SME

Navštevujú miesta, kde už nikto nežije. Lokalitu neprezradia

Pre niekoho zbytočná strata času, milovníkom urbexu prázdne budovy poskytujú dobrodružstvo a adrenalín.

Urbex je dnes považovaný za druh fenoménu modernej doby. (Zdroj: Next Urbex)

J e skoro ráno a skupinka mladých ľudí sa vydáva na cestu. Každý z nich má iné predstavy, no vo všetkých sa mieša adrenalín s túžbou odniesť si čo najväčší zážitok.

„Vždy som bola veľmi zvedavá, túlala som sa po povalách a rozpadnutých starých domoch v okolí,“ hovorí Jana Pilátová z Moravy, ktorá sa o urbex začala zaujímať oveľa skôr, než sa stal verejne známym.

To, že sa záľube navštevovať opustené miesta hovorí tzv. urban exploration, zistila však len pred pár rokmi.

„Neskôr som začala tieto miesta fotografovať len tak pre radosť, aby som si ich zapamätala také, aké boli,“ vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa na internete začali objavovať prvé stránky venujúce sa urbexu, rozhodla sa jednu založiť a zverejňovať na nej svoje fotografie. Práve vďaka tomu sa zoznámila s ľuďmi s rovnakým koníčkom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dlhé hodiny pátrania

Na prieskumy opustených budov väčšinou chodieva vo dvojici a po ceste sa snaží naplánovať čo najviac zabudnutých miest, ktoré chce vidieť.

„Môže sa stať, že prejdete stovky kilometrov na vysnívané miesto a následne zistíte, že je zabezpečené tak, že dovnútra sa jednoducho nedostanete,“ opisuje Pilátová ďalej svoje zážitky.

Najzložitejší je podľa nej výber samotnej lokality. „Okolo niektorých opustených miest chodíte takmer každý deň. Je to len o tom, zastaviť sa a nahliadnuť dovnútra. K takým areálom patrí napríklad Vlněna v Brne.“

Chátrajúci socialistický textilný podnik, o ktorého zachovanie sa aj pamiatkári snažia len márne. Inokedy ju zase nadchnú fotografie iných zabudnutých miest na internete. Vtedy strávi veľa času hľadaním ich pôvodu.

Informácie o takýchto miestach sa totiž ďalej nešíria, neuvádza sa ani ich lokalizácia. Jedine tak je totiž šanca, že vydržia dlhšie zachovalé a nezdevastujú ich vandali.

Adrenalínové dobrodružstvo

Po niekoľkých hodinách cesty autom prichádza skupinka Čechov k veľkej opustenej budove, ktorá predtým slúžila ako nemocnica. Obzerajú sa, potom niekoľkokrát obídu celý areál, kým nájdu vhodný vstup. Vo vnútri popíja víno asi desať ľudí rôzneho veku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prejdú medzi nimi, no skôr, než na prvom poschodí začnú obdivovať krásu monumentálneho miesta, začujú hlasy a kroky. Mysliac na drahú fotovýbavu a neisté úmysly návštevníkov sa rozhodnú, že najlepšie bude, keď v bývalej nemocnici nestrávia veľa času.

„Na prieskumoch občas počujeme hlasy alebo zahliadneme pohyb. Na ponurých miestach to dokáže vyvolať poriadne mrazivé pocity,“ hovorí zakladateľka jednej z facebookových stránok o urbexe.

Niekedy je to však len mačka, netopier, potulujúca sa mládež či ľudia bez domova. V poslednom čase stretávajú aj iných podobných prieskumníkov.

Po ceste majú naplánovanú návštevu ďalšieho miesta, neďalekého pivovaru. Areál je už z väčšej časti úplne zničený. Dovnútra sa tentoraz dostávajú celkom jednoducho - rozbitými oknami. Prejdú priestranné pivničné priestory, urobia niekoľko fotografií a kráčajú k východu.

Oproti stojí malá zachovalá vila. Dvere sú otvorené, a tak so zatajeným dychom vstupujú dovnútra. Naskytá sa im pohľad na celé vybavenie miestnosti, nábytok, knihy či zaváraniny.

Z neopísateľnej atmosféry históriou dýchajúceho miesta ich však znovu vytrhnú hlasy a zvuk otvárajúcej sa brány. Učupení za oknom sledujú, ako do areálu vchádza auto so strážnikom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Premýšľajú, ako vysvetlia, že sa nechystali nič ukradnúť ani zničiť. Kým strážnik skontroluje pivnicu pivovaru, odídu z vily a ponáhľajú sa k autu.

Porušovanie pravidiel

Pilátová vie, že sú situácie, keď porušujú pravidlá. Jediné, ktorým sa riadia, je neodniesť so sebou nič, len zážitok a fotografie. Všetko je potrebné nechať na pôvodnom mieste. Dôležité je tiež nevytvárať vstupy do objektov tam, kde nie sú.

Niektoré miesta, ktoré navštívila, sú úplne zdevastované, iné zase vyzerajú, akoby v nich stále pulzoval život a niekto si len odskočil po noviny.

Hovorí, že „keď sa po čase vráti na zachovalé miesto, často vidí posprejované steny a rozkradnuté veci. Niekde sú dokonca úmyselne zakladané požiare, aby sa aj pamiatkovo chránené budovy museli zbúrať.“

V Česku aj inde vo svete sa nachádza veľa opustených a zároveň nádherných miest, ktoré si podľa nej zaslúžia záchranu pre ďalšie generácie. Jedným z nich je aj kostol Najsvätejšej Trojice v Zahořanoch, ktorý sa tunajší spolok snaží zachrániť.

Obľúbeným schátraným objektom na fotografovanie sa stala aj bývalá secesná továreň na lustre tzv. Eliáška v Kamenickom Šenove. Z podniku, kde sa kedysi vyrábali najžiadanejšie svietidlá, zostali len obvodové múry. Areál sa však zbúrať nechystajú, práve naopak, čaká ho oprava.

Urbex je dnes považovaný za druh fenoménu modernej doby, pretože sa stáva čoraz obľúbenejšou činnosťou mladých ľudí. Niektorí z nich túžia po dobrodružstve či cestovaní, iných láka záujem o históriu alebo netradičné interiéry a exteriéry pre fotografiu. 

Prečítajte si tiež: Spreepark: Kedysi sa tu bavili komunisti, dnes je to zrúcanina Čítajte  Prečítajte si tiež: 44 dní fotografoval opustené miesta Európy Čítajte 

 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu