Zo slávnej sklárskej tradície nezostalo takmer nič

Viaceré obce Novohradu - predovšetkým v okresoch Poltár a Lučenec - spájala v minulosti slávna sklárska tradícia. Po roku 1989 sa však začali objavovať problémy viacerých sklární a dnes sú mnohé z nich minulosťou. Domáci tvrdia, že pád sklárskej tradície

Napriek tomu, že pred mestom vás víta infotabuľa, skanzen je zatvorený a do areálu sa nedostanete. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

urobil z tejto oblasti hladovú dolinu. V Utekáči, Poltári, Zlatne, Málinci či Katarínskej Hute dnes nenájdete nič, čo vám históriu sklárskej výroby v Novohrade dokáže priblížiť. Žiadne múzeum alebo aspoň sprístupnená domáca zbierka skla. Ešte pred dvoma rokmi nadchýnal turistov jediný sklársky skanzen na Slovensku. Ten vybudovali v roku 2000 v sklárskej fabrike Slovglassu v Zlatne. Prežil iba tri roky.

Pátranie po skle

Pred vstupom do Zlatna vás ešte aj dnes víta informačná tabuľa, upozorňujúca, že v obci je sklársky skanzen. Ak ho začnete hľadať, nepochodíte. Sklárska fabrika, ktorej súčasťou skanzen bol, je od roku 2003 zatvorená. Skanzen padol spolu s fabrikou. Jeho bývalý správca Ondrej Lepiš je z toho dodnes smutný: "V sklárskom kraji naozaj turista nenájde zo starej tradície takmer nič. Skanzen toto biele mesto pokrýval a v oblasti cestovného ruchu mohol byť štartérom aktivít pre Novohrad."

Napriek snahám sa skanzen zatiaľ nepodarilo obnoviť. Záujemcovia o jeho prevádzkovanie by síce boli, ale Slovglass, ktorému skanzen patrí, má teraz celkom iné problémy. Ondrej Lepiš však dodáva, že zbrane nezložili: "Keď si sklárne vyriešia existenčné problémy, možno sa otvorí aj otázka skanzenu. Ja som plánoval s priateľmi viaceré aktivity. Okrem skanzenu aj budovanie takzvanej Sklárskej cesty. Tá by spájala bývalé známe sklárske obce nielen v oblasti Novohradu, ale aj na maďarskej strane hraníc. V Maďarsku by sa táto cesta začínala v kúpeľnom mestečku Parád, ktoré malo preslávenú skláreň, a pokračovala by cez Salgótarján do našich obcí. Končila by sa v Utekáči, najsevernejšej obci na trase." V jednotlivých obciach by sa vytvorili rôzne formy prezentácie sklárskej tradície. Okolo nich by sa sústredil cestovný ruch, vytvoril by sa priestor na nové ubytovacie a stravovacie kapacity. Z veľkej časti však projekt stále stojí a padá na zatvorenom sklárskom skanzene v Zlatne.

Skanzen navštívilo za tri roky okolo šesťtisíc turistov

Napriek tomu, že sklárske obce Novohradu ležia bokom od hlavných turistických ciest, otvorenie skanzenu priťahovalo pozornosť turistov. Veľmi rýchlo objavili tento zabudnutý slovenský raj. Bránami skanzenu prešlo za tri roky okolo šesťtisíc turistov. "Nemali sme veľkú reklamu, preto som bol prekvapený, ako rýchlo nás turisti zo zahraničia objavujú," hovorí Lepiš. Prevažovali návštevníci z USA a krajín EÚ - skanzen bol pre nich niečím neobvyklým. Mali tu možnosť naživo vidieť výrobu skla a prezrieť si najkrajšie výrobky z neho. Skanzen sa zameriaval na sklárske výrobky z celej oblasti Novohradu. "Jeho zámerom bolo propagovať a uchovať sklárske remeslo, jednotlivé recepty a technológie. Verím, že to všetko ešte raz oprášime."

Sklárne v Zlatne vybudovala v roku 1836 rodina známeho sklárskeho podnikateľa Johanna Georga Zahna. Novou výrobou chcel nahradiť starú skláreň v blízkom Vlkove. Továreň už zakrátko vyrábala mliečniky, nádoby na lieky, petrolejové lampy či kalamáre. V roku 1849 tu ako prví na svete začali zlatnianski sklári vyrábať sklenené peniaze. Samozrejme, v bežných obchodoch sa nimi neplatilo. Predstavovali skôr symbolický akt poďakovania majiteľa sklární robotníkom. Odmenil ich nimi a v zmluvných predajniach za ne mohli nakupovať. Sklárne priniesli aj ďalší objav - takzvané dúhované sklo. Vo svete oň bol veľký záujem. Skanzen má dodnes dostatok archívnych materiálov, ktoré sú veľmi cenné. Veľkú pozornosť napríklad pútali poháre na stopke, v ktorej je umiestnená zvláštna bublinka. Poháre s názvom Zlatá Zuzana zdobili v druhej polovici 20. storočia nejednu domácnosť. Exponáty v skanzene zostali, preto nie je jeho znovuotvorenie úplne bez šancí. Na Sklárskej ceste, ktorá by mala spájať najsevernejší bod trasy - Utekáč s najjužnejším - maďarským Parádom by to mohla byť najzaujímavejšia zastávka.

KVETA FAJČÍKOVÁ

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  6. Splnený sen
  7. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  10. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  3. Vysoká hra o súdne trovy
  4. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  5. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  6. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  7. Medzinárodná letná škola EDGE 2017
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Ako na refinancovanie hypotéky
  10. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 12 485
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 12 351
  3. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 4 008
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 4 000
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 3 000
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 511
  7. Splnený sen 1 858
  8. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 810
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 532
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 278