SME
Pondelok, 31. marec, 2025 | Meniny má Benjamín
POST.sk
Zobraziť všetky sekcie
1. aug 2020 o 22:02

Na západe je vzťah ku koňom iný než na Slovensku

Veľakrát sú kone brané len ako súčasť biznisu. Na Slovensku však majú emocionálnejšiu hodnotu.

Radka Minarechová
Na Muránskej planine chovajú polodivoké kone (Zdroj: Amanda Rivkin)

Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.

Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk) (zdroj: Spectacular Slovakia)Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)

Jednou z najnáročnejších konských súťaží na svete sú vytrvalostné preteky. Časť z nich organizoval aj jazdecký klub JK Napoli. Trasa dlhá 240 kilometrov mala pôvodne svoju cieľovú rovinku v Šamoríne, ktorý leží asi 30 kilometrov od Bratislavy.

„Časom však kapacity klubu prestali stačiť, čím vznikla myšlienka otvoriť tu väčší areál pre jazdcov a ich kone,“ vysvetľuje člen JK Napoli Mário Hoffmann. Jeho spoločnosť Istrokapitál investovala do výstavby areálu, ktorý sa nachádza v neďalekej dedinke Čilistov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od mája 2014, kedy komplex otvoril svoje brány jazdcom i divákom, sa tu konalo už viacero jazdeckých súťaží. Keďže jedným z cieľov bolo prilákať jazdcov svetových kvalít, Hoffmann prizval do spolupráve významného projektanta Arneho Gegu, ktorý navrhol dizajn jazdeckého areálu.

„Je to ako Disneyland pre kone a jazdcov,“ opísal svoje pocity brazílsky jazdec Carlos Ribas.

Ranče a jazda na koni

Západné Slovensko

Stredné Slovensko

Východné Slovensko

Podľa Júliusa Noska z jazdeckého klubu vo vysokotatranskej obci Mlynica sú kone jednou z hlboko zakorenených tradícií našej krajny.

„Slováci, Maďari aj Moravania milujú kone a dali by za ne život,“ hovorí Nosko, ktorý súťažne jazdil vo viacerých krajinách, napríklad vo Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku a Veľkej Británii.

Pochádza z rodiny, ktorá zasvätila svoj život koňom. Jeho starý otec generál Július Nosko bol jeden z popredných predstaviteľov Slovenského národného povstania a veľmi dobrý jazdec.

Kone ako prirodzená súčasť ekosystému

Národný park Muránska planina ponúka nezvyčajné spojenie divočiny a ľudskej činnosti. Dôkazom je plemeno polodivokých koní. Muránsky norik sa využíva najmä v lesníctve a jeho chov je od roku 1997 chránený.

Voľný chov koní v Muráni je prirodzenou súčasťou tamojšieho ekosystému a pomáha krajinu udržiavať v jej súčasnej podobe.

Začiatky chovu v Muráni siahajú do roku 1950, kedy vznikol žrebčín vo Veľkej Lúke. Špecializoval sa na horské plemená, ktoré sa využívajú hlavne v lesníctve a v armáde. Prvým plemenom vyšľachteným vo Veľkej Lúke bol hucul, ktorého priviezli z východného Slovenska. Vzhľadom na požiadavky lesníckych firiem, ktoré vyžadovali silnejšie a mohutnejšie kone, začal žrebčín krížiť huculov s inými plemenami, najmä fjordom, halflingom a norikom.

Zoznam slovenských žrebčínov

Žrebčíny na Slovensku

Cieľom takéhoto kríženia začiatkom 60. rokov bolo vytvorenie nového plemena: slovenského horského koňa. Ten mal mať mohutnejšie telo pri zachovaní dobrých úžitkových vlastností huculského plemena.

V súčasnosti chovajú na Muránskej planine asi 300 koní. Návštevníci národného parku nájdu informácie o nich v turistických informačných centrách a na informačných tabuliach vo Veľkej Lúke. Záujemcovia si dokonca môžu objednať vyhliadkovú jazdu na koči, ktorý ťahajú noriky.

Obnova chovu koní

Prvý významný žrebčín na území Slovenska založil v roku 1736 František Lotrinský, manžel Márie Terézie, v Kopčanoch. Presunul tam plemenníkov z nemeckého Saaralbe. V roku 1765 ho Mária Terézia vyhlásila za cisársky a kráľovský žrebčín. Koncom 18. storočia sa v Kopčanoch začalo s chovom plnokrvníkov a do stajní previezli 70 kobýl a troch žrebcov. Chov však zrušili v roku 1828. Žrebčín zatvorili a kone sa sem natrvalo vrátili až v roku 2001.

V súčasnosti sa národné centrum chovu koní nachádza v Topoľčiankach. Stajne a výbehy patria štátu. Chovajú v nich približne 570 plnokrvníkov a každoročne sa tu narodí asi 100 žriebät. Národný žrebčín Topoľčianky je zároveň jediné miesto v strednej Európe, kde sa šľachtia až štyri plemená: arabský plnokrvník, hucul, lipican a slovenský teplokrvník.

Založený bol v roku 1921 v areáli miestneho kaštieľa, nakoľko po rozpade Rakúsko-Uhorska väčšinu plemenných žrebcov presunuli do Maďarska. „Od zatvorenia žrebčína v Kopčanoch tu nebolo žiadne podobné zariadenie,“ hovorí Emil Kovalčík z národného žrebčína.

Edícia knižných sprievodcov Spectacular Slovakia

Topoľčianky slúžia aj ako školiace centrum pre mladých ľudí a vysokoškolákov z oblasti chovu koní a jazdectva. V roku 2003 sa spustila prevádzka inseminačno-reprodukčného centra, ktoré poskytuje odborné služby v oblasti inseminácie a reprodukcie koní. „Zároveň slúži ako spermobanka pre celé Slovensko,“ hovorí Kovalčík.

Od roku 1993 sa v Topoľčiankach konajú medzinárodné záprahové preteky v jedno, dvoj a štvorzáprahoch. „V roku 2013 sa tu konali majstrovstvá sveta v dvojzáprahoch, čo bola prvá svetová súťaž v jazdeckej disciplíne na území Slovenska,“ povedal Kovalčík.

Žrebčín každoročne navštívi asi 50 000 ľudí vrátane politikov, zahraničných hostí a turistov. Návštevníci si môžu zvieratá obzrieť, zajazdiť si na nich, či si vybrať prehliadku na koči ťahanom koňmi. Okrem toho si môžu pozrieť aj miestnu hipologickú expozíciu, kde nájdu viac ako 3 000 exponátov spojených s chovom koní.

Z mapy slovenských žrebčínov nezmizli ani Kopčany. Chátrajúci komplex získal v roku 2001 jazdecký klub z neďalekého Holíča, ktorý začal s jeho rekonštrukciou. Tá sa ešte neskončila, no časti budovy sú už otvorené pre verejnosť a súčasťou areálu je aj malé múzeum.

Žrebčín však prioritne slúži ako jazdecká škola a ponúka aj ustajnenie pre asi tri desiatky koní. Pri viacdňových akciách jazdci prespávajú priamo v areáli.

Dostihy v kurze

Prvé dostihy na území dnešného Slovenska sa konali v roku 1814 v Urmíne (dnešných Mojmírovciach). Štartovali na nich orientálne kone zo žrebčína grófa Jozefa Hunadyho. Vďaka iniciatíve politika a spisovateľa Ištvána Sechéniho sa prvé dostihy v Bratislave zorganizovali v roku 1826 neďaleko dnešného Sadu Janka Kráľa. V súčasnosti sa na Slovensku každoročne organizuje asi 20 jazdeckých mítingov, z čoho 15 je v petržalskom závodisku, ktoré otvorili v roku 1974.

Zoznam závodísk na Slovensku

Dostihové dráhy a závodiská

Medzi najprestížnejšie preteky, ktoré sa v Petržalke konajú, patrí Turf-gala a Slovenské derby. Prvé z nich pozostávajú z piatich dostihov najvyššej kategórie. Organizuje sa pravidelne od roku 1979 a väčšinou sa koná v júni. „Slovenské derby je najvýznamnejšie podujatie sezóny pre tzv. klasický ročník, teda pre kone vo veku troch rokov, ktorý sa koná od roku 1993 vždy v polovici júla,“ hovorí Ján Valtýni zo Závodiska.

Okrem Petržalky sa mítingy konajú aj v iných slovenských mestách, napríklad v Šuranoch, Senici a Topoľčiankach. Aj šamorínsky jazdecký areál sa už dostal na mapu domácich i zahraničných pretekárov s národnými majstrovstvami v parkúre, vytrvalostnými pretekmi či dostihmi. V roku 2014 tu boli Majstrovstvá sveta mladých koní vo vytrvalostnom jazdení.

Areál pozostáva z dvoch krytých hál na parkúr, vonkajších pieskových a trávnatých parkúrov a dostihovej dráhy a takmer 650 letných a zimných stajní. Tribúny majú kapacitu 2 500 ľudí. Vstup na preteky je voľný.

Jazdecké pólo

Pólo sa dostalo aj k nám (zdroj: Christian Prandl)Pólo sa dostalo aj k nám (zdroj: Christian Prandl)

Novodobé začiatky jazdeckého póla na Slovensku siahajú do roku 2005, kedy zaregistrovali prvú Slovenskú asociáciu jazdeckého póla a vznikol Corporex Polo Klub. Jedným zo zakladateľov bol jazdecký areál Corporex v Hrubej Borši (asi 40 kilometrov od Bratislavy), ktorý vedie Ladislav Agárdi. Corporex Polo Klub sa v roku 2010 premenoval na Danube Polo Klub.

„Sme jedinou farmou na Slovensku, ktorá ponúka pólo,“ hovorí Agárdi.

Jazdecký areál v Hrubej Borši má vlastné veľké ihrisko a dve menšie, ktoré využíva skôr na tréning. Má spolu dvanásť pólo koní a vybavenie potrebné na tento druh športu. Tréningov sa môžu zúčastniť začiatočníci i pokročilí. „Tím pólistov navyše chodí na rôzne súťaže aj do zahraničia,“ dodáva Agárdi, ktorý dostal v roku 2012 ocenenie od argentínskej ambasády za rozvoj tohto športu.

Rozdiely oproti zvyšku Európy

„Vzťah západoeurópskych jazdcov k ich koňom je iný než u nás,“ hovorí Nosko. V zahraničí väčšinou iba jazdia, zatiaľ čo tu sa jazdec o svojho koňa stará a v čistote udržiava aj jeho stajňu. Okrem toho sa na západe kone považujú za súčasť biznisu. Na Slovensku však majú emocionálnejšiu hodnotu. „Ľudia si kone vážia a investujú do nich lásku,“ dodáva Nosko.

​Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Zoznam žrebčínov na Slovensku

Konské dostihy a jazdecké preteky

Ranče (jazda na koni)

Banskobystrický kraj (ranče a jazda na koni)

Bratislavský kraj (ranče a jazda na koni)

Košický kraj (ranče a jazda na koni)

Nitriansky kraj (ranče a jazda na koni)

Prešovský kraj (ranče a jazda na koni)

Trenčiansky kraj (ranče a jazda na koni)

Trnavský kraj (ranče a jazda na koni)

Žilinský kraj (ranče a jazda na koni)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu