Bratislavský tunel Sitina dlhý 1,5 kilometra sa stane súčasťou nového 3,3-kilometrového úseku diaľnice D2 Lamačská cesta - Staré grunty. Pohľad na tunelové rúry na severnom portáli, ktoré vyústia na Lamačskú cestu. FOTO - TASR
Kompletná výstavba tunela mala pôvodne stáť 1,131 miliardy korún, ale do 1. marca marca už investor Národná diaľničná spoločnosť zaplatil 1,271 miliardy korún (všetko bez DPH). Stavbári tvrdia, že za predraženie môžu zložité geologické podmienky, s ktorými nemohli počítať, lebo geologický prieskum ich nenaznačoval. Zuzana Paučová, ktorá médiám odpovedá v mene firiem stavajúcich tunel, hovorí, že "stavebné firmy sa dohodli na neposkytovaní informácií".
Viktória Chomová z Dopravoprojektu, ktorá robí na stavbe autorský dozor, hovorí, že pri "takýchto dielach je vždy určitá miera geologického rizika. Závisí to od toho, koľko peňazí dá investor na geologický prieskum". Bežný prieskum stojí pár miliónov, ale napríklad vyrazenie prieskumnej štôlne, ktorá by dala lepšiu odpoveď, aké sú geologické podmienky, je časovo a finančne veľmi náročné. "Keby si investor dal urobiť prieskumnú štôlňu, boli by sme len dopredu vedeli, že treba oceniť stavbu vyššie," hovorí Chomová.
Aj hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík tvrdí, že prieskumná štôlňa, ktorá by dala odpoveď, aké podmienky sú pod kopcom, by stála pol miliardy a výstavba by sa predĺžila a predražila. Preto urobili len prieskumné vrty. Podľa neho "nie je možné hovoriť o navyšovaní prostriedkov, v konečnom dôsledku sme v podstate ušetrili".
Geológovia, ktorých oslovili Hospodárske noviny, tvrdia, že od začiatku navrhovali iné riešenie. Nie robiť diery do kopca, ale v kopci vykopať zárez, urobiť v záreze cestu a znova prekryť zeminou. Tak sa to vraj robí bežne v Rakúsku. Miloslav Frankovský z Terraprojektu, ktorý sa podieľa na výstavbe tunela, hovorí, že je to nezmysel. Podľa neho by museli pri hĺbení zárezu vyrúbať 600 árov lesa v areáli zoologickej záhrady, s čím by nesúhlasili úrady ani ochranári. "Museli by sme dvakrát presunúť takmer milión metrov kubických horniny, čo je asi päťkrát viac ako teraz a prostredie by bolo oveľa viac zaťažené hlukom a prachom," hovorí Frankovský.
Predražovanie výstavby ciest hnevá niektorých poslancov. Ľubomír Vážny zo Smeru hovorí, že investor často zle definuje podklady súťaže a potom sú problémy s predražovaním. "Firmy súťažia na základe zjednodušených procesov a tie doniesli nejasnosť v cenách." Uvažuje aj o poslaneckom prieskume na niektorých stavbách, ale tvrdí, že pre poslancov nie je jednoduché urobiť kontroly a pár poslancov pri poslaneckom prieskume veľa nepreukáže". Chce sa pozrieť skôr na celý systém, nielen niektoré úseky diaľnic.
Tunel Sitina
do užívania ho dajú v roku 2007, spojí obchvat Bratislavy, je súčasťou diaľnice, ktorý výrazne odľahčí preťaženú výpadovku z Bratislavy a príjazdovú cestu do Bratislavy, na ktorej sa denne tvoria kilometrové kolóny, bude mať dve samostatné tunelové rúry, jedna bude mať 1440 metrov, druhá 1415 metrov, časť tunela vedie popod zoo. Ostatné cestné predraženia
Tunel Branisko. Pôvodne mal stáť 5,64 miliardy, ale nakoniec stál 7,6 miliardy. Otvorili ho o tri a pol roka neskôr, ako plánovali. Hospodárenie pri výstavbe vyšetroval aj Úrad špeciálneho prokurátora, vlani riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ladislav Pittner upozornil na podozrenie z tunelovania pri výstavbe tunela.
Diaľnica do poľa. Z minulosti je niekoľko rozostavaných úsekov diaľnic, ktoré sa končia v poli, napríklad diaľnica k hraničnému priechodu s Poľskom Skalité - Zwardoň. Začali ju stavať pred deviatimi rokmi, na niektorých úsekoch stoja dodnes len betónové pylóny za vyše pol miliardy korún. Podľa STV však stavba stála už skoro miliardu a ďalšie peniaze na ňu idú, hoci diaľnica sa končí na hranici a nemá na čo nadväzovať - na poľskej strane s jej pokračovaním v najbližších rokoch nepočítajú.
Štát na niektorých úsekoch diaľnic nezaviazal firmy k dokončeniu úseku diaľnice v konkrétnom termíne a pre firmy je potom výhodné stavať ich čo najdlhšie, lebo ceny každým rokom rastú a firmy tak dostávajú viac peňazí.
Piaty bratislavský most ponad Dunaj bude stáť o 679 miliónov viac, ako počítal pôvodný plán. Investor stavby - bratislavská mestská akciová spoločnosť Metro - argumentuje, že ďalšie stámilióny si vyžiadalo zvýšenie DPH z 10 na 19 percent a inflácia.
Slovensko stavia diaľnice skoro najdrahšie v Európe. Kilometer diaľnice v Bulharsku postavia v prepočte za 72 miliónov korún, v Taliansku za 103, v Česku za 335 a na Slovensku za 476 miliónov.