Mesto ako hospodárske a obchodné centrum Oravy (s množstvom remeselníkov, potravinárskymi prevádzkarňami, so železiarskym podnikom, s pílou, mlynom, farbiarňou, tlačiarňou, peňažnými ústavmi a obchodnou školou) sa stalo aj oblastným strediskom slovenského národného života. Pôsobili tu viaceré osobnosti z oblasti kultúry a vzdelanosti ako zakladateľ knižnice a Učenej spoločnosti V. Čaplovič, básnici Pavol Országh Hviezdoslav, Janko Matuška, Ladislav Nádaši-Jége, ale aj jeden zo zakladateľov Matice slovenskej Andrej Radlinský.
Hospodársky a kultúrny rozvoj mesta pokračoval aj v 20. storočí, avšak v tridsiatych rokoch ho zabrzdila veľká hospodárska kríza s množstvom nezamestnaných. Po druhej svetovej vojne a po územnej reorganizácii v roku 1960 sa Dolný Kubín opäť stal najvýznamnejším administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom Oravy. V súčasnosti je vstupnou bránou z juhu do všetkých oravských kútov a ponúka viaceré možnosti na rekreačné a športové aktivity.
Najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta je rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny s gotickým múrom a vežou zo 14. storočia, ktorý neogoticky prestavali v rokoch 1885 a 1886. Z interiéru zaujme najmä neskorogotický krídlový oltár zo začiatku 16. storočia a renesančný epitaf rodiny Zmeškalovcov z roku 1622. Základnou urbanistickou stredovekou pamiatkou je Hviezdoslavovo námestie. Je výsledkom takmer dvestoročného stavebného úsilia. Po jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov. Dominantou námestia je bývalý Župný dom, ktorý pochádza z poslednej tretiny 17. storočia. Dvojpodlažnú budovu s ústredným arkádovým dvorom postavili v barokovom slohu, pričom neskôr jej fasádu neobarokovo upravili. Na fasáde sa nachádza župný erb Oravy z 18. storočia. V budove v súčasnosti sídli Oravská galéria so stálymi expozíciami starého umenia, ľudového umenia a moderného umenia viažuceho sa na Oravu. Okrem toho sa tu organizujú pravidelné výstavy umeleckých diel a stretnutia s ich autormi.
V hornej časti Hviezdoslavovho námestia sa nachádza Hviezdoslavovo múzeum. Jednoposchodovú budovu múzea postavili začiatkom 20. storočia ako knižnicu V. Čaploviča, ktorého knižné zbierky sa tu nachádzajú dodnes. Okrem nich tu sídli literárne múzeum P. O. Hviezdoslava, ktoré pripomína jeho život a dielo. Oproti múzeu je pamätný dom, v ktorom básnik žil, pracoval a zomrel. V susedstve múzea stojí evanjelický kostol, ktorý postavili v rokoch 1893 a 1894 podľa projektu B. Bullu na mieste pôvodného, požiarom zničeného tolerančného chrámu.
Vyhľadávaným objektom Dolného Kubína sa v posledných rokoch stal aj drevený kolonádový most ponad rieku Orava spájajúci starú časť mesta so sídliskom Bysterec. Pre milovníkov lyžovania je ešte väčšou atrakciou moderný Lyžiarsky areál Kuzmínovo ležiaci takmer v centre. Návštevníkom ponúka 900 metrov dlhú zjazdovku s tromi vlekmi, umelým zasnežovaním a večerným osvetlením.
(Úryvok z časopisu Krásy Slovenska
č. 3-4/2005 - rubrika REGIÓN.)