Tie pingy sú hlboké, hovoríme si, keď sa túlame pukaneckým náučným chodníkom. Niektoré križujú aj padnuté stromy, takže si túru môžeme spestriť aj malým dobrodružstvom – kto prejde ponad ping a nespadne do jamy.
Pingy sú totiž jamy, priehlbne a priekopy v pukaneckom lese, v ktorom sa nachádzajú početné banské štôlne. Pukanec patrí medzi bývalé kráľovské banské mestá, v jeho okolí sa ťažilo zlato a striebro. Väčšina štôlní je neprístupná. A aj prieskum tých sprístupnených je na vlastnú zodpovednosť.
„Otvorené aj zasypané šachty sú nebezpečné. Aj niektoré pingy môžu pod sebou skrývať zasypanú šachtu. Z času na čas sa môže materiál upchávajúci ústie šachty zrútiť do hĺbky niekoľko desiatok metrov,“ píše sa na oficiálnych stránkach mesta Pukanec.
Ametystové nálezisko
Náučný chodník, ktorý vedie aj popri viacerých pingách – podstatná časť chodníka vedie cez les – má 12 zastávok. A ak nedáte pozor, môžete ich ľahko prehliadnuť. A to už aj v meste, kde sa náučný chodník začína.

Už od 18. storočia majú Pukančania zvláštnu takzvanú Barčinu studňu. Akoby v nej bol permanentne ponorený potápač, stále z nej vychádzajú bubliny. Barča bola žena miestneho obyvateľa Ďura Repiského. Ten sa na ňu sťažoval, že mu ustavične nadáva a vadí sa s ním.
Magistrát si ju dal predvolať. Musela sľúbiť, že bude držať jazyk za zubami a manžela si ctiť. A po tejto jazyčnici je studňa pomenovaná. Píše sa v pukaneckej kronike.
Barčina studňa nie je jediná zastávka, ktorú môžete prehliadnuť. Najmä v lese sa netreba nechať uniesť predstavou, že sa poprechádzate po vyšliapanej cestičke, pretože turistické značky vás povodia skôr po lesných necestách.
Občas sa tiež môže stať, že turistickú značku nezbadáte, a budete sa musieť vracať, aby ste nezablúdili.
Ale aj to blúdenie má v pukaneckom lese svoje čaro. Je rajom pre mineralógov a nájsť polodrahokam či iné zaujímavé nerasty nemusí byť až taký problém. My sme našli ametyst. Ale podľa oficiálnej stránky sa v miestach výstupu žíl dá nájsť aj krištáľ. Ojedinelo sa vyskytujú opál voskový a chalcedón.
Medzi najzaujímavejšie zastávky patrí štôlňa Dorothea, ktorá je sprístupnená. Meria iba 150 metrov, ale bez baterky neuvidíte takmer ani na krok.

Podivná hudba na Ragáči
Putovaním po Slovensku sa však stretnete so zaujímavými slovami a miestami, nech idete kamkoľvek. Čo je sopka, to vie každý. Čo je to však sopúch a kde ho možno na Slovensku vidieť?
Napríklad aj na juhu Slovenska v obci Hajnáčka. „Hradné bralo uprostred obce predstavuje vypreparovaný sopúch pod kráterom bývalej sopky, ktorá bola aktívna pred 2,5 milióna rokov,“ informuje turistická tabuľa v centre obce.

Sopúch odtiaľ vidieť ako na dlani, výstup naň nie je ťažký a trvá asi pol hodiny. Hradné alebo aj bazaltové bralo je sopka takzvaného maarového typu. Ide o explozívny kráter a siaha hlboko pod okolitý terén, preto sa v takýchto sopkách často nachádza voda vo forme jazera, informuje tabuľa.
Okolie Hajnáčky bolo bohaté na sopečnú činnosť. „Sopka (hovoríme o sopke, pod ktorej kráterom je hajnáčsky sopúch, pozn. red.) vybuchla v čase, keď už boli okolité vulkány na Steblovej skale, Pohanskom hrade a Sovom hrade vyhasnuté. Ostrá skala ešte dymila, ale Ragáč sa ešte neprebudil,“ dozvedáme sa.
Klebety o zvláštnych zvukoch sa nepotvrdili
Okolie sopúcha či Ragáča, jednej z najmladších sopiek na Slovensku, je bohaté na rozličné rastlinstvo a živočíchov. Mimochodom, o sopke Ragáč, ktorá sa nachádza v blízkosti Hajnáčky, pred rokmi kolovali klebety, vraj z nej vychádzajú zvláštne zvuky.
„Vedeli sme, že je to nezmysel, ale našim chlapcom to predsa len nedalo a išli sa na miesto pozrieť. Potvrdilo sa, že celý poplach je hlúposť a sú za ním ľudia z akejsi sekty,“ povedala pred pár rokmi pre SME riaditeľka správy Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina Katarína Gaálová.

Je to veľmi pravdepodobné, keď sme na vrchol stúpali my, v určitej časti kopca sa ozývala zvláštna hudba, rovnaké to bolo, aj keď sme zostupovali.
Na jeho vrchole už bolo božské ticho prerušované len vyhrávaním lúčnych koníkov, občasným zašumením krídiel dravca či šuchorením lístia unikajúcej jašteričky. Pod vrcholom Ragáča sa nachádza kamenné more, ktoré „vzniklo mrazovým zvetrávaním bazaltovej žily najmä v studených obdobiach starších štvrtohôr,“ píše sa na stránkach Náučno-poznávacieho sprievodcu po geologických a geografických lokalitách stredného Slovenska.
Chrbát sopky pokrýva cerový les. „Samotný vrchol tvorí troskový kužeľ so spečenými bombami, troskami a útržkami lávy,“ vysvetľuje sprievodca. Pod troskovým kužeľom je sopečný komín a jaskyňa.
Vaľcha aj raľa
Uspokojiť sa s tým, že už viete, čo je ping či sopúch, by bola škoda. Slovenská turistika skrýva viac zaujímavých slov. Hámor, tajchy, raľa.
Asi tridsať kilometrov od pukaneckých píng sa nachádzajú štiavnické tajchy, teda vodné nádrže, ktoré kedysi vybudovali baníci. Tajchy spolu zadržiavali vodu a distribuovali ju tam, kde ju bolo treba. Voda poháňala čerpadlá spodnej vody, poháňala hámre, kde sa ruda drvila a prepierala, zvyšková voda slúžila na pohon mlynov.

Najznámejším, ale aj najväčším tajchom je Počúvadlo, vzdialené asi hodinu a pol chôdze od Sitna pri Banskej Štiavnici.
Vodný hámor je vlastne historické zariadenie alebo dielňa určená na spracovanie kovov, ocele a železa. Známe sú hámre v Medzeve či Šugovskej doline.
Takzvaná Bobrova raľa v Podbieli je zase málo narušená forma tradičnej zástavby hospodárskych dvorov, charakteristická pre strednú Oravu. Bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.