SME

Lisabon – jej veličenstvo na rieke Tejo (cestopis)

Dodnes si pamätám, ako som vystúpila na vlakovej stanici Santa Apolónia v Lisabone. Bol jún a ja som sa nestíhala otáčať za krásou domov.

Zámok Palácio da Pena.Zámok Palácio da Pena. (Zdroj: pixabay/cc/Dirkje94)

Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, zverejňujeme ich v ich pôvodnej forme len s drobnými jazykovými úpravami.

Kráčam úzkymi uličkami najstaršej lisabonskej štvrte Alfama k môjmu hostelu a všetko bolo presne také, ako som si predstavovala. Neskôr sa ukázalo, že pre kaviarenskeho povaľača ako som ja, sú prvé dni v Alfame ako výhra v lotérii. Hodiny som sa prechádzala kopcovitými ulicami a keď som práve mala chuť, zastavila sa v niektorej z útulných kaviarní.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prechádzka ma zaviedla až ku Castello Sao Jorge, ktorý sa výši nad štvrťou a ponúka krásne výhľady. Mimochodom, výhľady. Túlaním sa po Alfame som natrafila hneď na niekoľko miest z výhľadom na celú štvrť a rieku Tejo. Cestou naspäť som sa namiesto šľapania do kopca odviezla legendárnou žltou električkou číslo 28.

SkryťVypnúť reklamu

Belém: moreplavci a famózne koláče

Asi po hodinke kráčania z Alfamy som sa ocitla na námestí Praça da Figueira, priamo v centre Lisabonu. Z námestia som sa odviezla električkou číslo 16 do štvrti Belém.

Poctu moreplavcom cítiť na každom kroku. Veža Torre de Belém bola v 15. storočí vstupnou bránou do mesta a odtiaľto štartovali námorné výpravy portugalských Padrao dos Descobrimentos - Otcov Objaviteľov. Ich pamätník zobrazuje odvážlivcov, ktorí sa nebáli vydať za objavmi do ďalekých krajín. Stojac pri 56-metrovom gigantickom pamätníku som sa neubránila trpasličiemu pocitu a úvahe o nebojácnosti moreplavcov vyplávať na šíre more v ústrety neznámemu.

Lisabonské slnko ma takmer usmažilo, takže bol čas na osvieženie. Ako milovník sladkého som si to hneď nasmerovala do cukrárne Pasteís de Belém, ktorá od roku 1837 vyrába skvelé koláčiky. Podotýkam, že neochutnať ich znamená asi to isté, ako nedať si v Taliansku pizzu. Pochutnávam si na sladkej odmene a pozorujem neprehliadnuteľný kláštor Mosteiro dos Jerónimos.

SkryťVypnúť reklamu

Cascais a Estoril: je čas nachytať trošku bronzu

Po úmornom dni v Beléme bol čas na osvieženie. Odviezla som sa metrom do stanice Cais do Sodré a po pol hodinke cesty vlakom sa ocitám v mestečku Estoril.

Pláž je relatívne plná, uložila som si veci a rozbehla sa k oceánu. Okamžite nastala šoková terapia. Akosi som si neuvedomila, že Portugalsko obmýva Atlantický oceán. A ten sa ani napriek 40-stupňovým horúčavám tak jednoducho nezohreje. Voda mala asi 16 stupňov! Tak, ako som sa rozbehla k oceánu, polozmrznutá kráčam späť. Hrdo hlásim, že som vydržala vo vode celé 2 minúty.

Pobrežie lemuje promenáda s reštauráciami, rozhodla som sa pre podvečernú prechádzku do mestečka Cascais. Vzduch bol s prichádzajúcim večerom veľmi osviežujúci a jediné, čo som ľutovala, boli chýbajúce bežecké tenisky v mojom batohu.

SkryťVypnúť reklamu

Legendárne Bairro Alto

Po návrate som sa rozhodla otestovať lisabonský nočný život. Myslím, že aj keby som nevedela, kde je Bairro Alto, vo večerných hodinách je jednoducho neprehliadnuteľné. Úzke ulice preplnené mladými aj staršími ľuďmi, ktorí v hlúčikoch konverzujú, večerajú, postávajú a tancujú na hudbu všetkých žánrov, hrajúcu z okolitých podnikov – myslím, že takúto “festu” som ešte v živote nezažila.

Na druhý deň sa sem vraciam na obed a vidím úplne inú tvár, ktorá ma milo prekvapila. Prechádzam k Largo do Chiado, kde je moja stanica metra. Cestou vidím, ako sa množstvo ľudí fotí pri soche Fernanda Pessoa, známeho portugalského básnika. Kreativita niektorých je naozaj bezhraničná, hovorím si pri pozorovaní zátiší, ktoré ľudia s Fernandom a jeho stoličkou vytvárajú.

SkryťVypnúť reklamu

Odchádzam mimo Lisabon - Sintra a Cabo da Roca

Stále plná dojmov z predchádzajúcej noci odchádzam spoznávať okolie Lisabonu. Blízko Praça da Figueira je vlaková stanica Rossio, jedna z mojich najobľúbenejších stavieb v Lisabone. Odtiaľto odchádzajú vlaky smerom Sintra.

O hodinu neskôr sa ocitám v centre malebného mestečka. Ako som neskôr zistila, je plné pamiatok zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nezabudnite si dobrú obuv, lebo sa dosť nachodíte, no na konci cesty čaká odmena. Jednou je hrad Castelo dos Mouros s nádherným výhľadom (áno, opäť tie výhľady) a druhou zámok Palácio da Pena.

Z centra mesta som sa autobusom odviezla k najzápadnejšiemu bodu kontinentálnej Európy - Cabo da Roca. Jedna rýchla fotka a utekám na autobus späť do Lisabonu.

SkryťVypnúť reklamu

Lisabon, ťažko ťa opustiť

S Lisabonom sa nám podarilo vybudovať si intenzívny vzťah veľmi rýchlo. Napriek tomu zisťujem, že som si ešte nezadovážila nič, čo mi ho bude pripomínať. Bez plánu som sa vybrala opäť smerom k námestiu Praça da Figueira, ktoré je lemované obchodmi.

Roh námestia nadväzuje na Rua da Augusta, ktorá ma upútala nielen desiatkami obchodov, ale najmä obrovským oblúkom Arco da Rua Augusta na jej konci. Za ním je námestie Praça do Comércio tiahnúce sa až k rieke, kde sa moje spoznávanie končí.

Sediac na brehu pijem kávu, pozorujem prúd rieky, v diaľke vidím známy most Ponte de 25 Abril (áno, ten ako v San Franciscu) a uvažujem, kedy sa sem opäť vrátim.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 21 672
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 7 749
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 3 082
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 977
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 453
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 253
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 1 966
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 857
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Irena Šimuneková: Čriepky z Bojníc
  2. Pavel Baláž: V Bologni si vykrútite krky - pri pohľadoch na vysoké veže
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  5. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  8. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 26 888
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 456
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 11 945
  4. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 514
  5. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 775
  6. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 385
  7. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 4 807
  8. Martin Halás: Vypískali sme aj Čaputovú a Hegera. A nikto sa tým nechválil 4 155
  1. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  2. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  3. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  4. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
  5. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  6. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
  7. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
  8. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí
SkryťZatvoriť reklamu