Milánsky Dóm, Miláno

Postaviť najväčšiu gotickú katedrálu na svete a stále jeden z najväčších kostolov na svete trvalo takmer 6 storočí. Stavať sa začala v roku 1386.
O úplné dokončenie Milánskeho Dómu (Duomo di Milano) v roku 1805 sa najviac pričinil Napoleon Bonaparte, ktorý v ňom chcel byť korunovaný za talianskeho kráľa.
Najvýraznejším architektonickým prvkom Dómu je biely mramor, 135 vežičiek a špirál a na nich viac ako 3 400 sôch.
Obdivovať ich môžete aj zblízka, strecha je sprístupnená a ponúka nádherné výhľady na mesto.
Najvyššia z veží Dómu má 109 metrov, na nej stojí pozlátená socha Panny Márie.
Vnútro 157 metrov dlhého chrámu je rovnako pôsobivé ako jeho vonkajšia podoba. Návštevníkov očarí 52 mramorových stĺpov, nádherné vitráže v oknách a oltár od renesančného umelca Pellegrina Tibaldiho.
Bazilika sv. Marka, Benátky

Svojimi bohato zdobenými mozaikami a zmesou talianskeho a byzantského štýlu dotvára Bazilika sv. Marka už niekoľko storočí podobu Námestia sv. Marka v Benátkach.
Vznikla ako symbol bohatstva a moci Benátskej republiky, kvôli svojej zlatej výzdobe je preto známa aj ako Chiesa d'Oro (Zlatý kostol).
V interiéri stále ohurujú obrovské plochy zlatom vykladanej mozaiky na stropoch kupol a geometrické mramorové mozaiky na podlahe.
Bazilika leží na východnom konci Námestia sv. Marka a je prepojená s Dóžovým palácom. Pôvodne to totiž bola kaplnka dóžu.
Katedrálou je od roku 1807, kedy sa stala sídlom benátskeho arcibiskupa, dovtedy sídlil v San Pietro di Castello.

Bazilika Sv. Antona, Padova

Talianska Padova leží v blízkosti Benátok a jej hlavnou pamiatkou je Bazilika sv. Antona Paduánskeho. Domáci ju prezývajú Il Santo. Začali ju stavať rok po smrti svätca.
Veľkolepá bazilika s ôsmimi kupolami v sebe spája byzantský, románsky a gotický štýl.
Výnimočne pôsobí aj vnútro baziliky, spolu so sochárskou výzdobou a freskami.
Monumentálny bronzový hlavný chrámový oltár s výjavmi zo života sv. Antona Paduánskeho vytvoril Donatello.
Donatello je tiež autorom najkrajšej jazdeckej sochy tých čias, Erasma de Narniho na Piazza del Santo pred bazilikou.
Dóm Santa Maria del Fiore, Florencia

Dóm Santa Maria del Fiore je spojením gotickej katedrály s renesančnou kupolou.
Veľkolepý kostol je štvrtým najväčším chrámom na svete s dĺžkou 153 metrov, šírkou 38 metrov a 90 metrov v priečnej lodi. Dostatok priestoru pre 25 tisíc veriacich.
Dvojplášťová osemboká kupola vysoká 114,4 m a s rozpätím 41,97 m je dodnes považovaná za zázrak stavebnej techniky. Navrhol ju Filippo Brunelleschi
Stavali ju bez použitia lešenia zvonka dovnútra, z tehál postupne kladených vo vzoroch rybacej kosti. Vnútorné steny kupoly mali byť podľa pôvodných plánov jednoduché, tak ako zvyšok stien v interiéri, neskôr ich však vyzdobili freskami.
Vonkajšie steny zdobí obklad z viacfarebných mramorov, okrem bieleho z Carrary a zeleného z Prata aj ružovým z Marrema.
Samotné priečelie bolo dokončené až v roku 1871 s rešpektom k historickému vzhľadu zvyšku katedrály.
Súčasťou katedrály je 84 metrov vysoká Giottova zvonica.
Siensky dóm, Siena

Siensky dóm vznikol prestavbou staršej románskej baziliky, pôvodné veľkolepé zámery staviteľov sa však nepodarilo naplniť.
Bez ohľadu na to sa Siensky dóm považuje za jeden z najkrajších gotických kostolov v Taliansku.
Veľmi zaujímavo aj na dnešné pomery pôsobia pásy svetlého a tmavého mramoru na jeho stenách a stĺpoch.
Na sochárskej výzdobe interiéru sa podieľali Michelangelo, Donatello či Pinturicchio.
Podlahy sú vykladané mozaikou znázorňujúcou biblické príbehy a historické udalosti.
Po väčšinu roka sú proti poškodeniu pokryté kobercami, s výnimkou augusta a septembra. To je preto najlepší termín na jej návštevu.
Bazilika sv. Františka, Assisi

Bazilika sv Františka v Assisi je jedným z hlavných kresťanských pútnických miest v Taliansku. Vysvätená bola v roku 1253.
Vypína sa na skalnatej vyvýšenine Monte Subasio nad mestom a zdiaľky pripomína opevnený hrad.
Baziliku tvoria dva nad sebou postavené priestory, gotický dolný kostol s kryptou, kde je hrob svätca, a horný románsky kostol.
Horný kostol zničilo zemetrasenie v roku 1997, bazilika je od roku 2000 po dôkladnej rekonštrukcii súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Katedrála v Orviete, Umbria

Umbrijská katedrála v Orviete je známa vodorovnými pásmi svetlého travertínu a modrošedého bazaltu.
Základný kameň chrámu položil pápež Mikuláš VI. v roku 1290, stavalo sa potom ďalších 200 rokov.
Románsko-gotická fasáda je zdobená mramorovými reliéfmi, trblietavými zlatými mozaikami a obrovskými ružicami okien.
Vo vnútri klenbu podopierajú travertínové stĺpy a návštevníkov ohurujú gotické fresky venované životu Panny Márie.

Chrám sv. Petra, Vatikán

Chrám svätého Petra vo Vatikáne je najznámejšie dielo renesančnej architektúry v Taliansku a zároveň jeden z najväčších a najkrajších kostolov na svete.
Pre finančné problémy jeho výstavba trvalo 120 rokov. Novú baziliku vysvätil pápež Urban VIII. v roku 1626.
Jej kupola má 136 metrov a je neprehliadnuteľnou dominantou Ríma. Zároveň poskytuje po pomerne náročnom vystúpe nahor výhľady na celé mesto.
Čelná fasáda chrámu spolu s kolonádou dotvárajú Námestie sv. Petra.
Celý interiér je bohato zdobený mramorom, sochami vrátane najväčšieho umeleckého pokladu, Michelangelovej Piety a obrovskou plochou mozaiky.
Tu si priamo na podlahe môžete porovnať, o koľko kratšie sú iné významné kresťanské kostoly.
V roku 1990 veľkosť Chrámu sv. Petra predbehla Bazilika Panny Márie v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny.

Panteón, Rím

Pôvodne pohanský starorímsky chrám po páde Rímskej ríše pustol, až kým ho byzantský cisár nevenoval pápežovi.
V roku 609 ho zasvätili Panne Márii a mučeníkom, čo výnimočnú antickú stavbu zachránilo pred zničením.
Kupola bola dlhé stáročia (až do roku 1960) najväčšou na svete. Jej výška aj priemer majú rovnaký rozmer - 43,3 metra.
Bezproblémovému prenosu zaťaženia z kupoly do základov pomáha na obdobie vzniku dômyselná konštrukcia múrov - v spodnej časti sú hrubé viac ako 6 metrov, s postupujúcou výškou sa stenčujú.
V strede kupoly je Oculus, jediný otvor s priemerom 9 metrov slúžiaci na osvetlenie aj vetranie chrámu (okrem vstupnej brány).
Cez Oculus však dovnútra aj prší, vodu odvádza cez 22 otvorov v podlahe drenáž.
Pôsobivý interiér Pantheonu počas dňa dotvárajú postupne sa posúvajúce lúče slnka prenikajúce zhora cez Oculus.
Vstup dovnútra chrámu prekrýva portiko, stĺporadie 16 korintských stĺpov, ktoré podopierajú strešný štít s pôvodným antickým nápisom.
TIP: Dovolenka v Ríme >>
Katedrála sv. Ondreja, Amalfi

Ku Katedrále sv. Ondreja v Amalfi vedie z Piazza Duomo dlhé schodisko.
Spolu s vonkajšou výzdobou to dodáva mestečku južne od Neapola v Salernskom zálive zvláštnu atmosféru.
Výzdoba fasády čerpá v arabskej a sicílskej tradícii. Dopĺňajú ju stredoveké bronzové dvere a štyri veže, ktoré lemujú kupolu zvonice.
Barokový interiér spolu s maľbami z 18. storočia zobrazujú život a zázraky sv. Ondreja.