Sukh Tulga Batsuuri má 21 rokov a na koni jazdí od malička. Kto ťa to naučil? Odkedy jazdíš na koni?
„V Mongolsku je bežné, že už 6-7 ročné deti jazdia na koni. Ja som sa už ako šesťročný na koni pretekal. Naučil ma to môj strýko. U nás je zvykom, že ľudia sa večer schádzajú a jazdia na koni, takže deti s tým od mal vyrastajú a prirodzene sa to naučia už vo veľmi útlom veku.“
Do ktorých častí Mongolska chodievaš s turistami na koňoch?
„Vyrastal som a žijem v severomongolskej provincii Khövsgöl. Treking na koňoch robievam práve v okolí jazera Khövsgöl (juhozápadne od sibírskeho Bajkalu pozn. red.) a tiež vo východnej a západnej tajge, čiže severné Mongolsko.“
Život bez koní by bol v Mongolsku komplikovaný. (zdroj: Marta Rajková)Ľudia zvyknutí na civilizačné vymoženosti občas preceňujú svoje schopnosti a niekoľkodenný treking na koňoch sa im nezdá náročný. Sú veci, ktoré turisti počas výletu nezvládajú?
„Západniari si často myslia, že mongolské kone sú také isté ako tie, na ktorých sa učili jazdiť doma. Mongolské kone však majú bujnú krv, sú to takmer divé kone, žijú vo voľnej prírode a človek s nimi musí zaobchádzať opatrnejšie.
Turisti veľakrát nedržia opraty, nohy nemajú v strmeňoch alebo ich majú nesprávne.
Používanie technických vymožeností nebýva v mieste so slabým signálom jednoduché. (zdroj: Marta Rajková)Kone okrem toho citlivo reagujú na nezvyčajné pachy, ako napríklad na parfémy. Sú z toho zmätené, neznáma vôňa im smrdí a nepokojne pobehujú.
Turista by mal byť dobre pripravený na vrtkavé počasie a musí mať kvalitnú obuv a oblečenie. To je veľmi dôležité. Ak má človek nevhodnú obuv, noha ľahko vypadne zo strmeňa. Pred tromi rokmi kvôli tomu jeden chlapec spadol z koňa a zlomil si kľúčnu kosť. Museli po neho poslať helikoptéru.“
Batožinu sám pripevňuješ na koňa, takže vieš čo všetko si západní turisti balia a berú so sebou do divočiny. Čo ťa najviac prekvapilo a nad čím si len krútil hlavou?
„Jedna skupinka so sebou mala veľký, asi polmetrový filter na vodu. Veľmi ťažko sa to dalo pripevniť na nákladného koňa, oni však trvali na tom, že si to vezmú.
Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila, bol notebook. Načo potrebuje človek počítač uprostred lesa? Navyše hrozilo, keď som uťahoval popruhy na koni, že sa počítač zničí. Turista mal potom notebook v príručnej taške pod pazuchou, ale bolo to trápenie. Celý čas s tým bol problém.“
Ženy zvládajú v Mongolsku treking na koňoch lepšie ako muži. (zdroj: Marta Rajková)Kto zvláda niekoľkodňový treking na koňoch lepšie? Muži či ženy? Nemyslím len jazdu na koni, ale celkovú výdrž.
„Ženy. Bežný deň počas trekingu vyzerá tak, že vyrazíme okolo 9-tej hodiny ráno a na koni sme približne do 3-tej poobede. Vtedy si dáme asi dvojhodinovú prestávku a potom pokračujeme až do večera. Keď príde čas prestávky, muži ležia, sú unavení. Častejšie sa aj sťažujú. Ženy sú naopak čulé, varia obed, užívajú si okamih, bavia sa.
Pred dvomi rokmi som mal skupinku, kde bolo samí muži a jedna žena. Pršalo celý deň od rána, do večera. Keď sme večer zastavili, muži sa ukryli do stanu a už sa z neho ani nepohli. Tá útla žena sa však pridala k nám pri ohni a spolu s nami sa sušila a zohrievala.
My, mongolskí nomádi, keď zmokneme, nemáme sa kde ukryť pred dažďom a nemáme veci na prezlečenie. Musíme jednoducho založiť oheň a vysušiť si pri ňom oblečenie. Iba žena sa k nám vtedy pridala.“
Zažil si nejaký okamih alebo skupinu, na ktorú nikdy nezabudneš, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle?
„Nezabudnem na vás dvoch, pretože sa vôbec nesťažujete.“ (smiech)
(smiech) Nie, vážne.
„Turisti sa zakaždým na niečo sťažujú. Na nakladanie koňa, na miesto, kde sa utáboríme, na všeličo. Radi rozhodovali o všetkom, aj keď nepoznajú prostredie. Síce si to platia, ale počas trekingu na koňoch som šéfom ja.
Tsaatanovia chovajú namiesto oviec soby. (zdroj: Marta Rajková)Nikdy nezabudnem na skupinu deviatich amerických zubárov, s ktorými sme sa vybrali k etniku Tsaatan. Praktizujú šamanizmus a veria na prírodné sily. O nich je tiež známe, že majú problémy so zubami. Nechodia k zubárovi, pretože bývajú vo veľmi odľahlej časti Mongolska. Aj keď občas navštívia hlavné mesto provincie, tak kvôli biznisu alebo iným nevyhnutným veciam, nie kvôli zubárovi.
Američania ich preto dobrovoľne vyšetrili. Všetkých, jedného za druhým. Najprv sme strávili štyri dni v západnej tajge, a potom štyri dni vo východnej tajge. Tsaatanovia boli, samozrejme, veľmi šťastní.“
A ty si šťastný? Nechcel by si zmeniť svoj život, keby si si mohol splniť tri želania?
„Milujem svoj život taký, aký je. Vždy som žil na vidieku a teraz mám dobytok a stáda. Mám rád život v prírode, pokoj a harmóniu. Život nomáda nie je ľahký, ale akceptujem ho.
Sprievodca Sukhe pózuje pred sobmi. (zdroj: Marta Rajková)Keď som mal 10 rokov, zomrel mi otec. Ak by som ma tri želania, prvé by bolo, aby som stretol ešte raz svojho otca. Ako druhé by som si želal viac dobrých pretekárskych koní. Koní je v Mongolsku veľa, ale pretekárske kone sa nerodia tak často. Je to skôr otázkou šťastnej náhody. Mojím tretím želaním je žiť naďalej v pokoji a zdraví s mojou matkou a súrodencami.“
Robia turisti niečo, čo nemáš rád?
„Nemám rád, keď ľudia nadávajú koňovi, ktorému sa nechce ísť alebo ich neposlúcha.“
Turistická sezóna je najmä v lete, od júna do augusta. Keď nesprevádzaš turistov, čo robíš?
„Som nomád, putujem so svojim stádom. Nebývam preto v dome, ale v jurte. Je to oveľa praktickejšie, pretože sa veľa presúvame. Mám 30 koní, 32 oviec, 28 kôz a 12 jakov.“
Koľko stojí mongolská jurta?
„Okolo 3 a pol miliónov mongolských tugrikov.“ (asi 1 700 eur, pozn. red)
Jurta v typickej mongolskej krajine. (zdroj: Marta Rajková)V júli sa v Mongolsku slávi sviatok jeden z najväčších sviatkov, Naadam. Čo pre teba znamená?
„Keď som mal 9 rokov, obec Tsagaan Nuur organizovala na Naadam veľký festival. V rámci neho malo pretekať okolo 200 koní. Tri dni predtým však husto pršalo, rieky sa vylievali z korýt a terén bol veľmi nepriaznivý. Predstavte si 200 detí cválať v takýchto podmienkach.
Počas pretekov som spadol z koňa a zobudil som sa až v nemocnici. Mal som zlomenú kľúčnu kosť a rozbitú lebku. Ale Naadam mám aj tak veľmi rád. Teraz mám svoje vlastné kone a ponúkam ich svojim bratom a príbuzným, aby s nimi pretekali.“
Sú mongolské kone lepšie ako západné?
„Mongolské kone žijú v tvrdších podmienkach, voľne, sú neustajnené. V zime teplota klesne aj na -40°C a v lete je +30°C. Preto sú odolnejšie. Naše kone musia čeliť aj iným nástrahám, napríklad vlkom. Okrem toho sú veľmi vytrvalé. Dokážu cválať aj 25 km vkuse.“
U nás konské mäso nie je bežne dostupné a ľudia, ktorí u nás kone majú, sa ho zdráhajú jesť. Podobne ako psíčkari by nikdy neochutnali psa. Ako je to v Mongolsku?
„Jasné, každý v Mongolsku je konské mäso. Mne aj veľmi chutí.“
Všimli sme si, že dodržiavaš určité rituály. Než sa pustíš do jedla, ktoré si uvaril, do každej svetovej strany hodíš z neho za lyžicu. Minule si ma upozornil, aby som misku neobracal hore dnom. Ktoré rituály sú pre teba najdôležitejšie?
„Svoju čiapku nikdy neobrátim vrchom nahor a svoj bus (mongolský opasok, pozn. red.) nikdy nenechám ďaleko od seba. Tieto dve veci zachovávajú šťastie muža.
Mimochodom, keď hovoríme o zvykoch, stáva sa, že turisti po odchode z jurty veľmi silno zabuchnú dvere. V Mongolsku to znamená, že ten človek sa na to miesto už nevráti.“
Ročnú cestu po svete môžete sledovať na www.facebook.com/travelistan.
Autor: Marta Rajková