickú klímu, nádherný Karibik a panenskú prírodu a ľahko by sa mohlo zdať, že rozprávame o jednej z najidylickejších krajín na svete.

Obrovské prírodné bohatstvo, znárodňovanie a obrovská koncentrácia moci do rúk štátu však už vtedy otvárala priestor korupcií, či čiernej ekonomike. Keď som v roku 2009 prišiel do Venezuely po prvýkrát, oficiálne sa dolár menil kurzom približne 1:4 bolivarom.

U veksláka ste však zmenili aj za 1:7. Minulý rok ste už za dolár dostali 180 bolivarov a dnes je to 1:1000! Najväčšia venezuelská bankovka v nominálnej hodnote 100 bolivarov má dnes hodnotu asi 10 centov.

Peniaze prakticky stratili hodnotu. Ak ich aj máte, tak si za ne neviete nič kúpiť, pretože nič nie je dostať. Aspoň v oficiálnych obchodoch nie. Na čierny trh sa samozrejme pašujú aj potraviny, no s cenami ste úplne inde. Za liter mlieka pokojne miniete týždenný plat. Nepoznám na svete krajinu, kde by sa inflácia prejavovala takýmto hrozivým tempom."

Aký je súčasný plat?

„V priemerne platenom zamestnaní dnes zarobíte v prepočte asi 50 USD za mesiac."

Demonštrácie proti súčasnému prezidentovi Nicolasovi Madurovi sa často končia násilnými stretmi s políciou. (zdroj: SITA/AP)

Čo najviac chýba?

„Lieky a potraviny. Keď vláda na pár hodín otvorila hranice, pohraničné mestá v Kolumbii a Brazílii zaplavili Venezuelčanmi a tovar z regálov v momente zmizol. Aby ste sa dostali naspäť domov, každý sa musel „vyplatiť“ viacnásobným policajným hliadkam.

V krajine však chýba napríklad aj elektrická energia. Aby sa ňou šetrilo pri veľkých odberoch vo výrobe, bol zavedený dokonca skrátený pracovný týždeň pre štátnych zamestnancov."

Čo reálne hrozí turistom, ktorí by ju chceli navštíviť?

„Venezuela je jedna z najkrajších krajín na svete. Každému by som doprial vyliezť na tamojšie stolové hory a zažiť si svet tajomných tepui.

Prečítajte si tiež: Anjelský vodopád vyzerá anjelsky. Aj z dronu

Stáť pod najvyšším vodopádom sveta Salto Angel, pozorovať divoké zvieratá na savanách Los Llanos, rybárčiť s domácimi na Rio Apure, či užívať si rozprávkový Karibik. Toto všetko zažívali návštevníci tejto krajiny a verím, že to opäť raz bude možné.

No dnes reálne hrozí, že sa odtiaľ nemusíš vrátiť. Nikomu neodporúčam tam cestovať. Ľudia sú vybičovaní do krajnosti a keď nemáte čím doma nakŕmiť deti, neberiete ohľady. Polícia rabuje, znásilňuje a zatvára ľudí podľa ľubovôle. A turista by tam bol veľmi ľahká možnosť nelegálneho zárobku. Dnes ide vo Venezuele o krk a ja dúfam, že tento výnimočný stav nebude trvať dlho."

Môže sa Venezuelčan rozhodnúť, že z krajiny odíde?

„Nie je to až také jednoduché. Hranice sú oficiálne zatvorené, no samozrejme deravé, aby „kontrabandisti“ dokázali pašovať tovar na čierny trh. Problém nie je ani prejsť samotnú hranicu. Problémom je množstvo policajných hliadok. Ak chcete prejsť, musíte zaplatiť. A to viacnásobne. Čiže to vyjde pekne draho.

Situácia v krajine vyvoláva vlnu nepokojov a rabovania. (zdroj: TASR/AP)

Ak máte šťastie, dovolia vám z krajiny odletieť. Musíte však dokladovať spiatočnú letenku a cieľ cesty – pozývací list, potvrdenie o študijnom pobyte a pod. A samozrejme zavďačiť sa úradníkom aj colníkovi. Študentom sa snaží vyjsť v ústrety napríklad Čile. Pomáha im opustiť krajinu a prijíma ich na svojom území. To je prípad aj jedného môjho kamaráta, ktorý sa o to pokúša."

Ako sa berie s odstupom času Chávezov experiment so socializmom?

„Hugo Chávez bol politik, ktorý svoju politickú kariéru vybudoval na agresívnej antiUSA kampani a na povzbudení národného cítenia cez Simóna Bolívara. Bolívar bol jeden z hlavných osloboditeľov Južnej Ameriky a zároveň jej prvý zjednotiteľ. Mal v pláne vybudovať niečo ako „Spojené štáty juhoamerické“, no jeho cieľ sa nenaplnil.

A na toto nadviazal Chávez, ktorý mal v pláne zohrať úlohu zjednotiteľa. Samozrejme v silne ľavicovom duchu. Celý proces premeny preto dostal meno „Bolívarová revolúcia“. A zriadenie, ktoré nakoniec Chávez uviedol do praxe vďaka obrovským príjmom z ropy zase dostalo názov „Venezuelský ropný socializmus“.

Rady pred supermarketom vo Venezuele. (zdroj: TASR/AP)

Na rozdiel od iných socialistov, jeho politika bola charakterizovaná ako mix ideí Simóna Bolívara, Marxa, Allendeho, Che Guevaru, Fidela Castra a kresťanstva. Chávez tvrdieval, že prvý socialista bol Ježiš Kristus a venezuelskému ľudu predkladal aj ideologický správne výklady z Biblie.

To všetko si Venezuela mohla dovoliť, lebo peniaze z ropy sa používali aj na to, aby ostal národ spokojný. Rozdávali sa príspevky, dotovali sa energie, pohonné hmoty aj zdravotníctvo, prideľovali sa byty... A skoro všetko, vrátane potravín, sa dovážalo zo zahraničia.

Paradoxne práve obrovské príjmy z ropy a znárodňovanie priviedli krajinu tam, kde je teraz. Mnohé podniky pripadli do rúk štátu a mnohé zahraničné firmy odišli z Venezuely preventívne.

A tak sa postupne vytrácali pracovné miesta, ochabovala vlastná produkcia krajiny a stupňovala sa chudoba. Najvypuklejšie sa to začalo už dávnejšie prejavovať v päť miliónovom hlavnom meste Caracas.

Zdá sa však akoby venezuelský ropný socializmus nepočítal s tým, že rozdávanie nemôže byť nekonečné. A posledný klinec do rakvy bol prepad cien ropy".

Prezident Venezuely Nicolas Maduro nahradil Huga Cháveza. Sen o socializme sa rozplynul. (zdroj: TASR/AP)

Čo si myslíš, ako to dopadne?

„To je ťažko povedať. Napríklad Ekvádor podobné krízové obdobie aj výrazný prepad meny zažíval v roku 2001-2002. Tam zachraňovali ekonomiku prechodom na americký dolár. No v prípade Venezuely sa zatiaľ zdá, že súčasná garnitúra nepotrebuje rázne riešiť situáciu v krajine.

Dokonca to miestami budí dojem, že im zotrvávanie v takejto napätej situácií vyhovuje. A prezident Maduro sa netají tým, že má v pláne dovládnuť celé funkčné obdobie. V celej krajine panuje obrovská neistota a dúfam, že to nebude trvať dlho a že sa do Venezuely bude dať opäť čoskoro vrátiť."

Michal Chmeliar v roku 2007 pôsobil ako stážista v Ekvádore. Od roku 2008 pracoval v krajinách Latinskej Ameriky ako sprievodca. Aktuálne sa okrem cestovania venuje aj divadlu.