Berlínsky múr by oslávil 55. narodeniny. Nedožil sa ich

Komunistické Východné Nemecko pred 55 rokmi začalo stavať Berlínsky múr.

Ilustračné foto.(Zdroj: flickr/cc/Katarína Chovancová)

Pred 55 rokmi, 13. augusta 1961 začala Nemecká demokratická republika (NDR) stavať múr okolo berlínskych štvrtí pod správou západných spojencov. 

Nevzhľadná stavba sa stala na desaťročia symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína i Európy. Bola to tiež smutná a strašidelná turistická atrakcia.

Stavba Berlínskeho múra súvisí s povojnovou situáciou v Nemecku. Víťazné mocnosti Sovietsky zväz, USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko si vo vojne zničenú krajinu rozdelili na štyri okupačné zóny a jej rozbombardované hlavné mesto Berlín na štyri sektory.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami neboli ideálne ani počas vojny, spory sa vyostrili po jej skončení. Každá strana mala úplne inú predstavu o povojnovom smerovaní Nemecka.

Všetky zóny a sektory prijali viac ako 6,5 miliónov etnických Nemcov vyhnaných z bývalých východných oblastí Nemecka a ďalších oblastí dovtedy obývaných Nemcami. 

Sovietska blokáda neuspela

Menová reforma a zavedenie marky vyvolalo pozemnú blokádu amerického, britského a francúzskeho sektora Berlína a zastavenie dodávok elektriny do nich.

Trvala od 23. júna 1948 do 12. mája 1949. Zásobovanie 2,2 milióna obyvateľov vrátanie uhlia na kúrenie sa dialo len pomocou leteckého mosta.

Keď bolo jasné, že blokáda nedosiahla očakávaný úspech, Sovieti ju ukončili. 

Na území západných okupačných zón vznikla 23. mája 1949 Nemecká spolková republika (NSR). Jej hlavným mestom sa stal Bonn, Západný Berlín dostal osobitný štatút.

Sovieti reagovali vo svojej okupačnej zóne vyhlásením Nemeckej demokratickej republiky (NDR) 7. októbra 1949. Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.

Berlín sa rozdelil, ale vzájomná hranica v meste sa nedala dokonale kontrolovať. Rozhodnutie nepriedyšne predeliť mesto múrom urýchlila emigrácia na západ.

V rokoch 1946-1961 z územia NDR odišli takmer tri milióny ľudí, najmä vzdelaných odborníkov, ktorý nemali problém s uplatnením. Väčšina z nich odchádzala práve cez Berlín.

Ešte v júni 1961 šéf NDR Walter Ulbricht odmietol akékoľvek úmysly hranicu v Berlíne uzavrieť. Na stretnutí Varšavskej zmluvy v Moskve 3.-5. augusta 1961 sa to však zmenilo.

Uznesenie z moskovskej porady schválil parlament NDR 11. augusta, už deň nato rozhodla vláda NDR o uzatvorení hranice v Berlíne a jej stráženie ozbrojenými silami. Západné tajné služby o tomto úmysle vedeli, takto rýchly priebeh však neočakávali. 

Ich bin ein Berliner 

V noci z 12. na 13. augusta 1961 NDR obsadila hranicu v Berlíne a prerušila spojenie medzi oboma časťami. Zároveň sa začala výstavba múra a ženijného zabezpečenia, aby sa k nemu z východoberlínskej strany nedalo priblížiť. 

Po dokončení mal Berlínsky múr 165 kilometrov a úteky na západ sa obmedzili na minimum. Múr sa postupne zdokonaľoval a zyvšoval. Už od 12. augusta 1961 zároveň platil rozkaz o použití zbrane proti každému, kto sa pokúšali múr prekonať.

Počas existencie Berlínskeho múra pri pokuse o útek zomrelo 134 ľudí, o presnom údaji sa však vedú spory. Mnoho ľudí zmizlo, mnohí často zbytočne vykrvácali, pretože pohraničiari NDR ich nechali ležať bez pomoci aj niekoľko hodín.

Súkromné Múzeum Berlínskeho múra udáva počet 1 347 obetí na bývalej nemecko-nemeckej hranici (nielen v Berlíne) v rokoch 1945-1989.

Pamätná sa stala návšteva amerického prezidenta Kennedyho pri múre v roku 1963. Jeho existenciu kritizoval a prejav ukončil pamätnou vetou: „Ich bin ein Berliner!“ („Som Berlínčan!“).

Za pokus o útek bolo odsúdených asi 75-tisíc občanov NDR, dostávali tresty dva až päť rokov väzenia. 

Ďalší americký prezident Ronald Reagan počas návštevy v Západnom Berlíne 12. júna 1987 vyzval sovietskeho vodcu Gorbačova "Tear down this wall!" (Zničte tento múr).

 Pád Berlínskeho múra bol len otázkou času, keď Maďari prestali v lete 1989 brániť východným Nemcom útekom do Rakúska a neskôr sa dalo na západ odísť aj cez Československo.

Definitívne "padol" 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov. Člen politbyra Günter Schabowski v ten deň večer informoval o uznesení, že cesty do západného zahraničia budú povolené cez všetky pohraničné priechody a na doplňujúcu otázku odkedy to platí, mimovoľne odpovedal „ihneď“.

Berlínsky múr začali búrať 22. novembra 1989, dodnes sa z neho zachovali iba menšie úseky ako turistická atrakcia. Mnohé jeho kusy kusy sa dostali do zbierok múzeí. Zároveň to bol začiatok znovuzjednotenia Nemecka a obnova Berlína ako jeho hlavného mesta a európskej metropoly..

Po páde "železnej opony" dostalo 118 umelcov z 21 krajín možnosť nakresliť na zvyšky múru svoj názor na politickú situáciu. Vznikla tak unikátna East Side Gallery, ktorá sa v roku 1992 stala chránenou pamiatkou.

Galériu, ktorá je zároveň najdlhším zachovaným úsekom Berlínskeho múru (1,3 km) poškodilo počasie aj vandali, preto je neskôr zrekonštruovali a 6. novembra 2009 znovu sprístupnili verejnosti.

Prečítajte si tiež: Ako dobre poznáte spolkové krajiny v Nemecku? Otestujte sa

 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  4. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  5. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  6. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  7. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli
  9. Naša freestyle kajakárka: na majstrovstvá ideme tri baby
  10. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70%
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  4. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  5. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  6. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  7. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  8. Atos predstavil najúplnejšie 4G a LTE komunikačné riešenie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 9 663
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 610
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 7 852
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 329
  5. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 079
  6. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 923
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 406
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 4 026
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 3 523
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 171