Poľské hlavné mesto bolo počas Varšavského povstania v roku 1944 prakticky úplne zničené. Centrum Varšavy si preto vystavali Poliaci nanovo. RIadili sa podľa pôvodných plánov, fotografii a iných dokumentov. Obnovou zničeného mesta dokázali obrovské vlastenectvo a lásku k svojej metropole.
Tento počin, ktorý nemá vo svete obdobu, ocenilo aj UNESCO a v roku 1980 zaradilo verne zrenovované historické centrum do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Tipy na miesta, ktoré si netreba nechať ujsť:
- Väčšina palácov a meštianskych domov leží na Kráľovskej ceste. Jej súčasťou je aj Kráľovský palác a park Łazienki, ktoré sa považujú za majstrovské dielo európskej architektúry. Platí to najmä o Vodnom paláci, Starej oranžérii či Divadle na ostrove. A nájdete tam aj pomník Frederika Chopina, svetoznámeho poľského klaviristu a skladateľa.
- Najfotografovanejšou ženou vo Varšave je Syrenka - Varšavská morská panna. Symbolická postava s mečom a štítom stráži žriedla živej vody v srdci mesta. Podoba sa rokmi menila až do dnešnej s atraktívnou tvárou i postavou. V meste nájdete niekoľko desiatok jej podôb.

- Najstaršia z najznámejších morských panien sa vrátila na námestie Starý trh, kde pôvodne stála pred vyše 150 rokmi. Ide však o novú kópiu z bronzu, pretože starý originál zo zinku poškodzovali vandali.
- Druhá najznámejšia podoba morskej panny sa zrodila tesne pred II. svetovou vojnou. Modelkou pre sochu bola poetka Krystyna Krahelska, ktorá neskôr zahynula vo Varšavskom povstaní. Túto sochu možno nájsť na ľavom brehu Visly pri Moste svätého kríža.
- Jedným z najnavštevovanejších miest je Múzeum Varšavského povstania. Otvorili ho v augusta 2004 pri príležitosti 60. výročia jeho vypuknutia. Najmä mladí návštevníci hľadajú na 156-metrovom Múre pamäti mená svojich blízkych spomedzi asi šesť tisíc vyrytých mien známych obetí.

- Pápež Ján Pavol II. je najznámejším Poliakom a jeho krajania ho milovali a budú milovať nadovšetko. Po jeho smrti sa varšavská aleja, nazvaná podľa neho, rozžiarila tisíckami sviečok. Na jeho počesť sú stále čerstvé kvety a horiace sviečky na Námestí maršála Pilsudského. Pri opakovaných návštevách Varšavy tu bol oltár, na ktorom pápež celebroval omše.
- Moderná budova Univerzitnej knižnice vznikla v roku 1990 z peňazí za predaj budovy poľských komunistov. A nezabudnite vyjsť na jej strechu. Jedna jej časť je sklenená a tak si jej zeleň užijú aj študenti v posluchárňach. Samotné univerzitné záhrady sú na ploche 56 hektárov.
- Raritou varšavskej flóry je obrovská palma uprostred križovatky Rondo Charlesa de Gaullea. Výtvarníčka Joanna Rajkowská sa takto rozhodla svoje mesto oživiť a pobaviť náhliacich sa ľudí. Možno ich palma prinúti postáť a zamyslieť sa, ako sa sem dostal teplomilný strom.