Madeira: Ostrov pripomínajúci plávajúcu záhradu

Súostrovie Madeira, ktoré tvorí aj obývaný ostrov Porto Santo a dva neobývané Selvagens (Divoký) a Desertas (Púštnatý), leží asi na úrovni Maroka. K africkému pobrežiu je to zhruba 500 km, k európskemu raz toľko.

(zdroj: Milena Sobiecka, unsplash.com)

Bude to onedlho šesť storočí, čo na Madeiru narazili pri svojich plavbách portugalskí moreplavci. Hľadali Nový svet a jedno zaujímavé miesto našli takpovediac za rohom. A tak súostrovie historicky pripadlo Portugalsku a jeho provinciou zostalo dodnes.

Večne zelený

Najobývanejší je ostrov Madeira, kde sa nachádza aj hlavné mesto Funchal (vyslov Funšal). Je to takpovediac trpaslík – má dĺžku len 57 km a šírku 22 km.

Kdekoľvek sa vyberiete, ste tam najneskôr do hodinky - dvoch. Keďže leží medzi Európou a trópmi, má subtropickú klímu. Svoje ale zohráva aj teplý golfský prúd, ktorý obmýva brehy súostrovia. Má zásluhu na príjemnom počasí v každom ročnom období a vytvára priam ideálne podmienky na rast vegetácie od výmyslu sveta.

(zdroj: dovolenka.sme.sk)

Prvé, čo si všimnete z vtáčej perspektívy pri pristávaní lietadla v hlavnom meste sú špicaté hory, porastené sýtou zeleňou, hlboké údolia a tisícky obrobených terás (poios). Do mora sa dramaticky zvažujú skalnaté útesy sem-tam popretkávané piesčitými plážami. Tamojšie vavrínové lesy sú večne zelené. Nečudo, že ostrov pred pár rokmi zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.

Čím viac sa človek túla Madeirou, tým viac musí vzdávať úctu pracovitosti predkov terajších obyvateľov. Koľko len kameňa a zeme bolo treba navláčiť, aby vznikli tisícky terás na prudko sa zvažujúcich svahoch pohorí ostrova stúpajúcich až do výšky takmer dve tisíc metrov.

Pravda, história prezrádza, že tieto ťažké práce robili čierni otroci. Dnes sú na terasách krásne domy obklopené záhradami, ale hlavne políčka, sady a vinohrady s úrodnou čiernou zemou. Darí sa tam všetkým druhom zeleniny, ale napríklad aj tropickým banánovníkom. O vinohradoch, kde sa rodí hrozno na slávne madeirské víno, ani nehovoriac.

Madeira (7 fotografií)

Madeirská metropola

Hlavné mesto Funchal bolo prvým mestom v Atlantiku vybudovaným mimo starého kontinentu. Jeho názov je vraj odvodený od slova funcho, čo znamená v starej portugalčine fenikel. Jeho veľkými kríkmi bol totiž v čase osídľovania porastený celý ostrov. Má niečo cez 250-tisíc obyvateľov.

Je to kozmopolitné mesto so živými pešími zónami a ulicami vyloženými bielou portugalskou dlažbou s čiernym ornamentálnym dekórom. Typickú madeirskú architektúru predstavujú biele domy s čiernymi kazetami okolo okien a čiernymi okenicami.

Záhrady plné vôní

Väčšina z milióna turistov, ktorí ročne navštívia Madeiru, tam však prichádza najmä kvôli tomu, že je ostrov takpovediac plávajúcou záhradou. Odtieňov zelenej by sa človek nedopočítal a o farbách kvetov ani nehovoriac. Orchidey, strelície, magnólie, azalky, protey... A to po celý rok.

Na prehliadku dvoch z najvychýrenejších záhrad – botanickej a Monte Palace sa dá ísť z funchalského prístavu lanovkou. Tú druhú záhradu si kedysi zamiloval cisár Karol I., posledný panovník habsburskej ríše, ktorý sa tam uchýlil po vyhnaní z Rakúska. Za návštevu stoja aj mnohé iné záhrady. Napríklad v Roseiral da Quinta do Arco na severozápadnom pobreží ostrova nájdete jednu z najväčších zbierok ruží na svete.

Caminho do Monte (zdroj: Piotr Musioł, unsplash.com)

A potom je tu ešte vavrínový prales Laurissilva , ktorý je zapísaný aj na zozname prírodného dedičstva UNESCO. V ňom si môžte privoňať aj k madeirskej orchidei a obdivovať rôzne vavríny, papradiny, machy či lišajníky . A ak budete mať šťastie, začujete aj jeho typického obyvateľa, endemického holuba trokaza.

Slávne víno

Madeirské víno je unikátne. Na jeho kvalite a chuti má zásluhu pôda a geologické podložie, klíma madeirských ostrovov, unikátne odrody i postup pri výrobe. Kľúčovú rolu hrá fortifikácia (posilňovanie vína pomocou brandy) a zrecí proces pri vysokej teplote až okolo 40 stupňov Celzia.

Na tento postup prišli náhodne námorníci, ktorí si víno vozili na lodiach pre vlastnú spotrebu. Pri návrate domov zistili, že to, ktoré zvýšilo, sa počas plavby niekoľkokrát prehrialo. A po následnom schladení sa ukázalo, že má výnimočnú chuť.

Za 500 rokov, čo sa vyrába tento ,,nektár bohov“, sa rozvinula produkcia najmä štyroch druhov – Malvasia (sladké červené), Boal (polosladké), Veldelho (polosuché) a Sercial (suché).

(zdroj: Canva.com)

Zaujímavosti z Madeiry

Turizmus sa začal na Madeire rozvíjať v 19. storočí. Prichádzať začali najmä ľudia, ktorí mali doma vo svojich chladných krajinách problémy s dýchacími cestami. Ostrov sa stal pre nich niečo ako celoročné kúpele. A lákal aj umelcov i obchodníkov.

(zdroj: Tim Roosjen, unsplash.com)

Ostrov sa stal ešte dostupnejším, keď tam v roku 1964 otvorili letisko. Dráhu museli na skalnatom pobreží zálivu vybudovať umelo. Lietadlá nalietavajú z mora a aj odlet je pre pilotov náročnou procedúrou. Môžu tam pristávať len tí, ktorí majú špeciálne skúšky. Aj tak to však v roku 1977 pilot Boeingu 727 neubrzdil a lietadlo skončilo v mori. Zo 161 pasažierov 106 neprežilo. Preto dráhu Santa Catarina pred 15 rokmi predĺžili na 2 781 metrov a môžu tam pristávať aj medzikontinentálne lety. Je postavená na vysokých pilónoch a považovaná za majstrovské dielo. Jej staviteľ Segandaes Tavares za ňu získal viacero ocenení.

Vďaka dobrým klimatickým podmienkach dokázali Madeirania dopestovať všetko, čo potrebovali. Na to však potrebovali vodu. Rieky by ste tam však darmo hľadali a dažde bývajú najmä na severe ostrova. Plodinám sa zase darí lepšie na slnečnom juhu, ktorý je aj vďaka prístavu oveľa viac osídlený. Riešením bolo dotiahnuť vodu zo severu na juh umelými kamennými zavlažovacími kanálmi nazývanými levadas. Majú ich tam obdivuhodných 2 400 kilometrov. Dnes sú levadas turistickou atrakciou. Chodníky popri nich sú prechádzkami prekrásnou prírodou plnej divokej vegetácie.

Levadas na Madeire (zdroj: Yves Alarie, unsplash.com)

Na ostrove aj dnes možno stretnúť ženičky v miestnych krojoch s čapičkami s ,,anténkami“ na hlave. Kým niektoré ich majú vztýčené k nebu, akoby na ne chytali mobilný signál, iné zase spustené alebo stočené ako e-mailový zavináč. Domáci vedia, že je to informácia ich rodinnom statuse. Podľa tvaru „anténky“ spoznáte, ktorá je žena je slobodná, vydatá alebo vdova.

Prístavnú štvrť, ktorá sa začína pri tržnici, tvoria nízke jedno či dvojposchodové o seba sa opierajúce domčeky. Kedysi chudobná štvrť mesta obývaná chudobnou robotníckou triedou sa v posledných rokoch premenila na príjemné oddychové miesto popretkávané desiatkami reštaurácii, bistier, krčmičiek a nočných barov.

Tradičné domy v dedine Santana (zdroj: Canva.com)

Keďže ide o krajinu obklopenú oceánom, medzi hlavné jedlá na madeirskych jedálnych lístkoch patria ryby. Najobľúbenejšími sú espady. Čierne sa považujú za najkvalitnejšie, ale aj ich strakaté a biele sestry chutia výborne. Ako prílohu obľubujú Madeirčania sladké pečené batáty.

Ako fast food si celkom iste dajte guľatý chlieb nazývaný bolo do caco. Toto jedlo priniesli na Madeiru Arabi. Ponúkajú ho v stánkoch zvyčajne teplý. Je priečne prerezaný, so striedkou potretou olivovým olejom a na hrubo popučeným cesnakom. Vybrať si však môžete aj z iných plniek.

Pôvodní obyvatelia tohto hornatého ostrova prišli na to, ako si uľahčiť život. Z kopcov seba, tovar i dopestované plodiny zvážali dole do mesta na saniach s prútenými košíkmi. Ak vás takáto starodávna doprava zaujíma, vyberte sa, ako mnoho iných turistov na Monte, kopec na Funchalom. Mladí i starší muži v bielych plátenných odevoch a slamených klobúkoch, po portugalsky nazývaní carreiros, čakajú, aby vás zviezli. Kto ešte nejazdil v lete na saniach, na Madeire za 25 eur zistí, že sa to dá. Na prudko sa zvažujúcej ceste vyloženej kameňmi zažijete adrenalín, o akom sa vám ani nesnívalo. Dvaja carreiros sane najskôr rozbehnú, potom naskočia na zadné lišty. Keď sa začnú rútiť dole kopcom príliš rýchlo, brzdia topánkami s hrubými gumovými podošvami.