SME
Nedeľa, 4. december, 2022 | Meniny má Barbora, Barbara

Zo slávnej sklárskej tradície nezostalo takmer nič

Viaceré obce Novohradu - predovšetkým v okresoch Poltár a Lučenec - spájala v minulosti slávna sklárska tradícia. Po roku 1989 sa však začali objavovať problémy viacerých sklární a dnes sú mnohé z nich minulosťou. Domáci tvrdia, že pád sklárskej tradície

Napriek tomu, že pred mestom vás víta infotabuľa, skanzen je zatvorený a do areálu sa nedostanete. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

urobil z tejto oblasti hladovú dolinu. V Utekáči, Poltári, Zlatne, Málinci či Katarínskej Hute dnes nenájdete nič, čo vám históriu sklárskej výroby v Novohrade dokáže priblížiť. Žiadne múzeum alebo aspoň sprístupnená domáca zbierka skla. Ešte pred dvoma rokmi nadchýnal turistov jediný sklársky skanzen na Slovensku. Ten vybudovali v roku 2000 v sklárskej fabrike Slovglassu v Zlatne. Prežil iba tri roky.

Pátranie po skle

Pred vstupom do Zlatna vás ešte aj dnes víta informačná tabuľa, upozorňujúca, že v obci je sklársky skanzen. Ak ho začnete hľadať, nepochodíte. Sklárska fabrika, ktorej súčasťou skanzen bol, je od roku 2003 zatvorená. Skanzen padol spolu s fabrikou. Jeho bývalý správca Ondrej Lepiš je z toho dodnes smutný: "V sklárskom kraji naozaj turista nenájde zo starej tradície takmer nič. Skanzen toto biele mesto pokrýval a v oblasti cestovného ruchu mohol byť štartérom aktivít pre Novohrad."

Napriek snahám sa skanzen zatiaľ nepodarilo obnoviť. Záujemcovia o jeho prevádzkovanie by síce boli, ale Slovglass, ktorému skanzen patrí, má teraz celkom iné problémy. Ondrej Lepiš však dodáva, že zbrane nezložili: "Keď si sklárne vyriešia existenčné problémy, možno sa otvorí aj otázka skanzenu. Ja som plánoval s priateľmi viaceré aktivity. Okrem skanzenu aj budovanie takzvanej Sklárskej cesty. Tá by spájala bývalé známe sklárske obce nielen v oblasti Novohradu, ale aj na maďarskej strane hraníc. V Maďarsku by sa táto cesta začínala v kúpeľnom mestečku Parád, ktoré malo preslávenú skláreň, a pokračovala by cez Salgótarján do našich obcí. Končila by sa v Utekáči, najsevernejšej obci na trase." V jednotlivých obciach by sa vytvorili rôzne formy prezentácie sklárskej tradície. Okolo nich by sa sústredil cestovný ruch, vytvoril by sa priestor na nové ubytovacie a stravovacie kapacity. Z veľkej časti však projekt stále stojí a padá na zatvorenom sklárskom skanzene v Zlatne.

Skanzen navštívilo za tri roky okolo šesťtisíc turistov

Napriek tomu, že sklárske obce Novohradu ležia bokom od hlavných turistických ciest, otvorenie skanzenu priťahovalo pozornosť turistov. Veľmi rýchlo objavili tento zabudnutý slovenský raj. Bránami skanzenu prešlo za tri roky okolo šesťtisíc turistov. "Nemali sme veľkú reklamu, preto som bol prekvapený, ako rýchlo nás turisti zo zahraničia objavujú," hovorí Lepiš. Prevažovali návštevníci z USA a krajín EÚ - skanzen bol pre nich niečím neobvyklým. Mali tu možnosť naživo vidieť výrobu skla a prezrieť si najkrajšie výrobky z neho. Skanzen sa zameriaval na sklárske výrobky z celej oblasti Novohradu. "Jeho zámerom bolo propagovať a uchovať sklárske remeslo, jednotlivé recepty a technológie. Verím, že to všetko ešte raz oprášime."

Sklárne v Zlatne vybudovala v roku 1836 rodina známeho sklárskeho podnikateľa Johanna Georga Zahna. Novou výrobou chcel nahradiť starú skláreň v blízkom Vlkove. Továreň už zakrátko vyrábala mliečniky, nádoby na lieky, petrolejové lampy či kalamáre. V roku 1849 tu ako prví na svete začali zlatnianski sklári vyrábať sklenené peniaze. Samozrejme, v bežných obchodoch sa nimi neplatilo. Predstavovali skôr symbolický akt poďakovania majiteľa sklární robotníkom. Odmenil ich nimi a v zmluvných predajniach za ne mohli nakupovať. Sklárne priniesli aj ďalší objav - takzvané dúhované sklo. Vo svete oň bol veľký záujem. Skanzen má dodnes dostatok archívnych materiálov, ktoré sú veľmi cenné. Veľkú pozornosť napríklad pútali poháre na stopke, v ktorej je umiestnená zvláštna bublinka. Poháre s názvom Zlatá Zuzana zdobili v druhej polovici 20. storočia nejednu domácnosť. Exponáty v skanzene zostali, preto nie je jeho znovuotvorenie úplne bez šancí. Na Sklárskej ceste, ktorá by mala spájať najsevernejší bod trasy - Utekáč s najjužnejším - maďarským Parádom by to mohla byť najzaujímavejšia zastávka.

KVETA FAJČÍKOVÁ

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 14 727
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 8 079
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 448
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 005
  5. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 360
  6. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 139
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 683
  8. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 315
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 248 135
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 581
  3. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 772
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 3 569
  5. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 3 356
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 792
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 346
  8. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 2 178
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťZatvoriť reklamu