Tridsať kilometrov od Nitry sa nachádza najkrajšia zbierka cudzokrajných drevín na Slovensku. Jej zakladateľ, uhorský šľachtic Štefan Ambrózy, tu od roku 1892 experimentoval s novými druhmi vždyzelených drevín.
Ako prvému v strednej Európe sa mu podarilo mnohé z nich, dovtedy neznáme, s úspechom dopestovať.
Vždyzelený park Kvetového grófa
Ambrózy prelomil počiatočnú nedôveru odborníkov. Predpokladali, že tieto dreviny nebudú schopné aklimatizovať sa v našich podmienkach.
„V záhradníckych aj odborných kruhoch Ambrózy upútal tým, že vďaka svojej hypotéze o schopnosti adaptácie drevín a s využitím mikroklímy pôvodného dubovo-hrabového lesa tieto dreviny s úspechom pestoval,“ hovorí Peter Hoťka z oddelenia genofondu a špeciálnych zbierok Arboréta Mlyňany SAV.
(zdroj: Archív Arboréta Mlyňany)Ambrózyho vždyzelený park bol v tom čase známy nielen v Európe, ale aj v zámorí. Ako dendrológ mal kontakty aj na americkej Harvardovej univerzite, vo svetoznámom Arnold Arborete.
V tom období boli súčasťou výsadieb aj bylín a trvaliek. Ľudia z okolia Ambrózy preto volali Kvetový gróf.
Čo nájdete v arboréte
Dnes vás po prekročení brány prekvapí ticho a pokoj. Ak prídete v pracovné dni, aj dostatok súkromia. Či majú stromy liečivú moc, nie je vedecky dokázané, ale v arboréte máte pocit, akoby zastal čas.
Postupne, prechádzajúc medzi stromami a objavujúc nové zákutia, z vás opadne stres, prejsť všetkých päť náučných okruhov trvá minimálne tri a pol hodiny, čo je dostatočne dlhý čas.
Na ploche približne 67 hektárov môžete obdivovať východoázijské, severoamerické, kórejské dreviny alebo naše „domáce“ dreviny. Najväčšiu časť, až 40 hektárov zaberá pôvodný Ambrózyho vždyzelený park.
Besiedka v oddeleni Japonska. (zdroj: Archív Arboréta Mlyňany)Vzácne exempláre
Medzi najvzácnejšie stromy patrí 35-metrový sekvojovec mamutí, staré exempláre borievky virgínskej, tuje obrovskej a cédrovca zbiehavého.
Arborétum na jar krášlia najmä kvety hamamelu, zimovca včasného a skorých kalín, v máji kvitnúce kry rododendrónov, okrasných čerešní, jabloní a orgovánov, a od júna do jesene ruže.
V zime arborétu dominuje večná zeleň vždyzelených drevín ako cezmína ostrolistá a vavrínovec lekársky, ktoré odkazujú na Ambrózyho motto Semper Vireo (večne zelený).
Slabé značenie drevín
Ak by sme chceli Arborétu Mlyňany niečo vyčítať, tak by to bolo nedostatočné značenie drevín. Texty s názvom musíte hľadať zavesené na šnúrkach na konároch stromov, plastový obal je však neraz prázdny. K dispozícii sú aj stanovištia s hlasovou informáciou.
Oddelenie Kaukazu. (zdroj: Archív Arboréta Mlyňany)„V 67 ha parkovom objekte nie je možné označiť menovkami všetky dreviny. Značené sú len dreviny vedľa náučných chodníkov uvedené v brožúre Sprievodca po zbierkach Arboréta Mlyňany (asi 400 druhov a odrôd drevín). Menovky sú na konci návštevníckej sezóny často v zlom stave,“ hovorí Peter Hoťka.
Záujemca o odborný výklad môže využiť služby odborného sprievodcu alebo navštíviť arborétum počas vybraných podujatí, keď je odborný výklad bezplatný. Odborný výklad stojí v pracovných dňoch 8 eur, počas víkendu 12 eur a trvá približne hodinu. Treba si ho dohodnúť vopred.
Pred vstupom do areálu sa nachádza občerstvenie, vnútri si môžete posedieť len na lavičkách pozdĺž náučných chodníkov.
Ambrózy pozemok pre arborétum vyženil
Vzdelaného uhorského šľachtica odmalička priťahovali vždyzelené dreviny. Svoju záľubu rozvíjal počas pravidelných ciest po južnej Európe. Narodil sa vo francúzskom Nice, právo vyštudoval na univerzite vo Viedni a v Budapešti.
V roku 1892 sa oženil s Antóniou Migazziovou, ktorá do manželstva ako veno priniesla veľkostatok v Tesárskych Mlyňanoch (vtedy Malonya). Prikúpil k nemu susedný dubovo-hrabový les a ešte v tom istom roku tu založil arborétum.
Drien japonský. (zdroj: Archív Arboréta Mlyňany)Išlo o odvážne rozhodnutie, lokalita má horšiu pôdu, je chudobná na zrážky, celkovo typická suchými letami a spravidla veľmi studenými zimami.
Napriek tomu začal spolu so skúseným českým záhradníkom Josefom Mišákom vysádzať rozmanité cudzokrajné dreviny. Pôvodný porast postupne prebudoval na bohatú zbierku rozličných druhov a odrôd.
„Nebol vo všetkom úspešný, svoje arborétum musel nedobrovoľne už v roku 1914 opustiť, ale založením vždyzeleného parku položil základy zbierky vždyzelených a poloopadavých drevín, V tom čase nemala v Európe obdobu,“ hovorí Peter Hoťka.
Druhovo najviac zastúpená je východná Ázia
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa Ambrózy vrátil do Tane (dnes Tanakajd) v západnom Maďarsku, odkiaľ pochádzala jeho rodina. Arborétum prenechal záhradníkovi Mišákovi.
Javor dlaňolistý. (zdroj: Archív Arboréta Mlyňany)Na prelome rokov 1928 - 1929 katastrofálna zima vážne poškodila mladé porasty. Mišák zbierky obnovil a doplnil, ale arborétum až znárodnenia v roku 1946 upadalo. V roku 1951 bolo vyhlásené za prírodnú chránenú rezerváciu a o dva roky neskôr prešlo pod správu Slovenskej akadémie vied.
Vedeckí pracovníci uskutočnili viacero študijných a zberových expedícií, najvýznamnejšiu v roku 1960 do Číny. Neskôr, v rokoch 1982, 1983 a 1985 aj do Severnej Kórey. Oblasti východnej a predovšetkým juhovýchodnej Ázie sú preto druhovo najbohatšie.
Od vzniku vedeckých oddelení arboréta študujú vedci aspekty súvisiace s introdukčným a aklimatizačným procesom drevín, venujú sa predovšetkým ekofyziológii rastlín, biotechnologickým metódam a fytopatológii.
Agresívny agát biely
„S ekológiou a ekofyziológiou súvisí aj štúdium inváznych druhov drevín,“ hovorí Hoťka. Nie všetci obyvatelia južného Slovenska podľa neho vedia, že agát biely nie je domáci druh dreviny. Patrí medzi prvé študované invázne introdukované dreviny na Slovensku.
Jedľovec rôznolistý. (zdroj: Archív Arboréta Mlyňany)Do Európy sa dostal zo Severnej Ameriky (z Apalačských vrchov) asi v roku 1601. Lesníci ho plánovali využiť ako perspektívnu rýchlorastúcu drevinu s tvrdým drevom, v snahe obnoviť ubúdajúce európske lesy.
Nedostatok dreva v čase priemyselnej revolúcie začínal byť akútny a agát mal ideálne vlastnosti. Rýchlo rástol, veľmi skoro prichádzal do obdobia generatívneho rozmnožovania. Vyznačoval sa množstvom semien, mal dobrú pňovú výmladnosť, výborne znášal aj extrémne podmienky ako neúrodnú a eróziou ohrozenú pôdu alebo sucho.
Jeho tvrdé drevo ocenili aj vinohradníci a stavitelia železníc a ako výbornú medonosnú rastlinu aj včelári. „Mnohé jeho vtedy pozitívne hodnotené vlastnosti, najmä reprodukčné, sa ukázali časom ako rizikové,“ hovorí Hoťka.
Agát biely bez kontroly dokáže dominovať v porastoch južného Slovenska, je agresívny, úspešne preniká do pôvodných biotopov a pôsobením koreňových výlučkov môže spôsobiť úplnú zmenu rastlinných spoločenstiev. Výsledkom sú druhovo chudobné spoločenstvá.
Klimatická zmena prináša škodcov
Štefan Ambrózy pred sto rokmi skúmal aklimatizačný proces rastlín zo vzdialených klimatických oblastí. Dnes jeho nasledovníkov trápia skôr nové choroby a škodcovia.
Rododendron Balalaica. (zdroj: Archív Arboréta Mlyňany)V Európe sa exotické druhy pestujú stáročia a „nové druhy“ sa dostávajú do Arboréta Mlyňany už často ako semená materských rastlín z oblastí Európy, kde sa už druh čiastočne adaptoval aj na podmienky, ktoré ho tu čakajú.
Arborétum je vonkajšou zbierkou drevín, nemá veľké priestory na prezimovanie tropických rastlín ako klasické botanické záhrady, pestuje dreviny mierneho pásma oboch zemských pologúľ.
„Každá oblasť na svete má špecifickú klímu, na základe dlhodobých klimatických ukazovateľov sa dajú vytvoriť klimodiagramy, kde sú charakterizované teplotné a zrážkové pomery územia. Teplota a zrážky sú pre rast rastlín limitujúce faktory, ktoré treba zohľadniť pri výbere sortimentu druhov rastlín. Nie všetky rastliny prinesené z dovolenky v Taliansku budú u nás vonku zdravo rásť,“ hovorí Hoťka.
