Zo slávnej sklárskej tradície nezostalo takmer nič

Viaceré obce Novohradu - predovšetkým v okresoch Poltár a Lučenec - spájala v minulosti slávna sklárska tradícia. Po roku 1989 sa však začali objavovať problémy viacerých sklární a dnes sú mnohé z nich minulosťou. Domáci tvrdia, že pád sklárskej tradície

Napriek tomu, že pred mestom vás víta infotabuľa, skanzen je zatvorený a do areálu sa nedostanete. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

urobil z tejto oblasti hladovú dolinu. V Utekáči, Poltári, Zlatne, Málinci či Katarínskej Hute dnes nenájdete nič, čo vám históriu sklárskej výroby v Novohrade dokáže priblížiť. Žiadne múzeum alebo aspoň sprístupnená domáca zbierka skla. Ešte pred dvoma rokmi nadchýnal turistov jediný sklársky skanzen na Slovensku. Ten vybudovali v roku 2000 v sklárskej fabrike Slovglassu v Zlatne. Prežil iba tri roky.

Pátranie po skle

Pred vstupom do Zlatna vás ešte aj dnes víta informačná tabuľa, upozorňujúca, že v obci je sklársky skanzen. Ak ho začnete hľadať, nepochodíte. Sklárska fabrika, ktorej súčasťou skanzen bol, je od roku 2003 zatvorená. Skanzen padol spolu s fabrikou. Jeho bývalý správca Ondrej Lepiš je z toho dodnes smutný: "V sklárskom kraji naozaj turista nenájde zo starej tradície takmer nič. Skanzen toto biele mesto pokrýval a v oblasti cestovného ruchu mohol byť štartérom aktivít pre Novohrad."

Napriek snahám sa skanzen zatiaľ nepodarilo obnoviť. Záujemcovia o jeho prevádzkovanie by síce boli, ale Slovglass, ktorému skanzen patrí, má teraz celkom iné problémy. Ondrej Lepiš však dodáva, že zbrane nezložili: "Keď si sklárne vyriešia existenčné problémy, možno sa otvorí aj otázka skanzenu. Ja som plánoval s priateľmi viaceré aktivity. Okrem skanzenu aj budovanie takzvanej Sklárskej cesty. Tá by spájala bývalé známe sklárske obce nielen v oblasti Novohradu, ale aj na maďarskej strane hraníc. V Maďarsku by sa táto cesta začínala v kúpeľnom mestečku Parád, ktoré malo preslávenú skláreň, a pokračovala by cez Salgótarján do našich obcí. Končila by sa v Utekáči, najsevernejšej obci na trase." V jednotlivých obciach by sa vytvorili rôzne formy prezentácie sklárskej tradície. Okolo nich by sa sústredil cestovný ruch, vytvoril by sa priestor na nové ubytovacie a stravovacie kapacity. Z veľkej časti však projekt stále stojí a padá na zatvorenom sklárskom skanzene v Zlatne.

Skanzen navštívilo za tri roky okolo šesťtisíc turistov

Napriek tomu, že sklárske obce Novohradu ležia bokom od hlavných turistických ciest, otvorenie skanzenu priťahovalo pozornosť turistov. Veľmi rýchlo objavili tento zabudnutý slovenský raj. Bránami skanzenu prešlo za tri roky okolo šesťtisíc turistov. "Nemali sme veľkú reklamu, preto som bol prekvapený, ako rýchlo nás turisti zo zahraničia objavujú," hovorí Lepiš. Prevažovali návštevníci z USA a krajín EÚ - skanzen bol pre nich niečím neobvyklým. Mali tu možnosť naživo vidieť výrobu skla a prezrieť si najkrajšie výrobky z neho. Skanzen sa zameriaval na sklárske výrobky z celej oblasti Novohradu. "Jeho zámerom bolo propagovať a uchovať sklárske remeslo, jednotlivé recepty a technológie. Verím, že to všetko ešte raz oprášime."

Sklárne v Zlatne vybudovala v roku 1836 rodina známeho sklárskeho podnikateľa Johanna Georga Zahna. Novou výrobou chcel nahradiť starú skláreň v blízkom Vlkove. Továreň už zakrátko vyrábala mliečniky, nádoby na lieky, petrolejové lampy či kalamáre. V roku 1849 tu ako prví na svete začali zlatnianski sklári vyrábať sklenené peniaze. Samozrejme, v bežných obchodoch sa nimi neplatilo. Predstavovali skôr symbolický akt poďakovania majiteľa sklární robotníkom. Odmenil ich nimi a v zmluvných predajniach za ne mohli nakupovať. Sklárne priniesli aj ďalší objav - takzvané dúhované sklo. Vo svete oň bol veľký záujem. Skanzen má dodnes dostatok archívnych materiálov, ktoré sú veľmi cenné. Veľkú pozornosť napríklad pútali poháre na stopke, v ktorej je umiestnená zvláštna bublinka. Poháre s názvom Zlatá Zuzana zdobili v druhej polovici 20. storočia nejednu domácnosť. Exponáty v skanzene zostali, preto nie je jeho znovuotvorenie úplne bez šancí. Na Sklárskej ceste, ktorá by mala spájať najsevernejší bod trasy - Utekáč s najjužnejším - maďarským Parádom by to mohla byť najzaujímavejšia zastávka.

KVETA FAJČÍKOVÁ

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Top First moment dovolenky na leto 2018
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  8. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Slováci triedia lepšie
  1. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  2. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  3. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  4. Accessible Urban Living
  5. RPSP – A good intention ruined by execution
  6. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Riešenia pre hnedú planétu
  9. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  10. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 11 136
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 191
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 998
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 108
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 296
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 850
  7. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 669
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 533
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 398
  10. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 215