Hlavným cieľom prvej dôkladnej renovácie budovy Opery od jej otvorenia v roku 1973 je „zlepšenie prístupu a naplnenie očakávaní publika, umelcov a 8,2 milióna ľudí, ktorí Operu navštívia každý rok.
Je našou povinnosťou toto mimoriadne miesto zachovať a obnoviť pre všetkých Austrálčanov," povedal Troy Grant, minister kultúry vo vláde v austrálskom zväzovom štáte Nový Južný Wales.
Dnešné kancelárske priestory na východnej strane budovy sa zmenia na Creative Learning Centre pre deti a rodiny.
Budú tu pre ne rôzne workshopy, rozhovory s umelcami a vystúpenia.
Vylepší sa tiež bezbariérový pohyb v budove a vstup do foyer pod Monumentálnym schodiskom.
Pribudne aj multifunkčné konferenčné centrum, kde sa budú organizovať aj svadby s výhľadom na panoramu Prístavného mosta a mesto.
Nová podoba interiéru by sa mala čo najviac priblížiť pôvodnej vízii autora budovy, dánskeho architekta Jørna Utzona.
Sydney Opera House. (zdroj: SITA/AP)Rozsiahle zmeny
V koncertnej sále pribudnú nové klimatizované sedadlá, pohyblivé javisko a doterajšie problémy s nevyhovojúcou akustikou má vylepšiť nový podhľad.
„Súčasný priestor má množstvo zvukových nedostatkov,“ povedal David Robertson, šéfdirigent Sydney Symphony Orchestra pre austrálsky Daily Telegraph.
„Boli sme na turné v Číne. Hrali sme v siedmych rôznych koncertných sálach a mal som pocit, že orchester počujem po prvýkrát," povedal Robertson.
Vonkajší vzhľad sa nezmení
Ikonická stavba modernej architektúry s kaskádou mušľovitých útvarov dominuje v austrálskom Sydney na Bennelong Point od roku 1973. Spolu s neďalekým Prístavným mostom vytvárajú neodmysliteľný celok.
Toto je 12 najznámejších mostov na svete Čítajte Dánsky architekt Jørn Utzon s týmto návrhom v roku 1957 uspel v architektonickej súťaži na nový umelecký priestor Sydney medzi 233 návrhmi od architektov z 32 krajín.
Najvýraznejším prvkom stavby sú 60 metrov vysoké „škrupiny.“ Niekto v nich vidí mušle, iný žraločie plutvy, ďalší plachetnice.
V každom prípade ide o výnimočnú stavbu.
Pohľad na Sydney Opera House z menej známej perspektívy. (zdroj: SITA/AP)Komplikácie pri výstavbe
Odvážny návrh sa počas výstavby ukázal z hľadiska statiky ako náročná výzva pre nové technické riešenie.
Pôvodný tvar nemal presný geometrický model, čo počas prípravy výstavby robilo problémy so statikou a nosnosťou strechy.
Pri hľadaní konkrétneho geometrického tvaru sa po prvýkrát použili v tejto oblasti počítače.
Nový návrh odvodili zo sférickej geometrie. Rôzne dlhé oblúky strechy sú úseky gule.
Tvoria ich betónové prefabrikáty, pokryté viac ako miliónom (1 056 006) svetlých keramických dlaždíc.
Ich svetlá farba kontrastuje s tmavou konštrukciou Prístavného mosta.
Dlaždice vyvíjal vo vtedy jednom z najlepších keramických závodov na svete, Höganäs vo Švédsku.
Náklady na stavbu stúpali
Kvôli technickým aj politickým problémom sa však výstavba predlžovala a náklady neúmerne stúpali. Z pôvodne plánovaných 7 miliónov najskôr na 23 miliónov.
Utzon sa v roku 1966 pre rozpory s novou vládou a ministrom pre verejné práce preto vzdal vedenia výstavby a vrátil sa do Dánska.
Nový tím od jeho pôvodných zámerov v interiéri ustúpil. Aj napriek tomu náklady na výstavbu dosiahli 102 miliónov. S financovaním preto musela pomôcť séria špeciálnych lotérií.
Operu slávnostne otvorila 20. októbra 1973 britská kráľovná Alžbeta II.
“Niet pochýb o tom, že Sydney Opera House je jeho majstrovské dielo. Je to jedna z najikonickejších stavieb 20. storočia, obraz veľkej krásy, ktorá sa stala známa po celom svete ako symbol nielen pre mesto, ale pre celú krajinu a kontinent.
„
Zadosťučinenie a ocenenie
Až s odstupom desaťročí Utzon za svoj návrh dostal zadosťučinenie, stal sa čestným občanom Sydney, udelili mul vysoké austrálske vyznamenanie a v deväťdesiatych rokoch ho znovu prizvali ako ideového konzultanta pri rekonštrukcii budovy.
V roku 2003 získal za Operu Pritzkerovu cenu, najprestížnejšie architektonické ocenenie. V zdôvodnení sa píše:
„Niet pochýb o tom, že Sydney Opera House je jeho majstrovské dielo. Je to jedna z najikonickejších stavieb 20. storočia, obraz veľkej krásy, ktorá sa stala známa po celom svete – ako symbol nielen pre mesto, ale pre celú krajinu a kontinent.“
Žiadnemu žijúcemu architektovi sa tiež doteraz nepodarilo, aby UNESCO zapísalo jeho budovu na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva. V prípade Opery sa to stalo v roku 2007.
Jan Utzon počas výročia otvorenia Sydney Opera House. (zdroj: SITA/AP)Pri príprave súčasnej rekonštrukcie spolupracuje aj jeho syn, Jan Utzon a ďalší architekti, aby sa čo najlepšie podarilo zachovať pôvodné princípy návrhu Jørna Utzona, ktorý 29. novembra 2008 v rodnom Dánsku zomrel.
Fakty
- Sydney Opera House zaberá plochu 1,8 hektára, strechy sa týčia do výšky 65 metrov.
- Dĺžka 183 metrov, šírka 120 metrov v najširšom mieste.
- Do architektonickej súťaže sa prihlásilo 233 návrhov. Návrh Jørna Utzona mal číslo 218.
- Odmena pre víťaza bola 5 000 libier.
- Odhadované náklady na výstavbu 7 miliónov austrálskych dolárov dosiahli sumu 102 miliónov.
- Celková kapacita v 6 koncertných a divadelných sálach je 5 738 miest.
- Strechu tvorí 2 194 betónových prefabrikátov.
- Na streche je 1 056 006 keramických dlaždíc.
- Okná tvoria 6 225 štvorcových metrov skla.