SME

Slovensko je v počte hradov svetová veľmoc. Prečo ich máme toľko?

Bojnický zámok. (Zdroj: SITA)
Slovensko je v počte hradov svetová veľmoc. Prečo ich máme toľko?

Zachovalo sa asi 120 hradov.

Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.

S lovensko je známe ako krajina s najvyššou produkciou automobilov na jedného obyvateľa. Menej známy je ale fakt, že nám vo svete patrí popredné miesto aj v počte hradov.

Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)Spoznajte top pamiatky, ale aj miesta, na ktoré vás iní knižní sprievodcovia nezavedú (www.spectacularslovakia.sk)

Teoreticky by sme Slovensko mohli rozdeliť na 180 malých kráľovstiev s tridsiatimi tisíckami obyvateľov, každé s vlastným hradom alebo zámkom. Bohužiaľ, kvôli nedostatočnej údržbe sa dodnes zachovalo len 120 hradov s viditeľnými pozostatkami a väčšina z nich sú iba zrúcaniny.

Pre turistov sa našťastie zachovali aj desiatky takých, na ktorých môžu stále obdivovať ich majestátnosť a chladnú krásu.

Slovensko bolo svojím reliéfom predurčená pre budovanie kamenných obranných hradov na kopcoch a bralách. Vojenský význam hradov od 18. storočia upadal a ich majitelia sa rozhodli pre komfortnejšie bývanie v kaštieľoch alebo zámkoch. Preto z väčšiny týchto objektov zostali dnes už iba rozvaliny.

O osud opustených hradov sa dlho nikto nezaujímal a čo nezničil čas, to rozobrali ľudia z okolia na stavbu vlastných príbytkov.

Po páde komunizmu sa o zrúcaniny začalo zaujímať čoraz viac ľudí a vznikli skupiny dobrovoľníkov, ktoré sa venujú ich ochrane a obnove.

Dávna história

História našich hradov siaha do 9. storočia, kedy si na území dnešného Slovenska začali Slovania stavať drevené opevnenia. Počas 11. storočia asi poltucet z nich nahradili kamenné pevnosti. Patria k nim hrady v Bratislave, Nitre a Trenčíne.

Jeden z dobrých príkladov je Bratislavský hrad.

Prvá zmienka o ňom pochádza z 10. storočia, no bratislavský Hradný vrch bol osídlený už počas keltského a veľkomoravského obdobia. Napriek pohnutej histórii, požiarom a nedostatku financií na údržbu stojí Bratislavský hrad na pahorku nad Dunajom dodnes.

V posledných rokoch prešiel zásadnou rekonštrukciou a bol zvolený za jeden z troch symbolov, ktoré od roku 2009 reprezentujú náš národ na eurominciach.

V dôsledku mongolských nájazdov počas 13. storočia sa postupne konsolidovala obranná stratégia Uhorska a ku koncu storočia bolo na našom území postavených alebo opevnených 150 hradov. Ich úlohou bolo chrániť územie pred ďalšími nájazdmi.

Neskôr sa z mnohých stali administratívne centrá alebo sídla uhorskej šľachty. V tomto období bol postavený aj Oravský hrad, ktorý patrí medzi naše najnavštevovanejšie. V roku 1922 sa zapísal do filmovej histórie. Nemecký režisér F. W. Murnau tu nakrútil film o upírovi Nosferatu.

Rozmach hradov na Slovensku

V priebehu 15. storočia boli počas husitských vojen postavené ďalšie hrady a staršie boli opevnené, pričom ich stavitelia brali do úvahy už aj využitie strelných zbraní. V tomto období sa Trenčiansky, Devínsky a Spišský hrad zaradili medzi najväčšie hrady v Európe.

Spomedzi všetkých našich hradov je zrejme najslávnejší posledný menovaný. Je považovaný za najrozsiahlejšiu hradnú zrúcaninu v strednej Európe.

Jeho kamenné pozostatky vyrastajú z pahorku akoby sa samotná zem usilovala vzkriesiť jeho slávnu gotickú minulosť. Je to jeden z dôvodov, prečo sa hrad objavil v americkom filme Dračie srdce (Dragonheart). Režisér ho vďaka počítačovým technológiám umiestnil v príbehu filmu k moru, hoci v skutočnosti je od najbližšieho pobrežia vzdialený vyše 600 kilometrov.

Jeden z najlepšie zachovaných hradov v tomto regióne sa nachádza v Kežmarku. Postavili ho v polovici 15. storočia. Dnes je v ňom múzeum pripomínajúce históriu samotného objektu aj mesta.

Osmanské nájazdy

Ďalšia vlna výstavby hradov prišla po tom, ako Osmani v 16. storočí dobyli dolné Uhorsko. Na základe cisárskeho výnosu boli výrazne rozšírené hradné múry vo Vígľaši, Fiľakove či Krásnej Hôrke.

Pevnosť v Komárne bola prestavaná podľa talianskych vojenských technických nákresov, čím sa z nej stala najsilnejšie opevnená stavba v Uhorsku.

V roku 1594 pevnosť odolala mesačnému obliehaniu stotisícovou osmanskou armádou a neskôr sa stala symbolom európskej vojenskej architektúry.

V boji proti Osmanom však neboli využívané len hrady, ale do obranného systému boli začlenené aj niektoré opevnené kláštory.

Dobrým príkladom je Hronský Beňadik. Opátstvo bolo založené v roku 1075 a miestni mnísi po stáročia napomáhali šíriť kresťanstvo. Až neskôr bol celý komplex opevnený. V roku 1945 bol kláštor vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Počas obdobia osmanských vojen v priebehu 16. a 17. storočia zohrávali slovenské rady nezastupiteľnú úlohu pri obrane celého regiónu, ktorý sa stal geopoliticky významnou križovatkou.

Podľa historika Petra Kresánka sa opisy slovenských hradov nachádzajú v mnohých dobových cestopisoch a publikáciách. Nie všetky historické zápisy sú však len o hrdinských bitkách. Príkladom je známa legenda o Alžbete Bátoriovej, o ktorej sa môžete viac dočítať v našom knižnom sprievodcovi Trenčín región.

Táto uhorská šľachtičná, známa aj ako krvavá grófka Bátorička, sa smutne preslávila začiatkom 17. storočia ako masová vrahyňa, ktorá vo svojom sídle na Čachtickom hrade umučila a zabila desiatky mladých žien. Uvádza sa, že ich mohlo byť až 650.

Okolo jej zločinov časom vzniklo množstvo mýtov a legiend, z ktorých najznámejšia hovorí o tom, ako sa Bátorička kúpala v krvi svojich obetí, aby si zachovala mladosť. Nech už je pravda akákoľvek, jej príbeh poskytol desivú inšpiráciu pre diela mnohých spisovateľov, dramatikov, filmárov a umelcov z celého sveta.

Na zozname tak napríklad nechýba pieseň od americkej thrashmetalovej kapely Slayer či film Juraja Jakubiska Bathory, ktorý bol nakrútený v anglickom jazyku a vznikol ako medzinárodná koprodukcia Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Veľkej Británie.

Prirodzene, veľká časť expozície malého mestského múzea v Čachticiach je venovaná práve Alžbete Bátoriovej.

​Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Úpadok hradov na Slovensku

Veľa našich hradov bolo zničených v 17. storočí počas protihabsburgských povstaní. Keďže boli považované za centrá odporu, panovníci vo veľkej miere prispeli k ich tragickému osudu.

Ničením dôležitých múrov, strieľní a iných strategických častí ich cisárska armáda systematicky zbavovala obranných schopností. Hrady boli neskôr využívané už len ako strážne veže a postupne chátrali.

V období romantizmu koncom 18. storočia boli niektoré z nich čiastočne obnovené a našli nové využitie ako pohodlnejšie a luxusnejšie zámky, rodinné rezidencie či múzeá.

Napríklad po tom, ako rodina Turzovcov získala v 16. storočí moc nad Bojnickým zámkom, dala jeho mohutne opevnené obranné štruktúry prestavať na renesančný zámok. O čosi neskôr dal zámku súčasný neogotický vzhľad jeho bohatý dedič a nadšenec prestavby hradov Ján Pálfi.

Ako imitácia romantických zámkov z francúzskeho údolia rieky Loiry sa tak Bojnický zámok stal rozprávkovým miestom pre rodiny s deťmi a s pribúdajúcimi atrakciami sa z Bojníc stáva slovenský Disneyland.

Rodina Pálfiovcov dala v ranom barokovom štýle prestavať aj hrad Červený Kameň, ktorý dnes slúži ako múzeum vývoja životného štýlu šľachty a buržoázie na Slovensku.

Väčšina našich hradov však nemala taký šťastný osud. Mnohé vyhoreli. Dva hrady neďaleko Bratislavy - Devín a Pajštún - úmyselne vypálili napoleonské vojská potom, ako tu Napoleon v roku 1805 podpísal mierovú dohodu. Ďalšie boli zničené počas druhej svetovej vojny, iné podľahli zemetraseniam.

Poslednou obeťou požiaru sa stal hrad Krásna Hôrka, ktorý bol jedným z najobľúbenejších na Slovensku. Veľká časť z neho bola zničená v roku 2012, v súčasnosti na ňom prebieha rekonštrukcia.

Ostatné hrady sa jednoducho rozpadli. V minulosti nemali pre miestnych žiadnu historickú hodnotu, a tak ich nechali chátrať.

Bohužiaľ, niektorí ľudia ich vedome ničili a rozobraté múry používali na stavbu vlastných domov. Kresánek spomína pevnosť Bzovík ako jednu z tých, ktoré miestni čiastočne vyplienili a rozobrali na stavebný materiál. „Základy celej obce Bzovík sú plné románskogotických častí kláštora,“ uvádza Kresánek.

Záchrana národných pokladov

Začiatkom 20. storočia hrady pritiahli pozornosť viacerých turistických klubov a neskôr aj štátu. Mnohé dnes slúžia ako múzeá (Červený Kameň, Modrý Kameň, Kežmarok), iné ako galérie (Zvolen), Ilavský hrad bol dokonca prestavaný na väzenie a Bytčiansky zámok slúži ako archív.

Mnohé z našich hradov sú dnes dominantami miest (Bratislava, Trenčín, Nitra, Kežmarok či Banská Bystrica). Okrem toho sú využívané komerčne, napríklad ako reštaurácie či hotely. Postupom času sa o ochranu a obnovu hradov začala zaujímať aj širšia verejnosť.

Vďaka obciam a dobrovoľníkom z občianskych združení sa začali viaceré objekty rekonštruovať. Od roku 2011 funguje dokonca štátom dotovaný program, ktorý umožňuje dlhodobo nezamestnaným pracovať na oprave hradov.

Rekonštrukcie sa pre dobrovoľníkov stali aktívnou formou trávenia voľného času, ktorá je populárna aj medzi cudzincami žijúcimi na Slovensku.

Aj keď je motivácia ľudí, ktorí sa usilujú o záchranu našich hradov rôzna, väčšina z nich uvádza, že sa jednoducho nemôžu nečinne prizerať, ako sa naše historické poklady postupne vytrácajú.

„Nie je mi ľahostajné, keď ľudia nepoznajú svoju históriu, ktorá je bohatšia, ako sa na prvý pohľad zdá,“ povedal Rastislav Rybanský z občianskeho združenia pre obnovu Topoľčianskeho hradu. „A určite mi nie je ľahostajné, keď sa mi história stráca pred očami.“

Tento článok je od autorov edície knižných sprievodcov Skvelé Slovensko (Spectacular Slovakia) a bol publikovaný v bedekri Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2012 píše pre noviny v angličtine The Slovak Spectator. V roku 2015 sa stal redaktorom denníka SME, kde pracuje na oddelení domáceho spravodajstva. Facebook, Twitter

Čítajte ďalej

Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Berberi majú v púšti neľahký život. Môžu nás inšpirovať ukotvením v prítomnosti.


Kvalitné víno má byť cenovo dostupné všetkým.


Letoviská Bayahibe a Punta Cana sú ako dva odlišné svety.


SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu