SME

Devín, Dunaj, Milia. Slovenské víno sa presadzuje vo svete

Keď sa hovorí, že Slovensko je jedným z nových producentov, je v tom irónia.

Ilustračná foto. (Zdroj: TASR)

Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.

História vinárstva u nás siaha do 6. až 7. storočia pred naším letopočtom. Pomerne slabé povedomie o našom víne v zahraničí však súvisí s jeho množstvom: takmer všetko sa totiž spotrebuje u nás.

Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)

Do značnej miery to znamená, že ak niekto chce ochutnať naše víno, musí jednoducho prísť na Slovensko. V posledných rokoch reputácia nášho vína rapídne stúpa, o čom svedčia aj výsledky zo súťaží v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď Bratislava hostila jednu z najprestížnejších medzinárodných vinárskych súťaží Concours Mondial de Bruxelles (CMB), jej prezident Baudouin Havaux povedal, že účastníci podujatia objavili región, ktorý je možno menej známy, o to viac však dokáže ponúknuť.

Havaux zaradil Slovensko k novovznikajúcim vinárskym producentom ako Čile, Nový Zéland či Južná Afrika, čo nás odlišuje od krajín so silnou vinárskou tradíciou, ako napríklad Taliansko, Španielsko alebo Francúzsko.

„Prichádza ale nové obdobie, ktoré prinesie väčšiu rovnováhu v rozdelení sveta na takzvaných tradičných výrobcov a nové krajiny,“ uviedol Havaux.

„Rovnaký vývin je zreteľný aj v strednej Európe a Slovensko je jeho dobrým príkladom, pretože kvalita vína je tu skutočne vysoká a naďalej sa zlepšuje.“

Na Slovensku je šesť hlavných vinárskych oblastí: malokarpatská (naposledy sme sa na ňu pozreli v našom bedekri Región Trnava), južnoslovenská, stredoslovenská, nitrianska (bližšie rozobraná v sprievodcovi Nitra), východoslovenská a tokajská (opísané v bedekri Región Košice).

Tri štvrtiny našej produkcie tvoria biele vína, pričom k najčastejším odrodám patrí Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Műller Thurgau. Frankovka modrá a Svätovavrinecké sú zas našimi najčastejšie pestovanými modrými odrodami.

„Na Slovensku si nemôžeme dovoliť vyrábať lacné nekvalitné vína,“ uviedla Jaroslava Kaňuchová-Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, pričom dodáva, že v tomto dokážu zahraniční veľkovýrobcovia poraziť takmer ktoréhokoľvek domáceho výrobcu.

Slovenské odrody vína

Naši vinári začali pestovať aj nové odrody, ktoré sú špecificky kultivované s cieľom naplno využiť potenciál našej klímy a pôdy. Vína z takýchto odrôd sa nevyrábajú nikde inde na svete.

„Chardonnay môžete ochutnať takmer kdekoľvek na svete, no Devín, Dunaj či Miliu nájdete len u nás na Slovensku,“ uviedla Kaňuchová. „Toto je spôsob, ako sa môžeme vo svete presadiť. Devín a Dunaj patria k vínam, ktoré na svetových súťažiach žnú úspechy.“

Aj u našich pestovateľov hrozna patria medzi najobľúbenejšie.

„Tieto dve odrody už má vo svojom portfóliu takmer každý slovenský vinár,“ uviedla Ľudmila Miškovičová z Národného salónu vín Slovenskej republiky. Slovenské odrody zaberajú malú časť našich vinohradov, no ich výsadba má v posledných rokov výrazne narastajúci trend.

Miškovičová spresnila, že z bieleho hrozna Devín, ktoré vzniklo krížením Tramínu červeného a Veltlínskeho červenobieleho, sa vyrába žltozelené víno s mierne korenistou arómou s nádychom muškátu.

Odrodu vyšľachtili v toku 1958 Dorota Pospíšilová a Ondrej Korpás vo Výskumnom ústave vinárskom a vinohradníckom v Bratislave a vyrábajú sa z nej suché, ale aj prirodzene sladké vína.

„Očarí vás plnou korenistou chuťou a dokonalou harmóniou,“ povedala Miškovičová a dodala, že aróma a chuť Devína prezrádza náznaky sušených marhúľ, púpavového medu a chleba.

Červený Dunaj vyšľachtila Pospíšilová v roku 1958 krížením Muškátu Bouchet, Oporta a následne Svätovavrineckého. Vďaka skorému dozrievaniu a vysokej odolnosti proti mrazom je veľmi vhodné pre naše klimatické podmienky.

V slovenskom vinárstve sú prítomné tradičné aj moderné prvky, ktoré niekedy vytvárajú kontrasty, inokedy sa zas dopĺňajú. Okrem produkcie bielych a červených vín sa naši vinohradníci neustále usilujú ponúknuť aj niečo osviežujúce, nové a atraktívne, najmä pre mladšie generácie, ako napríklad rosé alebo šumivé vína.

„Ak by som si mal vybrať jedno zo všetkých rosé vín na svete, určite by to bolo to naše. Je výnimočné,“ uviedol Ján Mezey z Katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Chuť Malých Karpát

Bratislava a jej okolie patrí do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ktorej rozmanitý terén zabezpečuje, že každá jej vinohradnícka časť je známa svojou vlastnou odrodou.

V Rači je to Frankovka modrá, vo Vajnoroch je to zas biela Pesecká leánka. Lokalita Devín je podľa Kaňuchovej známa svojím ríbezľovým vínom.

Odroda Frankovka získala v roku 1767 kráľovskú pečať cisárovnej Márie Terézie. Traduje sa, že ju očarila chuť a kvalita tohto vína a považovala ho za hodné podávania na kráľovskom dvore.

O dve storočia neskôr vedci pridali jej názoru dodatočnú dôveryhodnosť, keď vo Frankovke objavili resveratrol, látku, ktorá má údajne priaznivý vplyv na zdravie srdca.

Podľa Kaňuchovej je za kvalitu Frankovky zodpovedná slnečná poloha vinohradov v Rači. S jej názorom súhlasí aj Miloš Máťuš, miestny vinohradník a vinár, ktorý dodáva, že špecifická je aj miestna pôda. Frankovku opisuje ako jemné víno s plne koncentrovanými vôňami ovocia a bobúľ, ktoré má harmonickú a guľatú chuť.

Mnohí naši odborníci na víno trvajú na tom, že víno sa má ochutnávať tam, kde sa vyrobí a presne z tohto dôvodu mnohí vinári otvárajú svoje pivnice návštevníkom.

Počas roka je tak dostupné množstvo starodávnych ale aj novozaložených pivníc. Tie sú často rozosiate popri našich vínnych cestách, ktoré sa kľukatia vidiekom.

Tokaj

Tokajské víno pochádza z regiónu dolného Zemplína na juhovýchode Slovenska. Ako jedna z najmenších vinárskych oblastí si svoju povesť zakladá na bohatej histórii. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. povedal, že tokajské je kráľom vín a vínom kráľov.

Ruský cár Peter Veľký ho obľuboval natoľko, že pravidelne vysielal vojenský oddiel, aby na ceste chránil obchodníkov s vínom z tejto oblasti.

Slovenský Tokaj sa rozkladá na rozlohe viac ako 907 hektárov územia siedmich malých obcí. Pôsobia tu piati veľkí výrobcovia vína ako aj niekoľko menších vinárstiev.

Jeho jedinečnosť je daná najmä geologickým podložím a mikroklímou. Podložie je tvorené mimoriadne výživnou sopečnou vyvrelinou – tufom.

Špecifickú klímu tvoria okolité Zemplínske vrchy. Tieto podmienky zaručujú zvýšenú tvorbu cibéb a tvorbu aromatických látok v hrozne takú typickú pre túto oblasť. Cibéby sú bobule hrozna, ktoré napadla ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea. Vo vhodných podmienkach pleseň odparuje vodu z hroznových bobuliek, čím zvýši obsahu cukru až na 40 – 60 percent váhy.

Označovanie výberov 3 - 6 putní je dané množstvom cibéb pridaných do vína počas jeho výroby. Putňa, drevené vedro používané na zber cibéb, obsahuje približne 23 kilogramov cibéb a pridáva sa do 136-litrového suda.

To znamená, že 6 putní je maximálnym možným množstvom. Je zakázané miešať tokajské vína s vínami z iných oblastí. Zákon zároveň definuje aj obsah alkoholu, čas zrenia, dokonca aj výnos hrozna z jedného hektára, ktorý nesmie presiahnuť 9 500 kilogramov.

Výroba vína verne kopíruje tradície už po niekoľko generácií. Zber je ručný, postupný a vždy sa zberajú len dozreté cibéby.

Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) Viac o vínach na východnom Slovensku sa dočítate v bedekeri Región Košic e Čítajte 

Otvorené pivnice a vinobranie

Jedným zo spôsobov, ako začať návštevu Tokajskej oblasti, je návšteva vinárskej expozície v historickej budove Múzea a kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove.

Mnohí však zrejme uprednostnia spoznávanie tohto regiónu priamo na Tokajskej vínnej ceste, na ktorej môžete objavovať tradície, navštíviť vinárov, vinárske obchodíky, turistické atrakcie, či využiť služby miestneho stravovania a ubytovania.

Ak sa nekonajú Otvorené tokajské pivnice, pre ochutnávku vín a miestnych gastronomických špecialít v pivniciach z vulkanického tufu sa odporúča rezervácia degustačných programov u niektorého z lokálnych výrobcov.

Majiteľ jedného z najväčších tokajských vinárstiev Jaroslav Ostrožovič odporúča okrem vína ochutnať aj tradičné zemplínske špeciality ako kapusta plnená ryžou a mäsom, slepačia polievka s plnkou či kačica so sladkou kapustou a lokšami.

Malokarpatská vínna cesta je najstaršou vínnou cestou u nás a na jej trase sa v priebehu roka koná niekoľko obľúbených podujatí, ako napríklad každoročné jesenné Dni otvorených vínnych pivníc či takisto každoročné jarné podujatie Otvorené pivnice sv. Urbana.

Počas oboch podujatí mnohí z najväčších vinárov otvárajú svoje pivnice a vinárstva a návštevníkom ponúkajú ochutnávku mladých aj archívnych vín. Národný salón vín v Bratislave sa zas pýši zbierkou stovky našich najlepších vín, ktoré môžete po celý rok prísť ochutnať a kúpiť si ich.

Aj keď tradícia dní otvorených pivníc začala tesne po páde socializmu, vinobrania fungovali aj počas totalitného režimu.

V období zberu hrozna sa v každej vinohradníckej oblasti koná minimálne jedno vinobranie za víkend, kde si môžete dať aj tradičný burčiak.

Tento hustý, mútny a na pohľad nie príliš vábny nápoj je vlastne ešte stále fermentujúca hroznová šťava s charakteristickou sladkokyslou chuťou.

Burčiak je zdravý vďaka svojmu zloženiu. Pri jeho konzumácii by však človek mal byť opatrný. Aj keď chutí ako sladká malinovka, obsahuje až 6 percent alkoholu.

Vinohradníci po celom Slovensku organizujú aj mnohé iné podujatia a mnohé vinárstva ponúkajú ochutnávku vína vo svojich priestoroch celoročne.

Veľakrát je ochutnávka vín organizovaná priamo vo vinici. Jedným z takýchto podujatí je akcia Víno a levanduľa. Koná sa blízko Pezinka a jej organizátor Vladimír Píš pestuje vo vinohrade popri viniči aj levanduľu či iné stredomorské rastliny a bylinky.

V Pukanci na západnom Slovensku miestni vinohradníci pestujú hrozno v rekordnej nadmorskej výške 480 metrov, z ktorého vyrábajú víno kategorizované ako horské.

Na južnom Slovensku môžu milovníci vína navštíviť vinárstvo Chateau Béla, sídliace v zrekonštruovanom šľachtickom kaštieli, v ktorom je okrem iného aj päťhviezdičkový hotel. Vinárstvo Elesko blízko Bratislavy vo svojom Zoya Museum vystavuje diela Andyho Warhola.

Na západnom Slovensku môžu návštevníci zavítať aj do vinárstva Terra Parna, v ktorom rodina Zvolenských spojila tradičné aspekty výroby vína s modernou architektúrou a špičkovou technológiou.

​Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Ochutnávka vína na Slovensku

Malokarpatská vinohradnícka oblasť

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť

Nitrianska vinohradnícka oblasť

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť

Tokaj

  • Tokajská vínna cesta - Informačné centrum v Trebišove (informačné centrum, 056/672 2234, www.tokajregion.sk)
  • Malá Tŕňa: Tokaj Macik Winery (vinárstvo a ochutnávka vína, www.tokajmacik.sk)
  • Malá Tŕňa: Tokaj&CO (vinárstvo a ochutnávka vína, www.tokaj.sk)
  • Veľká Bara: Chateau Grand Bari (vinárstvo, múzeum a ochutnávka vína, www.grandbari.sk)
  • Veľká Tŕňa: J. & J. Ostrožovič (vinárstvo a ochutnávka vína, www.ostrozovic.sk)
  • Viničky: Tokajská spoločnosť Viničky (vinárstvo a ochutnávka vína, www.tokajvinicky.sk)
  • Viničky: Zlatý strapec - Viničky (vinárstvo a ochutnávka vína, www.zlatystrapec.com)

Východoslovenská vinohradnícka oblasť

  • Turnianska vínna cesta (informačné centrum - Jablonov nad Turňou, www.krasturistgis.sk)
  • Malý Horeš: Pavol Géresi (vinárstvo a ochutnávka vína, +421 (0)907 934-660)
  • Orechová: Pivnica Orechová (vinárstvo a ochutnávka vína, www.pivnicaorechova.sk)
  • Tibava: Pivnica Tibava (vinárstvo a ochutnávka vína, www.tibava.sk)
  • Vinné: Pivnica u Staška (vinárstvo a ochutnávka vína, www.vinarstvostasko.sk)

Autor: Miroslava Germanová

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu