Júnový podvečer je v horskej dedinke Adiši úplné ticho, počuť len cinkot zvoncov kráv, ktoré sa pasú všade. V dedine je asi dvadsiatka domov, no väčšina má vybité okná. Kamenné veže, ktoré v minulosti slúžili na obranu, sa rúcajú. V nadmorskej výške dvetisíc metrov tu v severogruzínskom regióne Svaneti žije len pár ľudí.
V dome s modrou drevenou terasou si môžete kúpiť čerstvý syr a do tašky vám hodia ešte horúci gruzínsky chlieb puri. O pár domov ďalej práve skupina zmoknutých turistov vyjednáva o cene za ubytovanie pre dvanásť ľudí.
Postelí je len osem, ale pomestia sa všetci. U susedov si zase treba prenajať kone na prebrodenie rieky na ďalší deň túry.
Adiši je jednou z desiatok horských dedín, ktoré sa dajú navštíviť na niekoľkodňových túrach v Gruzínsku. Možností je pritom veľa - otázne je, či vyžadujete civilizáciu a miesto na spanie, alebo si zvolíte päťdňový pochod okolo najkrajších jazier a ubytovanie aj stravu si ponesiete na chrbte v batohu.
Horské dediny v regióne Svaneti mali často strážne veže proti nepriateľom. Stoja dodnes. (zdroj: SME - Lukáš Onderčanin)Pohostinní aj o polnoci
Čo sa oplatí vyskúšať v Gruzínsku?
- Niekoľkodňová túra v regióne Svaneti
- Návšteva Prometeovej jaskyne severne od Kutaisi
- Vodopády pri kaňone Okatse
- Chrámy a uličky hlavného mesta Tbilisi
- Rafting na rieke v regióne Rača
- Kamenné chrámy vo Vardzii
- Turistika z mesta Stepansminda pod úpätím vrchu Kazbek
- Návšteva vínnych regiónov na východe krajiny
- Kúpanie sa v Čiernom mori v Batumi
Gruzínsko sa stáva pre turistov čoraz populárnejším – len minulý rok ho navštívilo vyše päť miliónov ľudí. Láka vysokými horami, nedotknutou prírodou, trochu post-sovietskou kultúrou aj nízkymi cenami.
Je bezpečné a s miestnymi sa dá o cenách vyjednávať, ak poznáte aspoň základy ruštiny. Lacné letenky zo strednej Európy priťahujú do krajiny najmä mladých ľudí, ktorí hľadajú turistickú alternatívu za drahšie Alpy.
„Svani sú hrdí ľudia,“ hovorí Kanci Gerli, miestny šofér maršrutky, teda minibusu. Majú svoj jazyk, pri domoch strážne veže a na rozdiel od ostatných oblastí Gruzínska ich nikdy nedobyli Mongoli ani Arabi, hovorí po rusky Gerli a nalieva u seba na terase do pohárikov čaču, miestnu domácu pálenku aj mierne trpké domáce víno, ktoré tu nájdete v každom dome.
Práve Svaneti je typické horami až do výšky päťtisíc metrov a desiatkami turistických chodníkov vhodných aj na niekoľkodňové túry.
Kým sa však z hlavného mesta Tbilisi alebo bližšieho Kutaisi dostanete do Mestie – centra hornatého regiónu, čaká vás niekoľkohodinová púť maršrutkou. Jej dĺžka závisí od dier v ceste, počtu kráv, ktoré sa s obľubou pasú alebo ležia v strede hlavnej cesty, aj od pohostinnosti vášho vodiča, ktorý zastavuje pri občerstveniach, aby vás miestni ponúkli čačou, vínom alebo originálnym syrovým bochníkom chačapuri.
Do Mestie a okolia v minulých rokoch vláda veľa investovala. Cesta do údolia je väčšinou nová alebo sa opravuje, v meste vyrástli infocentrá aj hotely. Z mesta vedie niekoľko turistických chodníkov, lanovka vyvezie návštevníkov aj na hrebeň s výhľadom na kaukazské štíty.
Najpopulárnejšia turistická trasa do horskej usadlosti Ušguli je začiatkom júna takmer prázdna – po hrebeni hôr kráča len pár skupiniek turistov. Cieľom je každý večer po párhodinovom pochode príchod do jednej z dediniek, kde turistov ubytujú miestni – často aj s lokálnou večerou a sladkým vínom za pár gruzínskych lari.