SME

Prečo je práve na východe toľko drevených kostolov?

Drevený kostol v skanzene v Bardejovských kúpeľoch (Zdroj: Donald Stoll)
Prečo je práve na východe toľko drevených kostolov?

Na našom území sa mohlo nachádzať vyše 300 drevených kostolov.

Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.

Niektoré sú vyše päťsto rokov staré, iné by sa dali opísať ako obrovské drevené sochy neznámych umelcov roztrúsené na úbočiach severovýchodného Slovenska.

Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia. Už pri letmom nahliadnutí do ich minulosti objavíme diabolské intrigy náboženských vojen, ktoré kvárili Európu od čias Reformácie.

Rímskokatolícke kostoly

Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être – teda dôvodu vzniku. Prvú skupinu tvoria rímskokatolícke chrámy z obdobia gotiky.

Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)

Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti. Ich stavitelia používali drevo pre jeho dostupnosť, dobrú cenu a schopnosť miestnych s ním pracovať.

Stavba kostolov s výzorom pripomínajúcim ich kamenné ekvivalenty z neďalekých mestských usadlostí zväčša trvala len jeden až dva roky (v porovnaní s desiatkami až stovkami rokov pri kamenných a murovaných chrámoch) a náklady na ich vybudovanie predstavovali len zlomok toho, čo museli komunity investovať do kamenných.

Pozoruhodné je, že štyri chrámy z tohto obdobia stoja dodnes a vo väčších detailoch sú priblížené v našom bedekri Slovensko z edície Spectacular Slovakia.

Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove. Je jedným z ôsmich drevených kostolov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO, ktoré spolu tvoria jeden chránený celok s názvom Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát.

Kostol je relatívne vysoký, má kamennú podlahu a jeho steny zdobia cenné fresky z roku 1665.

Druhý najstarší drevený kostol, rovnako pochádzajúci z 15. storočia, nájdete v Tvrdošíne na Orave. Vďaka dreveným ornamentom, nástenným maľbám a priľahlému starobylému cintorínu je kostol celkom atraktívnou lokalitou.

Tretí, omnoho jednoduchší kostol so skromnejšou výzdobou, bol premiestnený zo svojho pôvodného miesta v Zábreži a dnes sa nachádza v skanzene v Zuberci na Orave. Presídlený bol aj kostol z Rudna, ktorý dnes stojí v Múzeu slovenskej dediny v Martine.

Šopronský snem a artikulárne kostoly

Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Pozoruhodná na nich je hlavne miera umeleckého majstrovstva, ktorú ich stavitelia dosiahli aj napriek výrazným obmedzeniam.

Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Na chrámy všetkých ostatných vierovyznaní sa vzťahoval dlhý zoznam artikúl (príkazov a zákazov) a preto sa im hovorí aj artikulárne.

Cieľom dokumentu bolo spraviť ústupok reformátorom a zároveň im zabrániť aby si stavali pevnosti, z ktorých by sa stali základne prípadných náboženských vojen, ktoré v tom čase trápili zvyšok Európy.

Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu. Stavba nesmela od vykopania základov po dokončenie trvať dlhšie ako rok a chrámy museli byť umiestnené za mestskými bránami.

Čítajte viac o Slovensku v edícii knižných sprievodcov Spectacular Slovakia Bedeker Slovensko: Spoznajte top pamiatky, ale aj nevšedné miesta Čítajte 

Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Tí si na našom území vďaka finančnej a architektonickej podpore zo Škandinávie v rokoch 1718 až 1730 postavili 38 drevených kostolov, z ktorých sa dodnes zachovalo päť.

Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. storočia s vynútenou perspektívou, realistickými drapériami či stĺporadím.

Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Všetky z nich dodnes slúžia na bohoslužby.

Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Najmladšie drevené kostoly

Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Traduje sa, že železo pri stavbe kostolov nepoužívali, lebo bolo symbolom ukrižovania Ježiša.

Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” v 17. až 18. storočí si veľa dedín a menších miest nemohlo dovoliť stavať kamenné stavby.

Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Postupne však mizli s rastom životnej úrovne.

„Svoju úlohu zohrala aj vojna, kedy sa duchovní rozhodli radšej postaviť kamenné kostoly, ako opravovať pôvodné drevené stavby, ktoré boli poškodené,” povedal Dudáš.

Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Tieto sa dajú aj ľahko rozpoznať.

Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Strechy majú pokryté dreveným šindľom často nepravidelného tvaru.

Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Vrcholky klenutých striech cibuľovitého tvaru ukončujú vežičky s ozdobnými krížmi.

Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali. Preto sú ich rozmery pomerne malé.

Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tretia časť tvorila svätyňu a prístup do nej mali len kňazi.

V gréckokatolíckych kostoloch je jej výraznou časťou ikonostas, drevená stena s detailne zdobenými ikonami.

Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Sú zoradené v tradičnom poradí a ako väčšina chrámových umeleckých diel slúžia na prerozprávanie biblických príbehov a odovzdávanie základných princípov viery veriacim.

Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Najčastejšie sa nachádzali na kopci nad dedinou.

Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami. Väčšina gréckokatolíckych kostolov stojí v Prešovskom kraji.

Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO. Návštevníci, ktorí chcú stihnúť toho viac, si môžu prezrieť skanzeny v Bardejovských kúpeľoch a v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, kde sú drevené kostoly umiestnené v tradičnom prostredí a boli tu premiestnené z obcí Nová Polianka a Zboj.

Výlet na severovýchod Slovenska

Ak sa rozhodnete pre výlet do okolia Bardejova, môžete okrem kostolov v Skanzene Bardejovské Kúpele či v Hervartove navštíviť funkčné drevené gréckokatolícke svätostánky.

Frička leží približne 20 kilometrov na severozápad. Miestny Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v 18. storočí a jeho ikonostas pochádza z roku 1830. Kostol sv. Lukáša Evanjelistu v obci Krivé je od Bardejova vzdialený zhruba 15 kilometrov.

Tento kostol bol síce v priebehu 20. storočia čiastočne zrekonštruovaný, no aj napriek tomu ponúka ukážky cenného ikonického umenia. Milovníci drevených kostolov by nemali vynechať ani návštevu oblasti Svidníka, najmä kostola v Ladomirovej, ktorý bol postavený v roku 1742.

Jeho ikonostas a oltár pochádzajú z 18. storočia a sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pri vchode nájdete aj mapu s ďalšími neďalekými dvanástimi kostolmi, ktoré okrem neoceniteľných umeleckých diel ponúkajú aj iný zážitok.

Typickú skromnosť, intimitu, starobylosť a neopakovateľný spirituálny rozmer.

Zoznam drevených kostolov na Slovensku

Stredné Slovensko

Severné Slovensko (Žilinský kraj a Spiš)

Východné Slovensko (Košický a Prešovský kraj bez Spiša)

Autor: Donald Stoll

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Berberi majú v púšti neľahký život. Môžu nás inšpirovať ukotvením v prítomnosti.


Kvalitné víno má byť cenovo dostupné všetkým.


Letoviská Bayahibe a Punta Cana sú ako dva odlišné svety.


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu