Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.
Dedinka Čičmany v Žilinskom kraji pôsobí ako z rozprávky o perníkovej chalúpke.
Aby miestni obyvatelia predĺžili životnosť svojich domov, natierali vonkajšie trámy nepáleným vápnom. Postupne sa z obyčajného náteru na fasádach vyvinuli ozdobné ornamenty.
Týmito jedinečnými vzormi sú inšpirované aj miestne výšivky, ktoré sa postupne stali symbolom celej krajiny. Ich motívy dokonca už niekoľko rokov zdobia aj oficiálne oblečenie našich olympijonikov. „Vzor má symbolizovať Slovensko tak, aby boli naši športovci ľahko rozpoznateľní,“ uviedol Ľubomír Souček zo Slovenského olympijského výboru.
Tradícia miestnej výšivky sa zachovala dodnes, no málokto vie, že mnohé z čičmianskych dreveníc boli vybudované nanovo.
„Súčasná podoba dediny je výsledkom obrovského úsilia architektov Dušana Jurkoviča a Jindřicha Merganca, ktorí obec v dvadsiatych rokoch minulého storočia detailne zamerali a zdokumentovali,“ vysvetlila Nadežda Hrašková z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity.
„Na základe ich práce bolo možné Čičmany kompletne obnoviť po tom, ako v roku 1921 vyhoreli takmer do tla.“
V roku 1977 boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a turizmus sa tak stal ich pevnou súčasťou. Viaceré z chalúp ponúkajú ubytovanie pre turistov.
Pri prechádzke po Slovensku je možné vidieť, že výzor domov v jednotlivých regiónoch sa odlišuje. Často je výsledkom vplyvu prírodných podmienok či okolitých národov.
„Na západnom Slovensku je napríklad citeľný kultúrny vplyv Moravy a Rakúska, ale aj Chorvátov a Hutteritov, ktorí sa na našom území usídlili,“ hovorí etnológ Matej Kotal. Dodáva, že v týchto oblastiach dominovala praktickosť a úspornosť.
Vhodným príkladom ľudovej architektúry je aj obec Vlkolínec pri Ružomberku, ktorej dobre zachované drevené chalupy sú obývané dodnes. Celá oblasť je unikátnou ukážkou vidieckeho života na úpätí Veľkej Fatry. Dočítať o ňom sa môžete viac v našom knižnom sprievodcovi po Žilinskom kraji.
Skanzeny: Všetko na jednom mieste
Pôvod výrazu skanzen pochádza zo Švédska, kde v roku 1891 založili prvé múzeum pod holým nebom, ktoré sa neskôr stalo modelom pre podobné prírodné múzeá po celej Európe. Naším najväčším skanzenom je Múzeum slovenskej dediny pri Martine.
Skanzeny a tradičné dediny
Návštevníkom ponúka prehliadku príkladov architektúry z Oravy, Turca, Liptova či Kysúc. Bolo založené v roku 1968 a nájdete v ňom sedliacke usadlosti, poľnohospodárske stavby, chalupy či sakrálne stavby s pôvodným zariadením.
„K našim návštevníkom patria milovníci tradícií a ľudia, ktorí hľadajú inšpiráciu pri obnove, rekonštrukcii či prestavbe svojich domov,“ hovorí Slávka Straková, hovorkyňa Múzea slovenskej dediny.

Folklórne festivaly
Milovníci folklóru, ktorých okrem tradičnej architektúry zaujíma aj ľudová hudba a tance, sa radi vyberú na niektorý z letných festivalov.
Vybrané folklórne podujatia
Marec
- Čierny Balog: Otvorenie Čiernohronskej železnice a Lesníckeho skanzenu; www.chz.sk
Máj
- Skalica: Trdlofest; www.trdlofest.sk
- Terchová: Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek; www.haluskyterchova.sk
- Svidník: Festival kultúry Rusínov na Slovensku; www.rusinskyfestival.sk
Jún
- Myjava: Medzinárodný folklórny festival Myjava
- Košice: Cassovia folkfest; www.folkfest.sk
Júl
- Detva: Folklórne slávnostipod Poľanou; www.fspdetva.sk
- Korytárky: Celoslovenská prehliadka fujerášov Korytárky; www.fujara.sk
- Kežmarok: Festival Európske ľudové remeslo; www.elro.kezmarok.sk
- Východná: Folklórny festival Východná; www.festivalvychodna.sk
- Terchová: Jánošíkovské dni; www.janosikovedni.sk
August / September
- Bratislava: Dni remesiel ÚĽUV; www.uluv.sk
September
- Trnava: Tradičný jarmok; www.tic.trnava.sk
- Oravská Polhora: Festival Gajdovačka; www.gajdy.sk
Už tradične sa napríklad v druhý júlový víkend konajú Podpolianske slávnosti v Detve. Región je bohatý na tradície a miestny folklór ponúka zmes histórie, hudby a tanca. Vystúpenia folklórnych súborov na drevenom amfiteátri každoročne priťahujú stovky návštevníkov z celého sveta.
Náš najstarší folklórny festival sa už od roku 1953 tradične koná počas prvého júlového víkendu vo Východnej pri Liptovskom Mikuláši.
Jeho organizátori sa usilujú prezentovať naše kultúrne tradície interaktívne a prostredníctvom nových kreatívnych prístupov.
Kroj ľudí duchovne zjednocuje
Ešte pred 50 rokmi ste na našom vidieku mohli bežne stretnúť ženy oblečené v bohato vyšívaných miestnych krojoch, ako si v nedeľné ráno vykračujú na omšu.
Odvtedy sa tradičné kroje ako každodenný odev takmer úplne vytratili, no vnímanie ich kultúrnej hodnoty narastá, z čoho profituje celý segment ľudových remesiel.
Aj mladé slovenské páry si svoj veľký deň čoraz častejšie organizujú v štýle tradičnej svadby a k oltáru prichádzajú v krojoch.
Na internete rastie počet stránok ponúkajúcich časti alebo kompletné kroje z celého Slovenska. Obliecť si ľudový odev na formálnu príležitosť sa už dnes nepovažuje len za prejav nacionalizmu.
Kroj bol nielen symbolom svojho regiónu, ale aj spoločenského postavenia, profesie či vierovyznania.
„Ľudový kroj je v celej svojej kráse umeleckým dielom, ktoré v tradičnej kultúre zastáva rovnako dôležité miesto ako architektúra, pieseň či povesť,“ povedal Karel Plicka, náš významný, dnes už zosnulý, filmový režisér, fotograf, folklorista a jeden zo zakladateľov etnografického filmového žánru.
Ľudové kroje tvorili a formovali generácie miestnych umelcov a podľa Plicku zažili svoj najväčší rozkvet po prvej svetovej vojne.
Plicka ich opisuje ako príklad ušľachtilej krásy s jemným citom pre formu, tvar a materiál a dokonalú harmóniu všetkých elementov od hlavy až po päty.
Uvedomuje si, že človek v ľudovom kroji prestáva byť anonymnou bytosťou, pretože ním vyjadruje príslušnosť ku konkrétnej ľudskej a duchovnej komunite, a zároveň prijíma zodpovednosť zachovávať dobré meno spoločnosti, keďže kroj ľudí duchovne zjednocuje.
„Kroj nebol len oblečením, plnil zároveň aj funkciu signálov a znamení. Identifikoval a definoval osobu, ktorá si ho obliekala, bol nástrojom akejsi neverbálnej komunikácie medzi širokými komunitami obyvateľov,“ vysvetľuje Alžbeta Gazdíková, etnografka špecializujúca sa na naše tradičné ľudové kroje v texte napísanom pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.
Množstvo krojov
Podľa Gazdíkovej u nás na prelome 20. storočia existovalo 60 regiónov s vlastnými krojmi. Tie sa od seba líšili farbou, materiálom, špecifickou kompozíciou ornamentov, vzorov či použitými technikami zhotovenia.
„Ľudové kroje si na jednej strane zachovali isté archaické prvky, no na druhej strane do nich tvorcovia dokázali zakomponovať aj isté dobové módne prvky takým spôsobom, ktorý boli ostatní členovia vidieckej komunity schopní akceptovať,” uvádza Gazdíková.
Edícia knižných sprievodcov Spectacular Slovakia
- Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás zavedie len bedeker Slovensko.
- Objavte kraj folklóru, národných parkov a moderných atrakcií cez sprievdcu po Žilinskom regióne.
- Prejdite sa s bedekerom Trenčiansky región po kraji Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý je opradený legendami a noblesou.
- Najstaršie mesto Slovenska ako na dlani v našom knižnom sprievodcovi Nitra.
- Východná časť Slovenska je hranicou medzi západnou a východnou európskou kultúrou. Čo všetko ponúka sa dozviete v bedekri o Košickom regióne.
Naše kroje napríklad často obsahujú prvky výšivky inšpirovanej renesančnými ornamentmi. Mnohé časti krojov ako čepce, živôtiky či rukávniky zasa nesú stopy baroka, rokoka a štýlu biedermeier.
Kroje zo západného a stredného Slovenska, najmä z oblasti Trnavy, Bratislavy, Piešťan, Horehronia či Krupiny, sú bohato zdobené výšivkou. Stužky či paličkované krajky boli obľúbenou technikou po celej krajine. Na strednom a východnom Slovensku zasa kroje zdobili tkacie techniky bohaté na vzory a farebnosť. Gazdíková dodáva, že obľúbená a rozšírená bola aj modrotlač.
Súčasťou krojov boli aj baranice, kazajky, klobúky, plášte, zástery, lajblíky, nohavice, opasky, črievice alebo čižmy. Na otázku ktorý z našich krojov je najpozoruhodnejší, Gazdíková odpovedala, že každý z nich je niečím výnimočný.
Tradičné tvary a ornamenty si našli svoju cestu aj do súčasného oblečenia. Ústredie ľudovej umeleckej výroby ÚĽUV, prišlo pred niekoľkými rokmi v rámci súťaže Kruhy na vode s iniciatívou inšpirovať mladých návrhárov k tomu, aby vytvárali moderné výrobky kombinujúce tradičné prvky.

Skanzeny a tradičné dediny
- Banská Štiavnica: Banské múzeum v prírode; www.muzeumbs.sk
- Bardejovské kúpele: Múzeum ľudovej architektúry; www.muzeumbardejov.sk
- Brhlovce: Skalné obydlia; www.muzeumlevice.sk
- Cigeľ: Hornonitriansky banský skanzen; www.banskyskanzen.sk
- Čičmany: tradičná obec; www.obeccicmany.sk
- Čierny Balog - Vydrovo: Lesnícky skanzen; www.lesy.sk
- Havránok: Archeologické múzeum v prírode; www.liptovskemuzeum.sk
- Humenné: Expozícia ľudovej architektúry a bývania; www.muzeumhumenne.sk
- Martin: Múzeum slovenskej dediny; www.skanzenmartin.sk
- Myjava - Turá Lúka: Gazdovský dvor; www.myjava.sk
- Nitra: Slovenské poľnohospodárske múzeum; www.spmnitra.sk
- Osturňa: tradičná obec; www.obec-osturna.sk
- Podbiel - Bobrova raľa: tradičná obec; www.podbiel.sk
- Pribylina: Múzeum liptovskej dediny; www.liptovskemuzeum.sk
- Stará Ľubovňa: Národopisná expozícia v prírode; www.hradlubovna.sk
- Svidník: Múzeum ukrajinskej kultúry; www.snm.sk
- Vlkolínec: tradičná obec; www.vlkolinec.sk
- Vychylovka: Múzeum kysuckej dediny; www.kysuckemuzeum.sk
- Zuberec - Brestová: Múzeum oravskej dediny; www.muzeum.zuberec.sk
Autor: Lenka Sabová