Turisti zo zahraničia tvoria na Šírave dnes len zlomok. Okrem áut s českými poznávacími číslami je možné z času na čas vidieť auto z Holandska či Poľska.
Neďaleko rozlohou najväčšej pláže pri „slovenskom mori“ na Zemplínskej šírave je niekoľko domčekov. Dovolenkári si ich zvyčajne vyberajú preto, aby tu mohli stráviť príjemnú dovolenku.
Jeden z nich si vybrala aj rodina Naděždy Harmanovej z Prahy a nešlo o jej prvú dovolenku na východnom Slovensku. Vôbec prvýkrát sa sem vybrala ešte v roku 1972, v čase šíravskej najväčšej slávy.
Na Šíravu sa spolu s rodinou vrátila v roku 2009 a odvtedy nevynechala ani jeden rok.
„Je tu pohoda a pokoj. Je to moja srdcovka,“ vraví s úsmevom na tvári Naděžda Harmanová. Dovolenku na východe Slovenska by za more nevymenila ani za nič.

Bez Čechov je prázdno
Rodina pani Harmanovej je pritom jedna z mála, ktorá sa z Česka na Zemplínsku šíravu vybrala. Ďalších áut s českou poznávacou značkou je na miestnych parkoviskách veľmi málo.
“Chodím sem odmalička a veľmi rád sa sem vraciam. Je to také deja vu. Ťahajú ma sem spomienky, zážitky a atmosféra celého okolia.
„
V minulosti to bolo naopak. Práve turistov z Česka ešte pred 1989 a následným rozdelením bývalej federácie bolo na Šírave spomedzi zahraničných dovolenkárov najviac.
„Česi napĺňali vo veľkom počte ubytovacie kapacity. Tým, že sa Česko-Slovensko rozdelilo, česká klientela prestala na Zemplínsku šíravu chodiť. Následne trvalo veľmi veľa rokov, kým sa situáciu podarilo stabilizovať,“ vysvetľuje Ján Ďurovčík z miestneho oblastného centra cestovného ruchu.
Turisti zo zahraničia tvoria dnes len zlomok návštevníkov. Okrem spomínaných áut s českými poznávacími číslami je možné z času na čas vidieť auto z Holandska či Poľska.


Z Poľska to nie je ďaleko
„Pritiahol nás sem sentiment a možnosť oddychu. Dá sa tu príjemne zrelaxovať, cítime sa veľmi dobre. Sme spokojní,“ vravia manželia Eva a Vojtech z poľského mestečka Nowy Sacz neďaleko slovensko-poľskej hranice.