Nikko - mesto chrámov

Japonské Nikko, mesto chrámov, je vzdialené približne 150 kilometrov severne od Tokia v horách. Jeho história je známa síce už z ôsmeho storočia, keď tu zakladateľ budhistickej sekty a kňaz Šodo Šonin postavil prvé chrámy, ale významným sa mesto stalo až v čase, keď tu pochovali zakladateľa šogunátu a vojenského diktátora - Tokugawa Jejasu.

Mnohé chrámy v Nikku sa považujú nielen za klenoty japonského kultúrneho dedičstva, ale od decembra 1999 sú aj súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Chrám Tošogu

Chrám Tošogu nechal postaviť v rokoch 1634 - 1636 Jemicu, vnuk šóguna Tokugawa Jejasu.

Na výstavbe tohto nádherného diela, kde nájdete krytú posvätnú fontánu, ktorej strop je zdobený ornamentmi v čínskom štýle, zvonicu, budhistickú knižnicu a mnohé ďalšie jedinečné stavby, sa podieľalo vyše pätnásťtisíc remeselníkov z celého Japonska.

Pozornosť turistov púta i bohato ornamentmi zdobená brána Jomei-mon s nie práve priateľsky zazerajúcimi obrími strážcami. Brány chrámu Tošogu sú známe mnohými pestrofarebnými drevorezbami kvetín, vtákov i zvierat. Najznámejšie z nich sú tri opice, ktoré nepočujú zlo, nehovoria zlo a nevidia zlo. Podľa legendy sú prvé tohto druhu na svete.

Jednou z ďalších zaujímavých rezieb je spiaca mačka, ktorú turisti nájdu na bráne Sakašita-mon. Postavili ju v roku 1636 a práve tá je vstupnou bránou k hrobke šóguna Tokugawa Jejasu. Hrobka bola pôvodne drevená, neskôr dostala kamennú podobu. Silné zemetrasenie ju však poškodilo, a tak od roku 1683 turisti po zvládnutí niekoľkých desiatok schodov, ktoré vedú až hore na kopec, obdivujú jej dnešnú bronzovú podobu.

Päťposchodová pagoda

Neďaleko vstupnej brány do chrámu Tošogu stojí stupňovitá budhistická chrámová stavba - pagoda. Jej steny sú ozdobené dvanástimi zvieratami zverokruhu. Stavba je vysoká okolo 36 metrov a jednotlivé úrovne odspodu predstavujú zem, vodu, oheň, vietor a nebo.

Chrám Rin-no-ji

Veľmi krásna japonská záhrada Šojo-en, ktorá návštevníkov očarí v každom ročnom období, je vybudovaná v typickej architektúre z obdobia Edo (1600 - 1868). Rozľahlá záhrada s kamennými mostami nad rybníkom, bambusovými plotmi, fontánami i kamennými lampami sa nachádza v okolí chrámu Rin-no-ji, ku ktorému patrí 38 rôznych stavieb. Najrozsiahlejšou z nich je chrám Sanbucu-do. Veriaci sa v tomto chráme klaňajú trom pozláteným dreveným sochám. Sochy sú osem metrov vysoké, jedna z nich predstavuje Budhu s tisíckou rúk a druhá socha, predstavujúca ochrancu zvierat Bato-Kannon, má aj hlavu koňa. Pred vstupom do chrámu stojí pozlátená bronzová socha budhistického kňaza Šonina.

Svätyňa Futarasan

K svätyni, ktorá bola zasvätená bohu neďalekého vrchu Nantai, vedie niekoľko desiatok metrov dlhá aleja. Z jednej strany ju lemuje hustý sekvojový les a z druhej rad takmer dva metre vysokých tajomne pôsobiacich kamenných lámp. Na jej konci stojí vysoká brána Torí, ktorá je znakom šintoizmu a je vstupnou bránou k svätyniam. Tento chrám je hlavný z troch, ktoré patria k tejto svätyni. Ďalší chrám sa nachádza pri neďalekom jazere Chuzendži a tretí na hore Nantai.

Posvätný most Šinkyjo

Červený most Šinkyjo nad riekou Daija je 28 metrov dlhý a je jedným z troch neobvyklých mostov v Japonsku. Postavili ho v roku 1636, ale veľké záplavy v 1902 ho zničili. Už o pár rokov neskôr však postavili jeho vernú kópiu, ktorá je v súčasnosti verejnosti prístupná len počas sviatku v máji a októbri.

Pozornosti turistov určite neuniknú ani veľké sudy na ryžové víno saké, ako aj Ema a Omikuji. Omikuji je na malých papieroch písaná budúcnosť, ktorú si veriaci môžu kúpiť za 100 jenov. Ak nie sú s predpoveďou budúcnosti spokojní, jednoducho papieriky priviažu na strom alebo drevené stojany, aby sa im takáto predpoveď nesplnila. Ema, to sú malé drevené dosky, často s obrázkom Budhu, na ktoré nielen veriaci píšu svoje želania.

Jazero Chuzendži

Pre mnohých návštevníkov je určite nečakaným a veselým zážitkom stretnutie s divokými opicami, ktoré možno vidieť len tak posedávať popri ceste smerujúcej k jazeru Chuzendži. Jazero, vzdialené asi 20 kilometrov od chrámov, sa rozprestiera pod vrchom Nantai a jeho najväčšia nameraná hĺbka je 161 metrov. Na jazere nechýbajú v letných i jesenných mesiacoch plachetnice, člnky i motorové člny.

Východne od jazera sa nachádzajú vodopády Kegon, ktoré padajú z výšky 96 metrov. Obdivovať ich možno aj zdola z terasy, ku ktorej sa dostanete výťahom v skalnom útese.

Dnešné Nikko je pre návštevníkov ideálnym miestom na spoznávanie japonskej histórie a súčasne ponúka i možnosti oddychu v niektorom z mnohých termálnych kúpeľov - onsenov, ktoré sú obľúbené nielen medzi Japoncami.

GABRIELA BUZKOVÁ

FOTO - AUTORKA