nky pre skleníkové typy. Našťastie, (alebo žiaľ, ako pre koho...) realita je iná. Občas aj prší, aj mrzne, aj sa ideme zblázniť z horúčav. Náš organizmus veľkú väčšinu výkyvov zvládne. Ale najmä v extrémnych prípadoch by pomohla maličkosť klimatizácia. Donedávna luxus dostupný len pre vyvolených, s postupom techniky čoraz viac prístupný väčšine.
Naozaj nie ste jediní, komu prekáža, že je v zime príliš chladno a k tomu aj vlhko, v lete zasa prihorúco. Akoby neexistoval aspoň deň v roku, kedy by bolo všetko v optimálnom stave a mohli sme si povedať: toto je to
ideálne počasie, správna klíma a vynikajúca teplota. Dá sa s tým niečo urobiť? Dá. Aj sa robí. Najmä vo svete a trocha už aj u nás.
Vonku musí byť poriadne horúco, keď je vo vnútri taká zima. Tieto slová sa najmä v USA stali v posledných rokoch synonymom používania klimatizácie. Bez nej si už nielen Američania nevedia život ani len predstaviť. Veď koho by dnes bavilo nechať sa pri cestovaní uvariť? Klimatizácia to napraví - v lete vás pekne ochladí. A navyše, v zime ohreje. Aké jednoduché a samozrejmé. Dnes áno. Lenže nebolo to vždy tak.
Kúsok histórie
Ľudstvo prišlo pomerne skoro na to, ako sa ohriať, keď je zima. Proti letným horúčavám však dlho nevedelo nájsť správny liek. Ochladzo-vanie pomocou vody a ochladzovanie vody samotnej je pritom najstarším vynálezom v boji proti nechcenému teplu. Ochladzovanie vody pomocou chemických reakcií poznali už v starej Číne a to bolo v 12. storočí. Výroba chladu pomocou prírodného ľadu bol veľmi dlho ten najosvedčenejší spôsob, ako udržať požadovanú nízku teplotu. Najmä na miestach, kde sa skladovali potraviny. Ešte aj päťdesiate roky minulého storočia zažili ľadovne. Miesta, v ktorých sa skladoval prírodný ľad, získaný v treskúcej zime z hladín rybníkov, jazier a riek. A z ľadovní sa po celý rok rozvážal ľad najmä do pivovarov a hostincov na chladenie nápojov a potravín. Bolo to čisté a ekologické riešenie - ale nepraktické
a nevhodné pre iné, ako stacionárne používanie.
Ako na to?
Prvý patent na chladiaci stroj s výparníkom získal Američan J. Perkins. Jeho chladiace zariadenie používalo pri chladení éterové pary. Ale nie každé takéto zariadenie bolo vhodné napríklad do domácností, nebodaj do áut, ktoré na začiatku snáh ešte ani poriadne neexistovali. A koč či dostavník s klimatizáciou? Dokonalé sci-fi. Veď napríklad takzvaný -zimostroj z roku 1850, konštrukcia amerického lekára Johna Gorrieho, mal obrovské valce a kolesá a celý bol veľký ako záhradný domček. Stál na masívnom podstavci z tehál. Tadiaľto teda cesta neviedla. Až v roku 1875 skonštruoval nemecký fyzik Linde kompresorový chladiaci stroj s čpavkom ako chladiacim médiom. Bezkompresorovú chladničku vyvinuli až v roku 1923 paradoxne, čuduj sa svet, v krajine, kde by po väčšinu roka nemali mať problémy s chladením, vo Švédsku. Tieto stroje a prístroje boli vlastne predchodcami chladničiek, ale aj klimatizačných zariadení, hoci klimatizácia pracuje predsa len na trocha iných princípoch.
Ako to funguje?
Klimatizačné zariadenie nasáva vzduch. Filtruje ho, ohrieva, zvlhčuje alebo ochladzuje a vysušuje no a, samozrejme, rozvádza ho. Na to slúži ventilátor (alebo sústava niekoľkých). Na rozdiel od klasickej chladničky v ňom vzniká prúd chladného vzduchu. Moderné zariadenia majú navyše rôzne filtre, ktoré môžu do veľkej miery ovplyvniť kvalitu vzduchu a v klimatizovanom priestore dokážu dosiahnuť kvalitnú a zdravú klímu. V horúcich letných mesiacoch spríjemnia život nielen bežným smrteľníkom, ale uľahčia život počas celého roka aj tým, ktorých trápia rôzne alergény v ovzduší - roztoče, prach či peľ. Čistí vzduch aj od výfukových plynov. Dosť dôvodov mať ju, či nie?
Kde sa používa?
Ak máme na mysli autá, zariadenie, ktoré bolo ešte pred niekoľ-kými rokmi výsadou iba superluxusných limuzín, je dnes celkom bežnou súčasťou nižších tried vozidiel. Neraz sa stretávame s klimatizáciou aj v malých autách či už ako súčasťou doplnkovej výbavy alebo s možnosťou dodatočnej montáže. Masové rozšírenie nastalo vďaka novým materiálom, chemikáliám a modernej elektronike. Teda všetkému, čo je moderným autám vlastné. Vďaka tomu sa významne zjednodušila konštrukcia, čím sa podarilo znížiť výrobné náklady. Prečo by si ju teda nedoprial aj celkom obyčajný motorista? Lebo... klimatizácia je:
Dobrý sluha, zlý pán
Platí to v celom rozsahu. Ak pri kúpe nového auta nie je klimatizácia v základnej výbave, dá sa doobjednať. Podľa typu a modelu vozidla za takých 25 000 až 80 000 korún. A čože je to napríklad pri aute nielen za milión, ale aj za polovičnú sumu... Preto sa väčšina motoristov domnieva, že sa určite oplatí investovať do pomerne drahého doplnku aj v našich zemepisných šírkach. Vystúpiť celý pokrčený a zmorený teplom po niekoľkohodinovej jazde z auta a ešte aj prepotený skrz naskrz nie je príjemné, ani zábavné. Najmä ak vás čaká dôležité obchodné rokovanie. Aj cesta na dovolenku za ešte väčšími horúčavami môže byť príjemnejšia v klimatizovanom aute. Príliš nízka teplota v interiéri však môže priniesť problémy.
Menej je viac (používajte s rozumom)
Keď je vonku horúco, snaha väčšiny je ochladiť sa. Čo najskôr. Teda pustiť klimatizáciu naplno. Nie je to dobrý nápad. Skúste poriadne rozhorúčený vypiť studený nápoj. Odnesie si to hrdlo, alebo dostanete nádchu. Lekári podľa skúseností pre naše telo odporúčajú, aby rozdiel medzi teplotou vonku a v interiéri auta nebol väčší ako 5 až 7 stupňov Celzia. Teda len o toľko môže byť vo vnútri chladnejšie aj pri tých najväčších horúčavách. Určite nie viac, aby si to neodnieslo vaše zdravie. Ak často vystupujete a nastupujete, rozdiel teplôt by mal byť nižší.
Ako používať klimatizáciu
Rozdelenie chladeného vzduchu treba smerovať tak, aby nefúkal priamo na posádku. Inak sa totiž vystavujete riziku vysušenia pokožky na odkrytých častiach tela. Pri dlhšom pôsobení si môžete vysušiť aj očnú rohovku. Rezanie a pálenie červených očí je daň za takúto nerozvážnosť. Najlepšie je viesť chladný vzduch z klimatizácie na čelné sklo, prípadne k nohám. Ak je vo vašom aute automatická klimatizácia, prenechajte na jej plecia len udržiavanie nastavenej teploty.
Chladí, aj hreje, aj suší...
Ochladzovanie vzduchu ale nie je jediná schopnosť a prednosť klimatizačného zariadenia. Tlačidlo AC (z anglického Air Condition) stláčame nielen pri tropických horúčavách. Aj na jar či v zime a na jeseň, oceníme prítomnosť klimatizácie na palube vďaka schopnosti vysušovať vzduch. Dobre poznáme zahmlené okná ako dôsledok rozdielnych teplôt. Klimatizácia pomáha rýchlemu zlepšeniu výhľadu
a tým najmä vyššej bezpečnosti. A mimochodom, je podstatne jednoduchšie nastaviť si v aute stabilnú teplotu, ako sa nechať obťažovať hlukom z otvorených okien a najmä spôsobiť prievan. Ten môže byť nielen nepríjemný, ale (nielen) pre malé deti aj nebezpečný.
Mechanická či automatická?
Pri mechanickom ovládaní klimatizácie treba nastaviť teplotu, smer prúdenia vzduchu, aj množstvo, teda rýchlosť otáčania ventilátora. Elektronická klimatizácia (ECC) prináša nesporné výhody: nielen. že zvyšuje komfort počas jazdy, ale aj obsluha sa obmedzuje na nastavenie požadovanej teploty. Počítač, ktorý je súčasťou ECC aktivuje všetky potrebné okruhy a nastavenia, ktoré sa dajú ešte nastaviť podľa potreby. Navyše informuje vodiča o vonkajšej teplote a signalizuje aj nebezpečenstvo vzniku námrazy na vozovke v chladnejších mesiacoch roka. Klimatizácie Delphi-Diavia, ktoré sú určené na dodatočnú montáž do vozidiel obsahujú autodiagnostický chybový register. Pomocou neho dokáže ktorýkoľvek špecializovaný servis Diavia na vyše 3500 miestach v Európe zistiť stav klimatizačného systému.
Dvojzónový luxus
Vľavo sedí vodič v tieni, na spolujazdca vpravo páli slnko. Jednému je zima, druhému horúco. Komu sa prispôsobiť? Vodičovi, ktorý potrebuje na prácu za volantom optimálne podmienky? Spolujazdec sa medzitým uvarí. Keď to bude naopak, vodič bude mrznúť. Riešením
a záchranou podobných situácií je zónová klimatizácia. Vľavo Sahara, vpravo Antarktída. S automatickým udržaním nastavených hodnôt. Vrcholom je samostatné nastavenie pre každé miesto v aute celkom nezávisle od ostatných. To je však v súčasnosti vymoženosť len tých najdrahších samohybov.
Aj klimatizácia má byť fit
Klimatizačnú jednotku, filtre a vzduchové prieduchy treba udržiavať
v kondícii. Nielen kontrolou a prípadným dopĺňaním chladiacej náplne, aby mohla klimatizácia fungovať, ako má. Dôležité je nechať celý klimatizačný súbor skontrolovať raz ročne v servise. Na bezproblémovú funkciu totiž vplýva nielen absolútna tesnosť systému a správna funkcia snímačov, ale aj čistota hadíc a mikrofiltra.
Čo to tu zapácha?!
Jar je tým správnym časom na starostlivosť nielen o auto, ale aj o klimatizáciu. V zime sa klimatizácia nepoužíva tak často ako v lete. Ale napriek tomu je možnosť vzniku a množenia plesní, ktoré sa prejavujú nepríjemným zápachom a nepriaznivými účinkami na zdravie posádky. Preto by mala byť súčasťou bežnej údržby aj pravidelná dezinfekcia výparníka klimatizačnej jednotky.
Pleseň? Odkiaľ sa vzala?
Ako plesne preniknú do klimatizácie? Pri jej používaní sa kondenzuje voda obsiahnutá vo vzduchu na jadre výparníka, odkiaľ sa odvádza pod vozidlo. Okolo výparníka je neustále vlhké prostredie, ktoré je výbornou živnou pôdou pre rôzne plesne, ktorých spóry sa nachádzajú vo vzduchu. Tie se často vyznačujú nepríjemným zápachom. Tvorenie týchto plesní závisí od spôsobu používania klimatizácie, technického riešenia výparníka a od klimatických podmienok, v ktorých sa systém používa.
Dezinfekcia, základ hygieny
Na likvidáciu plesní je určených viac druhov antibakteriálnych sprejov a prípravkov, ktorých účinok trvá až jeden rok. Napríklad Terosept je dezinfekčný prostriedok na vodnej báze určený na likvidáciu baktérií
a plesní v klimatizačnom systéme vozidla. Má výborné dlhotrvajúce účinky. Obsahuje účinné látky, ktoré zničia baktérie a plesne a dlhodobo zabraňujú ich ďalšiemu vzniku.
Rozhodnuté chcem ju
Ak máte vyhliadnuté nové auto, premyslite si, či ho chcete s klimatizáciou. Treba sa síce o ňu starať, jej používanie prináša mierny nárast spotreby a najmä pri autách s nižším výkonom aj pokles dynamiky jazdy. Veď klimatizácia (zatiaľ) nejde na solárne články či veternú energiu. Ak už auto máte a rozhodli ste sa pre dodatočnú montáž, aj to čosi stojí. Určite viac, ako pri dodaní klimatizácie
s novým autom priamo z výroby. Lebo pred montážou treba pár vecí najprv odmontovať. Záleží na type, značke a veľkosti auta.
A niekedy na klimatizáciu pri kúpe nezvýši, no po rokoch by ste si radi zlepšili komfort cestovania.
Ako vyberať autoklimatizáciu?Pracovník spoločnosti Molpir, ktorá je jedným z najväčších dovozcov autoklimatizačných zariadení na náš trh nám poskytol niekoľko užitočných rád:
4 vyberte si vždy spoločnosť, ktorá dováža a montuje autoklimatizačné zariadenia, ktoré sú schválené ministerstvom dopravy a telekomunikácii,
4 overte si, či ponúkaná klimatizácia má na Slovensku servisné zázemie, to znamená, či pri akejkoľvek poruche nebudete musieť zháňať náhradné diely mimo republiku,
4 namontovanie klimatizácie do vozidla minimálne zníži výkon a tiež zanedbateľne zvýši spotrebu paliva,
4 klimatizáciu si nechajte namontovať v špecializovanom servise, kde je vyškolený personál, pretože, montáž ale najmä plnenie vyžadujú odbornosť,
4 čas montáže autoklimatizácie do vozidla zaberie 1 deň, čiže cca 8 hodín.
Príklad: Za klimatizačné zariadenie do Škody Fabia zaplatíte od 36 150 Sk pre Škodu Fabia 1,2 až po 40 250 Sk pri Škode Fabia 1,9 TDI. K tomuto zariadeniu si musíte dokúpiť ovládanie, ktoré sa pohybuje v cenovej relácii od 1 650 Sk za ovládanie značky Diavia a 2 650 Sk za ovládanie Originál. Cena ovládania je
u všetkých typov klimatizácie rovnaká. A k tejto cene si treba, samozrejme, pripočítať cenu montáže a plnenia chladiacim
médiom. Servisné práce sa začínajú pri sume 6 000 Sk.
Daniela Kišoňová