SME

Odkaz Židov je na Slovensku stále živý

Múzeum holokaustu v Seredi. (Zdroj: Jana Liptáková)
Odkaz Židov je na Slovensku stále živý

Kde presne sa nachádzajú najvýznamnejšie židovské pamiatky u nás a aký je za nimi príbeh?

Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.

S nacistami kolaborujúci slovenský štát počas 2. svetovej vojny deportoval približne 71 000 Židov, z ktorých sa domov vrátilo len niekoľko stoviek. Ďalšiu časť židovskej tradície zničil komunistický režim, ktorý systematicky búral synagógy. Našťastie snahy o záchranu v súčasnosti pomáhajú k obnove tejto časti našej histórie.

Múzeum holokaustu v Seredi

Zároveň sa otvárajú nové pamiatky, a to na miestach, ktoré slúžili na úplne iné účely. Prvé múzeum holokaustu otvorilo svoje priestory vo februári roku 2016 na mieste niekdajšieho tábora v Seredi, kde po konfiškácii majetkov posielali Židov z celého Slovenska. Nebol to tábor smrti. Najskôr fungoval ako pracovný a až neskôr ako koncentračný tábor.

Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)

Múzeum vystavuje predmety bývalých väzňov, autentický dobytčí vozeň, ktorý počas 2. svetovej vojny dopravoval Židov do tábora smrti Auschwitz, ako aj mnohé mená deportovaných. Ďalšou dôležitou súčasťou sú vzdelávacie aktivity múzea o holokauste. Viac o múzeu sa môžete dočítať v našom knižnom sprievodcovi po Trnavskom kraji.

Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva je projekt, ktorého cieľom je zmapovať najvýznamnejšie židovské pamiatky u nás, napríklad v Košiciach, Bratislave, Trnave, Lučenci či v Nitre. Maroš Borský, riaditeľ Židovského komunitného múzea v Bratislave, objasnil, že cesta židovského kultúrneho dedičstva spája viac než 20 významných židovských lokalít po celej krajine, ku ktorým patria synagógy, cintoríny či pamätníky.

Brožúra je dostupná na oficiálnej stránke projektu www.slovak-jewish-heritage.org. Stránka zároveň ponúka interaktívnu mapu, ktorá predstavuje regióny, kde sa nachádzajú najvýznamnejšie židovské pamiatky.

Na Slovensko každoročne prichádza veľký počet návštevníkov, prevažne potomkov slovenských židovských rodín, ktoré tu žili pred 2. svetovou vojnou, aby zavítali na miesta svojich predkov.

Židovské cintoríny: Miesta stále posvätné

Cintoríny majú pre Židov oveľa väčší význam ako synagógy, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu.

„Keď v budove synagógy už nie je Tóra, tak pre nás to už nie je pietne alebo posvätné miesto,“ povedal Pavel Frankl, predseda židovskej obce v Žiline. „Pre nás sú posvätné cintoríny, kde sú pochovaní naši predkovia. Aj keď sú náhrobné kamene poškodené, ale ak sú kosti predkov stále v zemi, tak je to posvätné miesto.“

Na Slovensku je podľa Slovenského centra židovského kultúrneho dedičstva zachovaných takmer 700 židovských cintorínov. Tie najväčšie sa nachádzajú v Bratislave, Dunajskej Strede, Nitre, Žiline, Prešove, Michalovciach či Humennom.

Niektoré hroby na cintorínoch sa stali pútnickými miestami, najmä ak sú v nich pochovaní významní rabíni. Jedným z takýchto je hrob Chatama Sófera v Bratislave na pôvodnom židovskom cintoríne, na ktorom bolo kedysi približne 6000 hrobov a keďže sa územie cintorína nemohlo rozširovať, pre ďalšie hroby boli pridávané nové vrstvy. Jeho veľká časť bola zničená v rokoch 1942 - 1943, keď pod hradným bralom vybudovali električkový tunel ústiaci priamo cez posvätný pozemok.

„Hovorí sa, že tam na niektorých miestach boli až štyri vrstvy hrobov,“ uviedla Viera Kamenická z Múzea židovskej kultúry. Jeden z 23 hrobov, ktoré sa zachovali a dnes ich chráni malý podzemný kryt, je miesto posledného odpočinku Chatama Sófera, celosvetovo uznávaného ortodoxného učenca. Narodil sa v roku 1762 pod vlastným menom Moše Schreiber a zomrel v roku 1839. Sófer sa v roku 1806 stal hlavným rabínom vtedajšieho Prešporka, kde okrem iného založil ješivu (rabínsku školu). Tá sa pod jeho vedením stala jedným z najuznávanejších centier tradičného židovského učenia v Európe. Jeho pravnuk neskôr založil dodnes fungujúcu Bratislavskú ješivu v Jeruzaleme.

Čítajte viac o Slovensku v edícii knižných sprievodcov Spectacular Slovakia Bedeker Slovensko: Spoznajte top pamiatky, ale aj nevšedné miesta Čítajte 

Výnimočný Sófer

„Jedinou možnosťou prístupu k zachráneným hrobom bol kovový poklop uprostred cesty, ktorý vyzeral ako kanál,“ vysvetlila Kamenická. „Bola som tam ako malé dievča. Pamätám si, keď poklop otvorili a my sme zišli dolu do toho tmavého priestoru len so sviečkami. Boli tam ortodoxní židia, ktorí sa potichu modlili pri hrobe Chatam Sófera. Cítila som sa ako v rozprávke.“

Jeho hrob sa uchoval aj napriek mnohým spoločenským otrasom a necitlivým zmenám v okolí cintorína.

Väčšina návštevníkov pamätníka prichádza vzdať úctu pamiatke rabína v septembri na výročie jeho úmrtia. Dnes majú pozostatky cintorína výrazne inú podobu ako v minulosti. Pamätník má svoju špecifickú architektúru, ktorá rešpektuje židovské pohrebné rituály.

„Chatam Sófer bol veľmi nadaný. Ako sedemročný ovládal všetkých päť kníh Mojžišových a dokázal ich aj vykladať. Jeho talent bol fenomenálny,“ hovorí Martin Záni zo Židovského komunitného múzea. Chatam Sófer často navštevoval Svätý Jur a tamojšia synagóga je jediným dodnes zachovaným miestom, kde rabín kázal.

Židia boli vždy súčasťou diaspóry multikultúrnej Bratislavy, ktorá ako mesto, bohužiaľ, počas 2. svetovej vojny prejavila voči Židom ohavnú intoleranciu. No poznáme aj príbehy hrdinstva Slovákov, ktorí počas obdobia najagresívnejších deportácií Židom pomáhali, riskujúc vlastné životy. Mnohým z nich udelili titul Spravodlivý medzi národmi - najvyššie ocenenie, ktoré Izraelský štát a múzeum Jad va-šem udeľuje osobám nežidovského pôvodu za záchranu židovských občanov počas holokaustu.

Z približne 71 000 deportovaných slovenských Židov sa domov vrátilo len niekoľko, no pre mnohých bol život po návrate veľmi ťažký. „Emigrácia bola odpoveď na to, čo tu našli. Domov je tam, kde vás akceptujú ako človeka. Ľudia, väčšinou vysokoškoláci, odchádzali, bolo to ťažké rozhodnutie, vedeli, že sa sem už nikdy viac nevrátia a nechávali tu rodinu. Poznám prípady, keď ich nepustili na pohreb vlastných rodičov,“ hovorí Kamenická. Mnohí definitívne emigrovali do USA, Veľkej Británie, Švajčiarska či do Izraela.

Osud synagóg

Tí Židia, ktorí na Slovensku ostali, stále dodržiavajú tradície a slávnosti. Dnes je však židovská kultúra u nás viditeľná najmä vďaka zachovaným synagógam.

Pred druhou svetovou vojnou bolo u nás približne sto synagóg. Väčšina z tých, ktoré sa dochovali dodnes, je vo veľmi zlom stave. Len sedem stále slúži svojmu pôvodnému účelu, ďalších viac ako desať bolo zrekonštruovaných a využívajú sa na kultúrne podujatia.

Aj keď sme sa k židom správali otrasne, so slovenskými synagógami to také zlé nebolo.

„Počas vojny bol slovenský štát spojencom nacistického Nemecka, preto neboli synagógy u nás vypálené alebo zdemolované ako v iných krajinách, napríklad v Českej republike,“ hovorí Záni.

Synagógy boli častejšie ničené počas totalitného komunistického režimu, keď ich využívali napríklad ako sklady.

Napriek všetkému niektoré prežili dodnes. Jediná zachovaná synagóga v Bratislave sa nachádza na Heydukovej ulici a slúži nielen na židovské svadby, ale aj na bohoslužby počas židovských sviatkov.

V bratislavskej synagóge je aj jedinečné Židovské komunitné múzeum. Samotná synagóga je otvorená od mája do októbra a jej súčasťou je stála výstava židovského dedičstva a histórie, ako aj iné dočasné výstavy. „Nechceme vytvárať múzeá pre masy,“ hovorí Borský, dodávajúc, že obec by synagógu rada zachovala ako stále funkčnú.

Na Slovensku dnes máme sedem nábožensky využívaných synagóg. Jednu v Bratislave, dve na južnom Slovensku v Nových Zámkoch a Komárne, dve v Košiciach a po jednej v Bardejove a Prešove. Ostatné synagógy sú buď v žalostnom stave, alebo sa využívajú na iné účely. V niektorých sú múzeá či galérie umenia, ako napríklad v Nitre a Trnave. V starej synagóge v Trstenej bolo dlho nákupné centrum a v Tvrdošíne bar. V komárňanskej je hotel so squashovými kurtmi, synagóga v Zlatých Moravciach ponúka lezeckú stenu a v Revúcej bola prerobená na centrum svedkov jehovových.

„Synagógy by sa mali venovať kultúre alebo spoločenským akciám, ale keď sa nedá nič iné, tak ich možno využiť aj komerčne. Je to stále lepšie, ako keby mala byť synagóga prázdna a chátrať,“ povedal Pavel Frankl, predseda židovskej obce v Žiline.

Niektoré synagógy sú v rámci projektov obnovy prerábané na kultúrne centrá. Jedným z najvýznamnejších sú projekty revitalizácie synagóg v Žiline a Lučenci.

Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Zoznam vybraných pamiatok židovskej kultúry

Synagógy na Slovensku

Židovské cintoríny na Slovensku

Presná poloha cintorínov je uvedená na mape na začiatku článku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Berberi majú v púšti neľahký život. Môžu nás inšpirovať ukotvením v prítomnosti.


Kvalitné víno má byť cenovo dostupné všetkým.


Letoviská Bayahibe a Punta Cana sú ako dva odlišné svety.


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu