KÁTHMANDU/BRATISLAVA. Doteraz to na Mount Everest (8.848 m.n.m) po Hard Way zvládlo len šesť ľudí.
Okrem štyroch Britov, Nepálčana aj náš krajan Jozef Just. Aj to svedčí o tom, že Vlado Štrba a Zoltán Pál spoločne pripravili výnimočnú expedíciu. A hovoriť o nej sa bude veľa nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Už teraz vzbudzuje uznanie aj medzi miestnymi šerpami v základnom tábore, Base Campe.
Výnimočná je spôsobom výstupu. Horolezci sa pokúsia vyliezť na najvyššiu horu sveta čo najčistejším spôsobom, blízkym k alpskému štýlu. Výstup chcú zvládnuť vlastnými silami. Bez vopred vybudovaných postupových táborov, bez fixných lán, bez kyslíkového prístroja, bez pomoci nosičov. Všetko čo potrebujú, si aj sami ponesú. A navyše si zvolili jednu z najnáročnejších trás.

V Nepále sa na výstup pripravujú od februára. Pred dvoma týždňami, keď som o nich čítal aj v nepálskych novinách, som ešte netušil, že sa s vyše 190 centimetrovým Zolim Pálom a o "kúsok" nižším Vladom Štrbom o ich výprave pozhováram aj naživo.
V čom je Hard Way ťažšia oproti iným trasám na Evereste?
"Trasa je až po C2 (tábor č. 2 vo výške 6.600 m.n.m) totožná s tradičnou cestou cez Južné sedlo, ktorá sa najviac využíva pri komerčných expedíciách. Nad C2 sa nalieza priamo do juhozápadnej steny. Obtiažnosť záleží na stave steny a množstve snehu.
Najnáročnejšia časť začína tam, kde veľa osemtisícoviek končí. Vo výške asi 8.100 metrov je „komín,“ ktorý má asi dvesto metrov. Po jeho výleze treba traverzovať dlhý ,,žltý pás“ a následne vystúpiť na Južný vrchol (8.760 m) alebo samotný vrchol Everestu.

Obtiažnosť zvyšuje nielen nedostatok kyslíka kvôli nadmorskej výške, ale aj zima, ktorú násobí silný vietor."
Pred vami sa túto trasu na vrchol podarilo zvládnuť len šiestim ľuďom. Akú má históriu?