Príchod do Biškeku patrí do kategórie nezabudnuteľných. Letisko leží polhodinu cesty do centra mesta, ktoré sa krčí pod nádhernou panorámou zasnežených štítov pohoria Altaj (po kirgizsky Alatau). Názov Manas dostalo letisko podľa hrdinu z kirgizského národného eposu dlhšieho než starogrécka Iliada.
Prvé čo návštevník uvidí sú čarovné kopce. Podobné pohľady ho budú sprevádzať na mnohých iných miestach v krajine. Či sa vyberie na juh k Narynu, na východ k ľadovcovému jazeru Issyk Kul alebo k historickému Ošu.
Precestujte zabudnutý uzbecký Taškent Čítajte Biškek sa za oknami rozhrkotanej maršrutky odrazu rozleje do šírky a každý si hneď všimne striedanie kontrastov v meste.
Dnešný Biškek staršie ročníky poznajú skôr pod menom Frunze. Tak sa mesto volalo až do roku 1991, keď Kirgizsko získalo nezávislosť.
Mimo hlavných ulíc človek narazí na socialistické budovy. (zdroj: Tomáš Kubuš)Hlavná dopravná tepna mesta Chui má niekoľko kilometrov a spája takmer všetko, čo v Biškeku má nejaký význam. „Stačí sa jej držať a dovedie vás k tým najkrajším a najdôležitejším pamiatkam,“ znie najdôležitejšia rada pre každého, kto do mesta zavíta po prvýkrát.
Samozrejme sú aj výnimky. Krása sa ukrýva aj v ošarpaných a bočných uličkách.
Mesto zelene a parkov
Biškek je neuveriteľne zelené mesto. Nám v Európe akoby parky a stromy v meste prekážali v živote. No tu, v strednej Ázii zeleň milujú a snažia sa jej čo najviac vyjsť v ústrety, aby bola všade, kam sa zmestí.
Vďaka tomu sa vám stane, že hoci by na vás malo pražiť neúprosné slnko, pod klenbou hustých korún stromov kráčate tieňom.
Parky patria v Biškeku medzi najživšie miesta. Či už je to Panfilovov park pomenovaný podľa sovietskeho generála, ktorý síce zachránil Moskvu pred Hitlerom, ale predtým v strednej Ázii v Červenej armáde bojoval proti basmačom, ako sa v tomto regióne volali antiboľševickí bojovníci.
Kazachstan. Najväčšie prekvapenie strednej Ázie Čítajte Alebo Dubový park, najstarší park mesta. Biškek však nie je staré mesto. Pred 200 rokmi tu o meste, ba ani dedinke nemohla byť reč.
Dubový park prilákal všetkých. Starší muži v tradičných bielych kalkpakoch na hlavách sedia na lavičkách, ženy sa hrajú s deťmi, mladí súťažia v pingpongu, predavačky pri fontáne ponúkajú nanuky na akých chuť sa u nás zabudlo a Biškek žije.
Mesto, kde sa zastavil čas
Biškek dodnes pôsobí ako mesto, kde sa zastavil čas. Má moderné vízie, snahu posúvať sa ďalej a je to veľmi sympatické sledovať, no stále tu človek cíti to, že korene sovietskeho režimu sa zapustili viac, než hlboko.
Socialistická výstavba dominuje mestu a človek to naplno vníma aj na monumentálnych námestiach a širokých bulvároch.
Biely dom je sídlom kirgizskej prezidentky. (zdroj: Tomáš Kubuš)Nádych stalinistickej architektúry je zakliaty aj v Bielom dome ako sa tu nazýva Prezidentský palác. Práve v ňom sa odohrali zatiaľ posledné udalosti, ktoré v roku 2010 Kirgizsko zviditeľnili vo svete.
Pri štátnom prevrate sa pod prezidentom Bakajevom rozhojdala stolička a napokon sa uvoľnila pre prvú prezidentku v celej strednej Ázii, ktorou je Roza Otumbajeva.
Nezostalo však len pri výmene na najvyššom poschodí moci. Ostré zásahy polície a násilnosti si počas prevratu vyžiadali životy desiatok ľudí. Pamätná tabuľa s ich menami dodnes visí na rohu paláca.
„Zhorela aj časť prezidentského paláca. Zaujímavé, že práve tá, kde mal byť archív s dokumentmi proti Bakajevovi," vraví Aižhan, študentka miestnej univerzity, ktorá sa priplietla do cesty.
V srdci Biškeka sochu Lenina len posunuli
Námestie Ala Too je srdcom dnešného Biškeka. Kedysi nieslo meno Lenina, ale tieto časy sú už preč. Paradoxne je Kirgizstan dodnes krajinou, kde je v strednej Ázii najviac Leninových sôch. Nájdeme ich takmer v každom meste či mestečku, v celej krajine sú ich stovky.
Údajne večne živý Lenin sa ukrýva za múzeom. (zdroj: Tomáš Kubuš Kirgizsko, Biškek)Do roku 2003 aj Ala Too stála obrovská 17-tonová socha údajne večne živého vodcu. Dnes drží dvojica kirgizských vojakov čestnú stráž o kúsok ďalej, pri bájnom hrdinovi Manasovi a obrovskej červeno-žltej vlajke krajiny.
Leninova socha sa ale z mesta nestratila. Presunuli ju na opačnú stranu námestia za budovu múzea pripomínajúceho mramorovú kocku.
Aj to je svojim spôsobom bizarné, pretože patrí k najväčším múzeám mapujúcim boľševický prevrat v októbri 1917. „Nechýba nám“ prezradí Voloďa. Asi šesťdesiatročný taxikár jazdí na svojej starej Lade.
Chudžand. Najhistorickejšie miesto Tadžikistanu Čítajte Podobne ako tisíce Rusov sa narodil síce v Kirgzistane, ale hoci tu žili a vyrastali, po kirgizsky sa nenaučili. Stále sú preto viac Rusmi, než domácimi.
„V Kazachstane je Rusov najviac a hoci je Kirgizstan chudobnejší ako Rusko, nežije sa tu zle,“ hovorí Voloďa. „Odísť? Nie, neodišiel by som, chýbali by mi hory,“ povie s radosťou v hlase a ukáže na zasnežené pahorky.
Bazár Oš je prehliadkou tvárí
Každé stredoázijské mesto má svoj bazár. Väčšie mestá ako Biškek ich majú niekoľko. Ak by sme mali vybrať len jeden jediný, bol by to Oš.
Neleží úplne v centre mesta, ale tepna Chui k nemu denne chrlí stovky maršrutiek či autobusov. Už z diaľky vidno pulzovať podmanivý chaos. Miešajú sa tu ľudia z celého okolia a tak je bazár okrem prehliadky tovarov aj prehliadkou tvárí.
Muž s tradičným kalpakom na hlave. (zdroj: Tomáš Kubuš)Kirgizi sú iní ako Uzbeci, Tadžici či Turkméni. Majú šikmejšie oči a viac pripomínajú Mongolov. Bude to aj tým, že za ich pravlasť sa považuje oblasť ruskej Sibíri, odkiaľ sa dostali až sem.
Muži nosia vysoké klobúky zvané kalpaky a sú na ne nemierne hrdí. „Pravý Kirgiz si ho takmer nikdy nedáva dole,“ smeje sa Urmat.
Hoci sme v moslimskom svete, ženy len veľmi málo nosia šatky, aby si zakryli vlasy. Človek tu napočíta viac minisukní než šatiek.
Ošský bazár ponúka všetko. Od oblečenia, topánok, obnosených topánok, vecí do kuchyne cez lístky na autobus do Omska, Jekaterinburgu či Moskvy až po ovocie, zeleninu, oriešky, sušené ovocie, placaté chleby a mäso.
Kto chce ochutnať niečo typické, pre toho sú tu churuty, teda guľôčky zo sušeného jogurtu alebo kumys, kyslé kobylie mlieko.
Sušené ovocie a oriešky na bazáre. (zdroj: Tomáš Kubuš)Biškek naplno ožíva večer
Podvečer v Biškeku mesto ožije. Vtedy si človek uvedomí, koľko tu vďaka školám a univerzitám žije mladých. Mnohí sa stretávajú pri fontánach námestia Ala Too na ktoré hľadí aj socha Čingiza Ajtmatova, najvýznamnejšieho kirgizského rodáka.
Ľudia kráčajú sem a tam, miznú v útrobách moderného nákupného centra alebo si nájdu miesto v parku či malom podniku. Tie tradičné majú často vo vnútri príjemné nádvorie, kde sa dá v pokoji posedieť a oddýchnuť si. Uhlíky sú rozpálené a tak je čas dať si skvelý kirgizský šašlík s čerstvým chlebom.
V každej krajine strednej Ázie robia šašlíky inak. (zdroj: Tomáš Kubuš)K nemu sa podáva kanvica zeleného čaju. Domáci si však aj pod vplyvom Rusov viac obľúbili nekonečné poháriky vodky či kirgizského koňaku. Málokto si tu objednáva len jeden pohárik. Domáci vždy berú na stôl minimálne fľašu.
Ak dáte Biškeku šancu a strávite v ňom čas, budete prekvapení koľko nebadanej krásy sa v ňom ukrýva.
Tomáš Kubuš bloguje aj na kubus.blog.sme.sk a má facebookovú stránku Prach ciest a batoh plný snov.